Čoskoro sa to však možno zmení. Vedci sa totiž odmietajú zmieriť s tým, že mamuty a mnohé iné živočíšne druhy jednoducho prestali existovať. Rozhodli sa preto, že sa pokúsia oživiť bunky staré 28 000 rokov a zdá sa, že sme opäť o krok bližšie k prevratných úspechom.

Mamut objavený v sibírskej Juke

Pred časom vedci vzali niekoľko buniek z mamuta srstnatého, ktorý zahynul pred 28 000 rokmi a pokúsili sa ich znova oživiť tým, že ich implantovali do tela myší. Telo mamuta bolo objavené ešte v roku 2011 v sibírskej oblasti Juka a bolo zachované do takej miery, že vedci mohli odobrať bunky z kostnej drene, ale aj svalovej hmoty.

Prvé životaschopné bunky

Po implantácií buniek vedci dôkladne sledovali ich správanie a niekoľko z nich zdá sa ožilo, začali v nich totiž prebiehať biologické procesy potrebné na to, aby mohlo dôjsť k deleniu buniek. Implantovaných bolo niekoľko desiatok buniek a ako životaschopných sa zatiaľ preukázalo 5 vajíčok v tele myší.

Yuka, the 39,000 year old frozen baby Woolly Mammoth found in 2012. (Image by B. Buigues) #MammothMonday https://t.co/IskGmVrhxw pic.twitter.com/ShqTOTtGwQ

— Jan Freedman (@JanFreedman) February 6, 2017

Proces delenia

Nanešťastie, aj keď ide o značný úspech, vedci zatiaľ nemôžu potvrdiť, že sa im podarí zariadiť, aby čoskoro mamut opäť chodil po Zemi. Ani v jednej z buniek totiž zatiaľ nedošlo k procesu delenia. Kei Miyamoto, ktorý je členom výskumného tímu z japonskej Kindai univerzity sa pre AFP vyjadril nasledovne: „Tento experiment je dôkazom toho, že napriek uplynutým rokom je možné bunky znova oživiť. Väčšina doterajších výskumov sa sústreďovala len na analýzu fosílnej DNA, nikto sa však nezaujímal o to, či je bunka stále funkčná.“

Jurský park sa nekoná

Miyamoto sa však zameral práve na životaschopnosť buniek a vďaka sekvenčnému mapovaniu genómu zistil, že bunky sú schopné dotvárať bunečné štruktúry potrebné pre ďalšie delenie. Vedci dnes dokážu reťazcami DNA manipulovať nesmierne precízne, čo predstavuje značnú nádej do budúcnosti. Aj keď sú však vedci z objavu nadšení, varujú, aby ľudia neprepadali nádeji v Jurský park, ten totiž ostáva aj naďalej len obsahom fikcie. Aj keď sú totiž bunky životaschopné, sú značne poškodené.

Permafrost

Mláďa mamuta nájdené na Sibíri nie je jediné svojho druhu. Vďaka vlastnostiam permafrostu sa v ľade zachovalo viacero exemplárov dávno vyhynutých tvorov. Príkladom je mláďa mamuta, ktoré bolo objavené v roku 2010 v ruskej arktickej oblasti. Napriek tomu, že je staré 39 000 rokov, stále sú na ňom zachované chumáče chlpov.

Nové techniky

Možnosti klonovania mamutov zaujali vedcov z rôznych univerzít a o výskum sa bližšie zaujímajú napríklad aj ruskí či japonskí výskumníci. Pre Scientific Reports sa Miyamoto vyjadril, že práca jeho tímu poskytuje základ pre ďalšie výskumy v tejto oblasti, je však nutné hľadať nové techniky a možnosti. Na čo je vôbec takýto výskum dobrý? Vedci hovoria, že môže poslúžiť ako studnica znalostí o tom, ako vyhynuté druhy prežívali a prispôsobovali sa podmienkam vtedajšej doby, pomôže však presnejšie preskúmať aj to, aké faktory sa pričinili o ich vyhynutie.

Mamuty a slony

Najbližším príbuzným mamutov srstnatých je v súčasnosti slon ázijský. Samec mamuta dorastal do výšky 3,5 metra a jeho kly mohli dosahovať dĺžku až 5 metrov. Na rozdiel od dnešných slonov, boli mamuty pokryté srsťou, mali malé uši a krátke chvosty. Podobne ako dnešné slony mali dlhý chobot, vďaka ktorému mohli oberať a konzumovať trávu či listy zo stromov. Napriek mnohým rozdielom však vyhynutý mamut a dnešný slon zdieľajú až 99,4 percenta spoločnej genetickej informácie.

Pozri aj:

Mal 12 ton a bol najdôležitejším dinosaurom. Tento novobjavený jašter bol predchodcom mnohých slávnych dinosaurov

dailymail, wikipedia, nature