Stonôžky sú zvláštnym javom v živočíšnej ríši a preto im stojí za to venovať trošku pozornosti. Sú jedovaté a neboja sa nepriateľa oveľa väčšieho, než sú oni sami. Ich jed je toxický a okrem bolesti môže spôsobiť aj smrť. Tak sa zdá, že si vedia vybojovať svoje miesto na Zemi.
Máloktorý predátor sa púšťa do sústa, ktoré je väčšie ako on. To sa však netýka stonôžky (Chilopoda), ktorá ide proti všetkým zaužívaným pravidlám. Výskumný tím vo Venezuele dokonca spozoroval, ako sa tieto malé tvory, ktorých veľkosť varíruje od niekoľko milimetrov po maximálne 30 centimetrov, ukrývali v jaskyniach. A to z jedného dôvodu. Aby sa pustili do netopierov, ktoré nemali žiadnu šancu ubrániť sa jedovatému toxínu.
Drobní rekordmani
Stonôžky sa stali predmetom záujmu viacerých vedcov. Vedci z Kunming Institute of Zoology v Číne vypozorovali, že zlaté stonôžky, ktoré merali len niekoľko centimetrov, si za 30 sekúnd dokázali poradiť so 40-gramovou myšou. A to z nich robí silných predátorov, ktorých sa môžu vážne obávať nielen drobní hlodavci. Od roku 2006 na otravu stonôžkovým jedom zomreli traja ľudia. Nie je to veľa, ale je to dôkaz, že stonôžky si v prípade potreby dokážu poradiť aj s človekom.
Identifikácia smrteľného jedu
Researchers Mine #Centipede Toxins for Analgesics. Venomous #centipedes may harbor a clue to the creation of a successful pain-killing compound for humanshttps://t.co/VXgAt0r4wI pic.twitter.com/ChLzpCPb4H
— Earth Is Our Home (@Gaia_Pedia) January 16, 2018
Yang spolu so svojou skupinou len pred pár dňami uverejnil štúdiu, kde uvádza informáciu, že toxín, ktorý produkujú stonôžky, je skutočne smrteľný. Podarilo sa im izolovať peptid Ssm Spooky Toxin, ktorý v sebe ukrýva smrteľnú hrozbu. Tento toxín funguje blokuje prenos draslíka z a do buniek cicavcov, pričom obeť prakticky zomiera na udusenie, pretože prenos draslíka je pre bunky dýchacích ciest nevyhnutný pre kontrakciu. Okrem toho dochádza k zlyhaniu srdca, pričom smrť väčšinu prichádza do pár sekúnd.
Vedcov fascinujú tieto drobné živočíchy, ktorých jed možno v budúcnosti nájde využitie aj na lekárske účely (liečba epilepsie či neurodegeneratívnych chorôb), avšak študovať ich je veľmi náročné. Stonôžky sú však dôkazom, že v prírode nie je najdôležitejšia veľkosť či sila. Niekedy dokáže poriadne zamiešať kartami aj naozaj účinný jed.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku