Nacistické koncentračné tábory sú smutným svedectvom hrôz, ktoré sa odohrali len v nedávnej minulosti, na ktorú by sme nemali zabúdať. Ich návšteva však nemusí byť každému príjemná. Najznámejším je nepochybne Osvienčim, ktorý sa nachádza menej než hodinu jazdy autom od Katovíc, no v Poľsku nájdete okrem neho aj ďalšie. Vybrali sme sa k nášmu susedovi ešte východnejšie, do Lublinského vojvodstva a mesta Lublin, na ktorého predmestí sídli Majdanek, niekdajší nemecký vyhladzovací tábor, ktorý mal byť podľa jedného z plánov vybudovaný až pre 150-tisíc väzňov. Tieto ciele sa naplniť nepodarilo, napriek tomu tu prišli brutálnym spôsobom o život desiatky tisíc ľudí.
Majdanek nechal vybudovať blízky spolupracovník Adolfa Hitlera, Heinrich Himmler, v roku 1941 ako pracovný tábor. Postupne sa stal aj vyhladzovacím. Podľa oficiálnej stránky Štátneho múzea Majdanek do tábora prichádzali najmä poľskí Židia a Poliaci, ale aj Slováci, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a príslušníci ďalších národov. Početné transporty Židov zo Slovenska prichádzali do tábora Majdanek od roku 1942.
Toto je len malá ochutnávka toho najlepšieho, čo pre vás tvoríme. Tento prémiový článok sme pre vás odomkli vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
Hlad, týranie a smrteľný týfus
Väzni prežívali v nacistickom tábore Majdanek v brutálnych podmienkach — trpeli hladom, museli tvrdo pracovať a okrem toho, že boli usmrcovaní v plynovej komore, prichádzali o život aj v dôsledku extrémne zlých podmienok, týrania a sužoval ich aj smrteľný týfus. O koncentračnom tábore sa hovorí ako o jednom z najprimitívnejších spomedzi všetkých nacistických táborov.
V kasárňach, ktoré mali byť určené pre maximálne 250 ľudí sa mohlo ocitnúť až tisíc väzňov. Niečo ako kanalizácia a dodržiavanie základnej hygieny tu neexistovalo. Jedlo, ktoré väzni dostávali, bolo biedne, bez potrebných živín a dostatku kalórií.
Stali sa len číslami
Kým v Osvienčime boli väzňom pridelené čísla vytetované na predlaktie, v tábore Majdanek bol systém používaný na ich značenie menej prepracovaný. Dostávali napríklad vygravírované čísla na kovových štítkoch a nosili ich na šnúrke na krku alebo na zápästí.
Po úmrtí jedného väzňa mu mohlo byť toto číslo odobrané a udelené ďalšiemu. Preto sú počty obetí, ktoré prišli v koncentračnom tábore o život, nejasné.
Tábor zostal prakticky neporušený
Odhaduje sa, že cez bránu nemeckého koncentračného tábora Majdanek prešlo 130-tisíc väzňov, zomrelo ich tu 80-tisíc, z toho bolo asi 60-tisíc Židov. K oslobodeniu tábora došlo v júli v roku 1944.
Červená armáda prekvapila Nacistov a nestihli po svojom vyčíňaní zahladiť všetky stopy, vďaka čomu zostal tábor takmer v neporušenom stave. A práve v tom spočíva jeho unikátnosť.
Dnes sa na tomto mieste nachádza Štátne múzeum Majdanek, ktoré je pre verejnosť dostupné úplne zadarmo, pričom sprievodcovské služby sú spoplatnené. Vybrali sme sa sem zistiť, čo sa z koncentračného tábora, ktorý bol ešte pred 81 rokmi peklom na zemi, zachovalo.
Zimomriavky od začiatku do konca
Už pri vstupe do areálu bývalého nacistického koncentračného tábora Majdanek na nás doľahla ťaživá atmosféra. Zavítali sme sem hneď ráno cez pracovný deň a prvých pár desiatok minút sme ho mali takmer úplne pre seba. Ani sme si nedokázali predstaviť, ako toto miesto muselo vyzerať, keď ho zaplnili tisícky väzňov.
Okrem nás boli návštevníkmi tábora predovšetkým mladí ľudia.
Hneď na začiatku areálu sa nachádza drevená budova, ktorá slúžila na „kúpanie a dezinfekciu“. Práve tu sme zažili najintenzívnejší zážitok.
Vošli sme do tmavých stiesnených priestorov, na stenách sa zachovali pozostatky chemikálií a dezinfekčných látok, ktoré sa používali napríklad na dezinfekciu väzňov a vytvorili modro-zelené fľaky, ktoré nezmyl ani čas.
Toxický plyn spôsobil peklo
V jednej z miestností bolo umiestnených niekoľko desiatok spŕch a hneď vedľa sme videli hromadu sudov, v ktorých sa skladovala chemická látky Cyklón B, ktorou vraždili väzňov. Ako vysvetľuje web koncentračného tábora Osvienčim, nacisti si tento dezinfekčný prostriedok, ktorý po otvorení uvoľňoval toxický plyn, obľúbili pre jeho vysokú účinnosť v spojení s nízkou cenou. Kým ho prvýkrát otestovali v roku 1941, slúžil na hubenie hmyzu. Oni ním začali vyhladzovať ľudí.
Umieranie po vdýchnutí tohto plynu bolo neuveriteľne desivé. Sprevádzala ho ukrutná bolesť, kŕče a obete prichádzali o život v dôsledku infarktu.
Na záver sme v tejto budove nazreli do vari najtemnejšej miestnosti — plynovej komory. Prekvapilo nás, aká bola v skutočnosti malá. Mala nízke betónové stropy a žiadne okná, na stenách modré škvrny. Na jednej z nich sa nachádzal okrúhly otvor, cez ktorý sa dostával dnu plyn.
Prešli sme celým areálom, na konci ktorého sme vošli do krematória so spaľovacími pecami. Taktiež sme zostali zaskočení tým, aké boli priestory, ale aj samotné pece v skutočnosti malé.
Našli sme historické fotografie, na ktorých je zachytené toto krematórium a dokazujú, že pece, ktoré sme videli, vyzerajú identicky ako tie, v ktorých spaľovali telá obetí.
Až keď sme vyšli z krematória von, upriamili sme pozornosť na areál tábora Majdanek, z ktorého bolo skutočne vidieť, že ľudské obydlia sa nachádzajú v jeho tesnej blízkosti. Koncentračný tábor nebol vybudovaný na odľahlom mieste, ako by ste si možno mysleli, práve naopak. Všetky zverstvá sa odohrávali na okraji mesta Lublin, ktorého obyvatelia sa z nich dodnes spamätávajú.
V Poľsku sa nachádza viacero podobných miest, ktoré vybudovali nacisti a stali sa hlavnými dejiskami holokaustu. Najznámejším koncentračných táborom je Osvienčim, medzi vyhladzovacie tábory patrili napríklad Treblinka alebo Sobibor. Niektoré z nich boli kombinované, ako práve Majdanek, čo znamená, že slúžili na nútenú prácu aj vyhladzovanie.
Napriek tomu, že ich návštevu môžu niektorí ľudia niesť ťažko, ich krutú históriu by mal poznať každý z nás.
Nahlásiť chybu v článku