Charizmatickí a šikovní chlapci z Púchova sú so svojím hudobným projektom Malalata na scéne už 10 rokov. Sú obľúbení najmä svojou hudbou, ktorá vždy dokáže každého roztancovať. Typickým znakom sa stali aj ich pásikavé tričká, a tie dokonca začali predávať. Kde ich zoženiete, ale aj o ich plánoch do budúcnosti nám porozprávali Jakub a Roman z Malalaty.

Ste veľmi milá dvojica DJov, ktorá je známa najmä na Slovensku a v Česku. Ako dlho ste už na scéne?

Jakub: Budúci mesiac to bude 10 rokov. Nechce sa nám tomu veriť, ale je to tak. (smiech)

Vedeli by ste si predstaviť robiť niečo iné než zabávať hudbou množstvo ľudí? Aké boli vaše (možno aj detské) vysnívané povolania?

Jakub: Ja som chcel byť odmalička prezidentom. Netuším, kde sa to vo mne vzalo, ale viem, že dnes by som rozhodne nemenil. (smiech) Dokážem si predstaviť aj iné poslanie, ako baviť ludí, ale to, čo robím dnes, ma napĺňa.

Roman: Ja som chcel byť najprv hokejista. Sníval som o tom, že budem raz hrať v NHL. Potom ale prišlo zranenie ramena. Neskôr som chcel cestovať po celom svete, takže som išiel študovať geografiu a kartografiu. Nakoniec som však objavil záľubu v hudbe a teraz si myslím, že je to tá najlepšia práca na svete. Ak by som nemohol Djovať, tak si viem predstaviť, že by som mal menšiu reštauráciu alebo kaviarničku.

 Existujú aj také dni, kedy si poviete, že kariéru DJov zavesíte na klinec a začnete robiť niečo iné?

Roman: Viem, že túto prácu nebudem robiť do konca života, ale v tejto chvíli ma to baví viac ako kedykoľvek predtým. Vidím, že sa máme ešte kam posúvať, takže motivácia mi nechýba.

Jakub: Priznávam, že keď som sa pár dní pred poslednými Vianocami pre celkové vyčerpanie ocitol v nemocnici, chvíľu som nad niečím takým uvažoval. Hneď, ako som sa dal dokopy, ma to však začalo ťahať späť na akcie a k práci. Takže to, čo robíme, je pre mna ako droga, ktorá ma na jednu stranu trochu ničí a nedokážem bez nej vydržať, ale zároveň ma napĺňa a ťahá vpred.

V poslednej dobe akoby sa roztrhlo vrece s koncertmi. Ako často vystupujete vy? Ako vyzerá váš bežný týždeň?

Jakub: Posledné dva týždne máme pravidelne 4 hrania za týždeň, takže veľa času trávime v aute či na hoteli.

Roman: Keď je voľnejší týždeň a hráme len cez víkend, trávime čas najmä prípravou našich akcií. Komunikujeme s DJs, klubmi, grafikmi, fotografmi a podobne. Ja ešte okrem práce študujem angličtinu, snažím sa chodiť pravidelne do fitka či na prechádzky so psom.

Čo vás na živote DJov najviac otravuje? Je niečo, čo vás vie zaručene nahnevať?

Jakub: Mojím highlightom je jednoznačne nekonečné cestovanie a život na benzínkach. A ak ma na turné niečo fakt vytáča, tak to je pizza a bryndzové halušky 4 dni za sebou. (smiech)

Roman: Mňa hnevá fastfoodová strava, pretože mám rád dobré jedlo, prípadne keď sa v klube fajčí. A samozrejme skorý checkout na hoteloch po hraní. (smiech)

Existuje naopak niečo, čo by ste nikdy nevideli, neskúsili, nemali, keby sa neživíte hudbou?

Jakub: Bez hudby by som nikdy nemal známych po celom svete a nikdy by som nemohol spoznať toľko úžasných miest a krajín. Do konca života určite nezabudnem na zapadnuté reštarácie v Tokiu, kúpanie na turistom skrytých plážach na Malte či nočný život v Mexico City.

Roman: A ešte pokec so zaujímavými kapelami v backstage a kvantum selfies s fanúšikmi. (smiech)

Prečo vás zaujala práve takáto temperamentnejšia hudba Balkánu? Prečo to nebol iný žáner? Kto je váš najväčší vzor? Kto vás inšpiruje?

Roman: Máme radi dychové nástroje a hudbu, na ktorú sa dá poriadne vyblbnúť, takže balkan beats sú v tomto smere ideálnou kombináciou. Mojím vzorom je Steve Aoki a Diplo. Diplo preto, že udáva hudobné trendy vo svete a Steve tým, akú vie spraviť na pódiu show a rovnako aj prácou so sociálnymi sieťami.

Jakub: Snažím sa inšpirovať z rôznych smerov, neviazať sa na konkrétne osoby a nekriticky ich napodobovať. Snažím sa z každého vyzobať to najpodnetnejšie. Keby ale musím menovať niekoho konkrétneho, priznávam, že to je často napríklad Roman, ktorého považujem za skvelého kolegu.

Ako vnímate svoje pôsobenie s odstupom času? Mysleli ste si, že o vás bude až taký veľký záujem? Chceli ste to presne takto? V čom vidíte najväčší úspech?

Roman: Začali sme hrávať na strednej škole pre pár kamošov a nikdy sme si nemysleli, že nás to raz bude živiť po vysokej skole, a že dokonca budeme hrať aj za veľkou mlákou.

Jakub: Keď ma rodičia prvýkrat pustili na festival Pohoda, nikdy som si nemyslel, že si tam raz sám zahrám, a dokonca viackrát. Dosť podobne to bolo s hudbou Gorana Bregovica a naším spoločným vystúpením.

Symbolom Balkan Bashavelov a vašich vystúpení, ktoré organizujete, sa stali najmä pásikavé trička. Prečo práve pásiky a nie napríklad bodky či hocičo iné?

Jakub: Pásikavé tričká radi nosíme už dlho a postupom času sa z nich stal neoficiálny dressode našich Balkan Bashavelov. Ľuďom sa na nás páčili a začali si ich obliekať tiež. Dnes je z nich naše poznávacie znamenie. Napríklad v Japonsku si ich na našu párty obliekol skoro celý podnik.

Originálne tričká ste dokonca začali predávať. Popíšte trošku a prezraďte, kde sa dajú zohnať. Je o ne záujem?

Roman: Už dlho sme chceli vlastné prúžkované tričká. Oslovili sme preto Pískacie tričká a nechali si spraviť vlastnú edíciu, ktorú nezoženiete nikde inde ako na Balkan Bashaveli. Tričká sú vyrobené ručne na Slovensku, z kvalitného materiálu a najväčšou vychytávkou je pískajúca koza, ktorá je vlastne taký náš maskot. A záujem je oveľa väčší ako sme čakali. (smiech)

Aké sú vaše hudobné plány do budúcna?

Jakub: Na letných festivaloch v roku 2017 by sme chceli zahrať aspoň jednu vlastnú pesničku, takže si túto zimu možno prvýkrát ošaháme štúdio. Okrem toho sa v novembri chystáme hrať prvýkrát v Londýne a na jar by sme radi vystúpili v Barcelone.

Púšťate niečo, čo už vzniklo a čo vy? Hráte na nejaké hudobné nástroje? Viete spievať?

Jakub: Nie sme hudobníci, ale práve preto si ku našim setom tak často pozývame skvelých muzikantov. Ale nikdy nehovor nikdy. (smiech)

Roman: Jakub si na pódiu dosť často spieva, preto venujem zvýšenú pozornosť ochrane sluchu a vždy nosím štuple..

Máte aj nejaký obrovský zážitok, na ktorý stále s úsmevom spomínate?

Roman: Obrovský zážitok bol pre mňa tohtoročný Grape, kde sa nám ušiel čas vystúpenia o jednej na obed. Psychicky sme sa pripravovali, že ľudia budú čerstvo zobudení, a že na konci sa snáď aspoň rozhúpu. Nakoniec sa to už po pár pesničkách zvrtlo na jednu obrovskú party, kde tancoval celý stan.

[youtube KSBdWmwnyX0 720 410]

Ako vyzerá váš harmonogram počas leta? Hrávate na festivaloch alebo sa chodíte práve vtedy zabávať vy? Ktorý festival sa vám najviac páči na Slovensku a v zahraničí ?

Jakub: Leto je pre nás viac oddychové, ale niektoré festivaly si nikdy nenecháme ujsť. Našimi obľúbencami na Slovensku sú Grape, Pohoda, Uprising a tiež rodinný nitriansky festival Flaam. Máme radi aj Colours of Ostrava a chceli by sme zažiť maďarský Sziget.

Roman: Keď hráme v lete na festivaloch, tak sa snažíme rozvrhnúť čas tak, aby sme videli aj iné vystúpenia a užili si atmosféru.

Už vás niekto zavolal hrať na nejakú oslavu (napr. svadbu)? Ako ste reagovali?

Roman: Nie sme typickí svadobní DJi a určite nikdy nebudeme. Napriek tomu si však každý rok vyberieme niekoľko svadieb a súkromných žúrov, ktoré si vačšinou strašne užijeme. Je to ako keby ste hrali u niekoho doma, a tá pohostinnosť a staroslivosť je veľmi príjemnou odmenou.

Stáva sa dosť často, že si počas tour nájdete nových priateľov, ktorí sa po čase stávajú vašou súčasťou nielen v rámci parties, ale aj v osobnom živote?

Jakub: Ponuky na prespanie máme v každom meste, kde hráme. (smiech) Radi z klubu odchádzame až na záverečnú, takže nie je problém nás stretnúť na parkete či pri bare a pokecať si. Za 10 rokov hrania tak máme okolo seba väčšiu komunitu kamošov a priateľov.

Ak si chcete s chalanmi pokecať aj vy, neváhajte, a choďte ich pozrieť na Balkan Bashavel, ktorý sa koná možno ešte aj vo vašom meste.

interez.sk (Anna Zábojníková)