Skúste si v hlave odpovedať na otázku: „Kde zomrel bývalý prezident Juhoafrickej republiky Nelson Mandela, ktorý bol dlhé roky vo väzení?“ Výraz Mandelov efekt je pomenovaný po ľuďoch, ktorí si jeho smrť pamätajú nesprávne a týmto výrazom sa označujú všetky kolektívne nesprávne spomienky.
Mnohí ľudia si myslia, že Mandela zomrel vo väzení niekedy v 80. rokoch. V skutočnosti tento politik zomrel v roku 2013 a bol na slobode. Často sa tento efekt spája s logami značiek, ako napríklad známej odevnej značky Fruit of the Loom o ktorej si mnohí myslia, že v logu má aj košík s názvom roh hojnosti. Ten sa ale v originálnom zobrazení nenachádza.
Pokus s efektom
Tím psychológov z Chicagskej univerzity sa rozhodli Mandelov efekt podrobiť výskumu. Okrem testovania, či skutočne dochádza k nejakému takému efektu sa vedci snažili zistiť, prečo vôbec k nemu dochádza. A výsledky sú trochu zvláštne.
V prvom pokuse, ktorý momentálne nájdete v štúdii dostupnej v predtlačovom vydaní pred uverejnením v časopise Psychological Science boli účastníci štúdie požiadaní, aby si prezreli logá, postavy či maskotov, vrátane takých, ktorí sú často označovaní ako dôkaz Mandelovho efektu. Okrem pôvodnej, teda skutočnej verzie loga, účastníci videli aj ďalšie verzie s chybami, ktoré boli vyrobené tak, aby dobre zapadali do pôvodného dizajnu.
Následne mali účastníci vyberať obrázok, o ktorom si mysleli, že ide o originálne logo, a tiež pritom hodnotili, do akej miery sú si istí správnym výberom. Vedci potom vyberali práve tie označenia, kde si účastníci svojou voľbou boli istí. Je pozoruhodné, že obrázky, ktoré boli na internetoch často označované za príklad Mandelovho efektu, tak boli vyberané účastníkmi častejšie ako originál.
Výrazne častejšie ako originál
„Výsledky naznačujú, že 7 obrázkov malo nielen nepresnosti pod úrovňou náhody, ale aj špecifické nesprávne verzie boli volené menej často, podobne ako originál. Týchto sedem obrázkov bolo označených ako zjavných reprezentantov Mandelovho efektu,“ uviedli vedci.
Vedcov prekvapila nepresnosť, najmä preto, lebo tieto obrázky sú pomerne známe. Potom vedci ukázali účastníkom správne obrázky a požiadali ich, aby si ich preštudovali, avšak bez upozornenia, že potom si budú musieť spomenúť na to, ako obrázok vyzeral. Keď potom opäť vyberali medzi správnou a upravenou verziou obrázka, aj tak stále vyberali tie, kde bol zobrazený Mandelov efekt.
Vysvetlenie je zložité
„Táto nízka presnosť je pozoruhodná najmä preto, lebo pár minút predtým videli správny obrázok, no aj tak potom vybrali ten upravený,“ napísal tím.
Jedna z myšlienok, prečo ľudia tak konajú, je „teória schém“. Tá hovorí o dopĺňaní chýbajúcich informácií založených na očakávaniach a asociáciách. Napríklad v prípade muža z hry Monopoly bol tak doplnený dioptrický monokel, keďže sa predpokladá, že je nesmierne bohatý.
Táto teória ale padá pri logu Fruit of the Loom. Pri teórii schém by ľudia vyberali logo s tanierom pod ovocím a nie s rohom hojnosti.
Vedci preto výskum uzavreli šalamúnsky, keďže v skutočnosti neprišli so žiadnym konzistentným vysvetlením.
„V súhrne sme odhalili súbor obrázkov, ktoré spôsobujú konzistentné a zdieľané falošné spomienky medzi ľuďmi, čím sme podnietili nové otázky o povahe takýchto obrázkov. Prišli sme na to, že Mandelov efekt nie je možné vysvetliť jednou teóriou, namiesto toho uvádzame, že býva tvorený z rôznych dôvodov,“ tvrdia na záver.
Nahlásiť chybu v článku