Vo svete zmietajúcom sa v čoraz intenzívnejších a jednoznačnejších dôsledkoch klimatickej krízy sa ľudstvo namiesto systémovej zmeny uchyľuje k čiastkovým riešeniam jednotlivých problémov. Napríklad v leteckej doprave. Namiesto jej obmedzovania sa vedci snažia prísť na to, ako lietať často, no čo najmenej prispievať k otepľovaniu planéty. A zdá sa, že by to predsa len mohlo fungovať.

Výskum vedený elitnou londýnskou univerzitou Imperial College ukazuje, že aj malá zmena v leteckej doprave môže výrazným spôsobom zredukovať príspevok leteckej dopravy ku klimatickej zmene. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Environmental Science & Technology stačí, aby 2 % lietadiel leteli o 610 metrov nižšie ako zvyčajne, informuje londýnska univerzita vo svojom príspevku.

Otepľovanie kondenzačnými stopami

Problémom leteckej dopravy totiž nie je len spaľovanie paliva. Ku klimatickej zmene prispievajú aj kondenzačné stopy, ktoré lietadlá počas letu zanechávajú na oblohe. Tie sú tvorené kvapkami vody alebo ľadovými kryštálikmi, ktoré vznikajú dôsledkom zmiešavania chladného vzduchu atmosféry s horúcimi splodinami po spaľovaní paliva.

Kým niektoré kondenzačné stopy zmiznú v priebehu pár minút, iné je možné aj voľným okom sledovať aj 18 hodín. A práve tieto dlhotrvajúce kondenzačné stopy vo veľkej miere prispievajú k čoraz intenzívnejšej klimatickej zmene. Narúšajú totiž rovnováhu medzi prichádzajúcim slnečným žiarením a teplom odrazeným od povrchu Zeme. K otepľovaniu planéty tak podľa vedcov kondenzačné stopy prispievajú v porovnateľnej miere, ako emisie oxidu uhličitého vznikajúce pri spaľovaní leteckého paliva.

Vedecký tím vedený londýnskou univerzitou však prichádza s riešením. Podľa výsledkov štúdie stačí, aby lietadlá leteli o 610 metrov nižšie ako zvyčajne. Týmto spôsobom by sa podľa ich modelov podarilo zredukovať dopad kondenzačných stôp na klimatickú zmenu až o 59 %. V kombinácii s technológiou čistejších leteckých motorov by efekt dosiahol až 90 %.

Iba 2 % letov

Stačilo by pritom, aby nižšie leteli približne 2 % lietadiel a to práve tých, ktoré prelietavajú oblasťami, kde pre atmosfefické vlastnosti kondenzačné stopy pretrvávajú aj po dobu niekoľkých hodín. S využitím dát od kolegov z Japonska totiž vedci zistili, že približne 2 % letov zodpovedá až 80 % negatívnych vplyvov kondenzačných stôp.

Upravovanie letovej výšky sa, samozrejme, odzrkadlí na spotrebe paliva, čo opäť prispieva k zmenám v klimatickom systéme Zeme. Podľa modelov vedcov však zmena výšky o pár stoviek metrov nevyprodukuje toľko emisií, aby vyrovnala prínos vytvorený zredukovaním kondenzačných stôp. Emisie oxidu uhličitého navyše ovplyvňujú otepľovanie planéty v dlhodobom horizonte, kondenzačné stopy však spôsobujú výkyvy teplôt v reálnom čase. Pre vedcov je tak pri aktuálnom stave klímy nutné zamýšľať sa nad riešeniami, ktorých dôsledky dokážu udržať Zem v stabilnom stave do konca tohto storočia.

Pozri aj:

V Kanade vzlietlo prvé plne elektrické lietadlo. Lietanie môže byť ekologickejšie, než kedykoľvek predtým