Odkupuje lesy, aby v nich nikto nič nerobil a zabraňuje ich výrubu. Momentálne zbiera tiež podpisy pod petíciu za vytvorenie aspoň 10% divočiny.
Ja nemôžem v chránenom území odhodiť špak ani odtrhnúť kvet, niekto iný tam ide s ťažkými mechanizmami rúbať stromy. Ako je to možné?
Žijeme v spoločnosti, ktorej hlavnou úlohou je zvyšovať HDP (= hrubý domáci produkt, pozn. red.). To znamená, že sa musí dookola zvyšovať obrat čohokoľvek. Stromy sú peniaze a musia sa ťažiť. Každým rokom sa ich ťaží viac. Namiesto 3,5 milióna kubíkov, ktoré sa ročne vyťažili v dobe, keď som bol malý, sa teraz ťaží 10 miliónov kubíkov ročne. Obávam sa, že budú tlaky toto ešte navyšovať.
Naša spoločnosť má takú legislatívu, aby sa to mohlo. Ľudia, ktorí ťažia stromy, sú spoločensky uprednostňovaní. Ich hlavným cieľom je ťažiť stromy, nie ich chrániť.
Politické strany vo vláde sa za tie roky vymenili. Ako sa za ten čas vyvíjala tendencia rúbať kvalitné drevo a predávať ho pod cenu do zahraničia? Majú na to vplyv personálne zmeny v parlamente?
HDP nesúvisí s politickou otrientáciou. V centre záujmu spoločnosti sú peniaze a tým pádom aj rúbanie stromov. To sa týka celej spoločnosti. Vždy je viac hodnotený človek, ktorý zarobil na ťažbe dreva a teraz jazdí na Mercedese, ako ja, ktorý chodím autobusom. Ľudia v MHDčke dnes nemôžu byť hrdinovia. Tak to bolo aj pred 89-tym rokom. V podvedomí väčšiny je zakorenené sústrediť sa na hmotné statky. Nesúvisí to teda vôbec s politickou stranou. Peter Žiga, minister hospodárstva, je synom bývalého riaditeľa Východoslovenských štátnych lesov. Zároveň vlastní firmu, ktorá má najväčší obrat a ročne vyťaží až 500 000 kubíkov dreva. Iná taká firma tu nie je. Jeho otec to robil za socializmu, on to robí za kapitalizmu. Ľudia si myslia, že keď zmenia politikov, zmení sa to, ale nie je to tak.
Mňa presviedča veľa politických strán, aby som vstúpil do strany, ale nevidím šancu z tej pozície čokoľvek zmeniť. Ako občiansky aktivista a hlavne ako občan vidím tú šancu obrovskú. Politické strany sú len služobníci spoločnosti a keby som bol v politike, tiež musím slúžiť občanom. Teraz som pán lebo politici musia slúžiť mne. To si mnohí neuvedomujú. Práve ma sem doviezli dvaja poslanci Národnej rady, moji sluhovia. Väčšina ľudí ich má za svojich pánov.
Naším cieľom nie je zakázať všade ťažbu. Chceme to len dostať medzi nejaké mantinely. Aby sa ťažilo ročne maximálne 3-5 miliónov kubíkov dreva a aby 10 % územia bolo bez rúbania, ťažby, postrekov a akéhokoľvek zásahu. Robíme VšetkoPreNič.sk.
Ako by sa to podpísalo na HDP, keby sme to takto obmedzili? Na čo iné by sa všetci tí biznismeni mohli vrhnúť, aby zarobili?
HDP môže rásť aj iným spôsobom. Začať treba v školstve. Keď som bol prvé razy vo Fínsku, bola to trápna krajina s 5 miliónmi obyvateľov ako my. Nokia tam vyrábala gumené čižmy a to bolo všetko. Teraz vyvinuli technológie, z ktorých žije Huawei a celá Čína. Ten zázrak sa stal len tým, že pred 30 rokmi urobili reformu školstva, ktorá je na začiatku veľmi stratová, lebo žiadny žiak nevyrába instantné zisky. Reformu spoločnosti však vždy treba začať reformou školstva a vydržať 30 rokov. Ktorý poslanec vydrží 30 rokov?
Fíni nezarobili rúbaním stromov, ale predaním patentov, ktoré nevážia ani kilo. Microsoft kúpil Nokiu, aby sa zmocnil tisícky patentov a technológií. Fíni tak predali svoj rozum za miliardy. My tu môžeme ležať a vymýšľať veci, za ktoré nám bude svet platiť a nemusíme nič rezať.
Ako vyzerá ten boj, resp. výjazd? Chodíte po lese a voláte policajtov?
Za tých 20 rokov sme si vypracovali rôzne stratégie. Všetko smerujeme k tomu, aby nebolo treba volať políciu, ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť. Na základe policajných vyšetrovaní vzniká potreba zmeniť zákon a keď sa zmení ten, väčšinou ho rešpektujú. Snažia sa ho však neustále obísť inak a musíme byť v strehu. V evolúcii sa to volá teória červenej kráľovnej: Ak chcete dosiahnuť pokrok, musíte bežať tak rýchlo ako bežia ostatní, aj keď vlastne stojíte na mieste.
Slovensko musí zmeniť zákon v okamihu, keď je tých trestných podaní už naozaj veľa a od rôznych ľudí. Nestačí napísať nám, aby sme to riešili, musíme to nahlasovať všetci.
Podávate viac ako 70 trestných oznámení ročne na pytliakov a zlodejov dreva. Stíha ich naše súdnictvo potrestať?
Podarilo sa nám niektorých dostať do väzenia a niektorí dostali podmienku. Pozitívny účinok má, aj keď títo veľkí podnikatelia zažijú pár hodín vo väzbe medzi ostatnými odsúdenými a potom ich oslobodia. Predstavte si toho milionára, ako musí ísť na políciu, kde má síce známych, aj tak si tam ale odsedí hodiny, kým ho privedú na výsluch atď. Piatykrát ho to už fakt nebaví, je to dehonestujúce a nemá na to čas. Preventívny účinok má aj to, že je vyšetrovaný a musí si dávať pozor.
Ročne sa z tých 70 trestných oznámení vyriešia 2. Policajti však nemôžu vykazovať také zlé čísla nevyriešených prípadov a rastie na nich tlak. Preto potrebujeme pomoc verejnosti. My to nemôžeme robiť za celé Slovensko. Keď bude celá spoločnosť nahlasovať nelegálnu ťažbu, bude sa to musieť riešiť.
OK, som v lese a vidím niekoho píliť. Ako zistím, či môže ťažiť?
Pripravili sme niekoľko návodov, čo si v lese všímať, ako postupovať pri nelegálnej ťažbe, alebo čo robiť, keď stretnete v lese auto. Máme to na webe. Manuály postupne dopĺňame.
Lesníci majú vlastný lesnícky GIS (geografický informačný systém). Funguje len na starej verzii Exploreru, ale dajú sa v ňom nájsť celkom zaujímavé informácie. Niekedy sa o predmetnej ťažbe oplatí napísať infožiadosť na lesný úrad alebo sa priamo spýtať pilčíkov. Ak však ťažba nie je nijak označená, treba rovno zavolať alebo napísať na políciu. Veľa užitočných vecí sa dá nájsť v tomto blogu.
Už budem musieť ísť a budú pokračovať kolegyne. Je to zatiaľ zábavné?
Jasné, zatiaľ je to skvelý rozhovor. Kým Vás tu ešte mám, ako to pre Vás osobne celé začalo? VLK je starý ako Slovenská republika, čo bolo pred tými 26 rokmi spúšťačom?
Partia chodila do lesa už v 70. rokoch a už vtedy sme videli zmeny, aj keď to nebolo zďaleka také zlé. Videli sme rúbanisko tak sme išli za lesníkmi, že ako môžeme pomôcť. Oni nám dali do rúk stromčeky a že máme sadiť. Potom nám prišlo čudné, že oni rúbu jedle a buky, ale nám dávajú sadiť len smreky. Rúbali navyše rýchlejšie, ako sme stíhali sadiť. Roky trvalo, kým sme pochopili, že príroda pestuje les inak ako lesníci. Príroda sadí iné stromy. Les nie sú len stromy, ale to sú aj všetky vtáčiky, dážďovky, salamandry, je to miliarda živočíchov a každý ovplyvňuje niečo iné. Lesníci zasadia stromy a dúfajú, že tam tie vtáky prídu. Zničia pôdu, ale dúfajú, že dážďovky sa vrátia. Keď sa raz organizmy vyženú, ťažko sa vracajú.
Takže príroda si vždy poradí sama? Čo Volovské vrchy, kde to údajne celé zničil lykožrút?
Jasné, že si poradí sama. Lesy sú tu milióny rokov, my sme tu chvíľu. Lykožrút robí svoju prácu. Smrek tam nepatrí. Volovské vrchy bola vždy jedľobučina, rovnako ako aj Nízke Tatry. U nás sú smreky pôvodné iba na Pilsku a Babej hore. V 15. storočí vyrúbali buky kvôli baníckej ťažbe. Jedľa a buk sa len tak nevrátia, kdežto smrek je naučený rásť na holinách a nemá problém s vyťaženou pôdou. So smrekom však prichádza aj lykožrút, to je taká dvojka.
Legislatívne ste dosiahli vyhlásenie prírodných rezervácií na 880 hektároch a ďalších 260 ste odkúpili či prenajali. Aké máte s týmito lesmi plány?
Všetky lesy, ktoré máme, sú v bezzásahovom režime, len ich meriame. Lesníci tam chodia a zisťujú počty mŕtvych stromov atď. Výsledky sú výborným materiálom do diskusie s lesníkmi o tom, ako pestuje les príroda. Tieto odkúpené územia sú zároveň kondenzačné jadrá, na ktoré sa nabaľujú ďalšie okolité územia.
Všetko robíte len vďaka finančným príspevkom od ľudí. Vyhýbate sa väčším sponzorom? Od koho VLK nechce peniaze?
Ja som pragmatik, ja zoberiem od hocikoho ak to odsúhlasí kolektív. Podmienky darov od veľkých spoločnosti sú pre nás vždy neprijateľné, takže také peniaze neberieme. Nikdy nám nechcel dať peniaze niekto, od koho by sme ich nechceli. Bojím sa toho, že raz príde J&T s ponukou peňazí, ale keď som sa s nimi bavil, vraj by im to poškodilo meno. Oni to robia inak, kupujú si iných ochranárov a delia nás na “dobrých a zlých”. V roku 1991 bola doba iná a brali sme peniaze aj od nadácií, teraz berieme len od občanov. Majú väčšinou trvalý príkaz a posielajú mesačne od 2 € do 200 € + 2 % z dane. Toto sú naše úplne základné príjmy.
Čo s tými peniazmi robíte?
Špeciálne príspevky idú na lesy, ďalšie idú na réžiu, právnikov, geodetov, cesty do Bratislavy atď. Tento čaj si platím zo svojho. Tu Katka (ukazuje na kolegyňu) berie minimálnu mzdu, Janka (ukazuje na druhú kolegyňu) berie o trochu viac ako minimálnu mzdu.
Keby nás ľudia viac podporovali, môžem im dať slušnejší plat. VLK je jediná organizácia, ktorá má v stanovách napísané, že nemôže vlastniť motorové vozidlo. My si nechceme kupovať za príspevky Mercedes, radšej za to kúpime les.
Pýtam sa teda vás dámy, kvôli čomu ste ochotné takto prežívať za minimálnu mzdu? Prečo radšej nejdete na dovolenku a festivaly?
Katarína Grichová: Ja robím od 17 rokov ako dobrovoľník. Chcem prísť do lesa, ktorý mám rada a môcť tam byť v pokoji, nestretnúť poľovníka na aute ani nikoho, kto by ničil les. Mala som ponuku pracovať na ministerstve, ale toto je priorita. Je to o tom, že mám niečo rada, a nechcem aby sa to ničilo. Neviem to nerobiť, vnútorne by ma to štvalo.
Robíš to na úkor seba? Neunavuje ťa to?
Unavuje. Ľudia si to romantizujú, že je to super práca, chodíme do lesa a podobne. My však 90 % času sedíme v kancelárii a na jednaniach s nepríjemnými ľuďmi. Ideálne by bolo, keby VLK nemusel existovať, ale to by štát musel fungovať tak, ako má.
Kompenzácia však prichádza v tých zachránených lesoch. Prídem do lesa, ktorý mal byť vyrúbaný a našou prácou nie je vyrúbaný. To mi vynahradí všetky tie starosti.
Jana Zajaková: Ja osobne som prešla určitým obdobím, kedy som robila aj úplne bez nároku na plat. Bolo to na začiatku po vysokej škole a potom i neskôr popri materskej. Toto je typ práce, ktorý sa nedá robiť popri ďalšom zamestnaní.
Medveď, vlk, sova, fúzač, … nik z nich sa pred ľuďmi nevie brániť. Ich hlasom medzi ľuďmi je Juraj a všetci vo VLKu. Oni sa nevedia postaviť pred súd či pred ťažbárske stroje, ale my áno. Toto je emočná stránka toho, prečo som vo VLKu. Cieľ VLKa, ktorým je ochrana bezzásahovosťou, je aj mojím cieľom. Bezzásahovosť ochraňuje všetko živé bez ohľadu na to, či je to charizmatické, vzácne, alebo škaredé a na pohľad bezvýznamné. S tým som vnútorne stotožnená. Hodnota rozmanitosti života sama osebe bez ohľadu na to, akú hodnotu jednotlivým živým organizmom aktuálne pripisujú ľudia. To je zas rozumová stránka toho, prečo som vo VLKu. Za 20 rokov v organizácii viem porovnávať, čo sme zmenili a v akej miere. VLK je najúčinnejšia organizácia v presadzovaní zmien smerom k bezzásahovosti.
Mojím cieľom je, aby som vám týmto článkom získal aspoň pár prispievateľov. Čo človek v Bratislave, aj na východe aj kdekoľvek inde môže ešte urobiť? Recyklovať a vymeniť si profilovku na Facebook-u je asi málo.
Katka: Môžeš poslať 2 % z dane, podporiť akciu Kúp si svoj strom, môžeš si ho ísť aj fyzicky vybrať na Čergov. Môžeš si nastaviť trvalý príkaz a posielať tých 2,77 € mesačne na účet SK23 7500 0000 0004 1307 2483 cez program 77-korunáčka. Veľa ľudí pomáha aj manuálne. Prídu za nami do kancelárie, alebo stánku na festivale, a pomáhajú rozkladať, strážiť veci, pomôžu s papiermi, aby Janka mohla riešiť odborné stanoviská a podobne.
Chodievaj do lesa, aby si sám videl, na čom ti záleží a čo podporuješ. Všímaj si, čo sa v lese deje, osobne sa zapoj do monitoringu lesohospodárskej činnosti. Ak sa chceš poradiť, napíš nám na [email protected] a poradíme ti ako podať trestné oznámenie či infožiadosť a poskytneme ti naše know-how. Potrebujeme, aby si sa do týchto vecí zapojil aj ty. Je ľahké len zavolať nech to vybavíme. Orgány však potrebujú na zmenu zákonov cítiť tlak od čo najviac ľudí. Nikto ťa za to nezbije. Vidíš niekoho ťahať drevo po potoku? Daj podnet na lesný úrad, alebo Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Nemusíš poznať konkrétny paragraf zákona. Ty si občan a podnecuješ štátne orgány, aby vykonali kontrolu.
Naozaj vám stačí mesačný príspevok 2,77 €? Však to je 0,09 € na deň. Prečo nevyzývate, aby to bolo viac?
Väčšinou sami dávajú viac, ale pre nás je podstatné dostávať drobné príspevky od veľa ľudí. Nechceme byť závislí na pár veľkých prispievateľoch. Každý má svoje priority, našťastie existujú ľudia, ktorí namiesto jednej kávy v obchodnom centre pomôžu slovenským lesom.
Nahlásiť chybu v článku