Aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny mieru Alesa Biaľackého odsúdil bieloruský súd na desať rokov väzenia. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Biaľacki je podľa súdu vinný z financovania protestov po sporných prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých zvíťazil dlhoročný vodca krajiny Alexandr Lukašenko, a tiež z daňových únikov. Demonštrantom poskytovala finančnú aj právnu pomoc ľudskoprávna organizácia Viasna, ktorú Biaľacki založil, uvádza agentúra Reuters.
Okrem neho poslal súd za mreže aj Vaľancina Stefanoviča (na deväť rokov) a Uladzimira Labkoviča (na sedem rokov). Podľa obžaloby sa všetci traja podieľali na pašovaní peňazí zo zahraničia na financovanie protestov, spresňuje AFP. Na januárovom výsluchu všetci traja zhodne popreli vinu.
Nehorázna nespravodlivosť
Verdikt súdu kritizovala ľudskoprávna organizácia Amnesty International ako „nehoráznu nespravodlivosť“, pričom si myslí, že zo strany bieloruského režimu ide o pomstu voči aktivistom.
Šesťdesiatročný Biaľacki dostal Nobelovu cenu mieru vlani spolu s ľudskoprávnymi organizáciami z Ruska a Ukrajiny. Viasnu založil krátko po tom, čo sa v roku 1994 dostal Lukašenko k moci. Už v roku 2011 šiel na tri roky do väzenia za údajné daňové úniky.
Politické dôvody
Sám Biaľacki tvrdí, že úrady ho prenasledujú z politických dôvodov. Podľa ľudskoprávnych a občianskoprávnych organizácií je v Bielorusku približne 1500 politických väzňov. Mnohých z nich zadržali po spomínaných prezidentských voľbách, ktoré Západ označil za zmanipulované a ich výsledky neuznal.
Exilová vodkyňa bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v piatok skritizovala rozsudok v prípade aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny mieru Alesa Biaľackého, ktorého odsúdili na desať rokov väzenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Postavila sa zaňho aj Cichanovská
Cichanovská na sociálnej sieti uviedla, že Biaľacki (60) a ďalší dvaja spoluobžalovaní boli odsúdení vo „vykonštruovanom procese“. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme bojovali proti tejto hanebnej nespravodlivosti a oslobodili ich,“ napísala.
V Bielorusku je podľa ľudskoprávnych organizácií v súčasnosti približne 1500 politických väzňov. Mnohých z nich bieloruské bezpečnostné zložky zadržali po spomínaných prezidentských voľbách, ktoré Západ označil za zmanipulované a ich výsledky neuznal.
Nahlásiť chybu v článku