Každý má svoju ideálnu predstavu o tom, ako by mali vyzerať Vianoce. Pre niekoho je to zemiakový šalát, kapor či koláče, pre niekoho pokoj v kruhu najbližších, pre malé deti je to zas očakávanie čarovného momentu, kedy Ježiško poukladá pod vianočný stromček darčeky. Ako však vyzerali najočakávanejšie sviatky roka počas detských čias našich rodičov a ako vyzerajú dnes? Rozdielov nájdeme hneď niekoľko.
Nakupovanie
Počas socializmu sa v obchodoch čakalo v niekoľkometrových radoch na banány, citrusové plody, dokonca aj na mäso. Niektoré potraviny boli na prídel. Nemohli ste si zobrať 2 kilogramy banánov, pretože pre ostatných by už neostalo. Exotické ovocie bolo luxus, ktorý sa do našich končín dostal len zriedka.
„Keď som bola v druhej, tretej triede a išla som zo školy a roznieslo sa v meste, že na tržnicu v Martine prišli mandarínky, išla som rovno tam. Stáli tam fronty asi pred piatimi drevenými búdami. Prišlo nákladné auto, ktoré zložilo tovar a začali sa predávať mandarínky. Do papierového vrecúška dostal každý kilo a ja som išla šťastná domov.Boli sme štyria, každý sme si dali jednu mandarínku na Mikuláša a zbytok sa odložil na Vianoce. Pomaranče zas boli len pred Vianocami a v obchode sa dali zohnať po Mikulášovi figy a ďatle, no už o siedmej ráno boli vypredané,“ prezradila nám pani Tatiana.
Dnes máme možnosť vybrať si hneď z niekoľkých supermarketov či obchodných centier. Nemáme problém s banánmi ani iným druhom akéhokoľvek ovocia od výmyslu sveta. Máme dostatok všetkého a naše preplnené obchody pred sviatkami sú toho dôkazom.
Koláče
Väčšina domácností aj v dnešnej dobe pečie koláče, ktoré sa piekli aj pred 30 rokmi. Samozrejme, prichádza k miernym obmenám, no vždy si na vianočnom stole nájdete staré zaručené klasiky, ktorých receptúra sa po desiatky rokov takmer vôbec nezmenila. Mnohí si bez nich predsa ani nevieme Vianoce predstaviť. Či už sú to medovníky, punčové rezy, opitý izidor, rumové mesiačiky či berlínske rezy. Mnohé z nich majú nezameniteľnú arómu vďaka tomu, že sa do nich niekedy pridával klasický slovenský rum (alebo um). Dnes už je však doba aj tak mierne iná a medovníkovú chuť si môžeme vychutnať napríklad aj v novom rume od Captain Morgan s príchuťou medovníkov.
Výzdoba
Keď dnes prídeme do obchodov, máme na výber nespočetné množstvo vianočných ozdôb, ktoré sú dostupné vo všetkých farebných prevedeniach. Môžeme si vybrať medzi umelými, živými či dokonca stromčekmi na prenájom, ktoré sa po Vianociach opäť dostanú späť do prírody a neskončia vyhodené pod balkónmi.
Kedysi mohli ľudia o takomto pestrom výbere iba snívať.
„Stromček sme mali vždy živý. Otec ho chodil vyrezať do lesa a všetky rodiny mali jedny z asi troch druhov sviečok na stromčeku. Predávali sa kolekcie a salónky, ale aj doma sme si vyrábali čokoládu na stromček — nalievala sa do formičiek s rôznymi tvarmi a keď zatuhla, balili sme ju do nastrihaného farebného staniolu. Uväzovanie šnúrok na kolekcie a salónky bola práca detí u nás v rodine a takisto aj balenie domácich čokoládok do farebného staniolu. Bolo to čarovné,“ prezradila nám pani Jarka, ktorá svoje detstvo prežila v Revúcej.
„Keď sme chceli mať pekný jednofarebný stromček, používali sa pozlátka danej farby s tým, že sme do pozlátok balili orechy. Salónky sme používali tie isté každý rok, iba sme prehodili farebne pozlátka podľa farby, akú sme chceli,“ spomína na svoje detstvo na východnom Slovensku pani Vlasta.
Darčeky
Keď sa dnes pozrieme pod vianočný stromček, v mnohých domácnostiach potrvá dosť dlho, kým si všetci rozbalia všetky darčeky, veď dnešná doba nám so sebou priniesla nespočetný výber rôznorodých darčekov. Stačí sa len zamyslieť a okamžite môžete vymyslieť svojmu blízkemu hneď niekoľko darčekov, ktorým sa určite poteší.
Kedysi sa ale ľudia obdarovávali vecami, z ktorých by sa dnes síce tiež každý z nás potešil, ale očakávania sú vždy väčšie.
„Naše vianočné darčeky neboli drahé. Ako deti sme dostávali hračky, knihy alebo oblečenie či korčule. Častokrát sa stalo, že sme v triede viacerí dostali ten istý sveter alebo rovnakú knihu či hračku. Napríklad, keď sa predávala Rubikova kocka, každý ju chcel mať. Pamätám si, že vtedy stála 100 Kčs,“ prezrádza nám s úsmevom Jarka.
Trávenie voľného času
K Vianociam jednoznačne patria aj dni pracovného či školského voľna. Ako ich trávia dnešní ľudia? Starší ľudia pozerajú televíziu, v ktorej si môžu vybrať z desiatok kanálov práve taký program, aký im vyhovuje. Deti trávia svoj voľný čas poväčšine na počítačoch, no väčšina z nich na svojich smartfónoch či tabletoch. Doba sa mení a my sa stávame čím ďalej, tým viac závislí na moderných technológiách.
Ako to vyzeralo kedysi? Na to si určite mnohí z vás spomínajú. „Počas vianočných sviatkov sme sa navštevovali s našimi rodinami. Spievali sme koledy pred domami či na ich prahu. Spoločne sme pozerali televíziu, hrali sa spoločenské hry alebo sa len tak rozprávali,“ hovorí Vlasta. „Samozrejme, robili sme spoločné sánkovačky na jednom kopci v dedine, guľovali sme sa a korčuľovali na rieke, to bola taká zimná klasika,“ dodáva.
Silvester
Dnešný Silvester je obrovskou záťažou pre životné prostredie a najmä pre zvieratá. Tie vôbec neznášajú dobre rachot pyrotechniky, ktorý sa valí z každého obývaného miesta. Oslavy príchodu nového roka dnes ale prebiehajú úplne inak ako tomu bolo kedysi.
Dnes sa stretávajú ľudia na námestiach aby mohli presne o polnoci otvoriť šampanské a pozrieť si ohlučujúce predstavenie ohňostrojov. Kedysi ale niečo také neexistovalo. Ľudia oslavovali príchod nového roku v kruhu najbližších pri rozhovoroch, televíznom programe či spoločenských hrách a jediná dostupná pyrotechnika boli prskavky.
Vianočné trhy
Dnes sú vianočné trhy obrovským turistickým lákadlom nielen slovenských miest, no aj tých európskych. Každoročne sa vytvára rebríček najkrajších vianočných trhov, ktoré napríklad tento rok vyhralo estónske mesto Tallin. V každom väčšom slovenskom meste nájdete vianočné trhy, ktorých súčasťou sú stánky s jedlom, punčom, medovinou a ručne vyrábanými produktami od miestnych remeselníkov. Kedysi však vianočné trhy nebývali skoro nikde, ani vo väčších mestách ako je Banská Bystrica.
„Bol zákaz zhromažďovania sa na uliciach. Niečo také, ako punč, neexistovalo. Jediné, čo bolo, boli punčové rezy v cukrárňach,“ dopĺňa spomienky pani Tatiana.
V spolupráci s Captain Morgan
Nahlásiť chybu v článku