Aj keď majú slovenské ženy v priemere vyššie vzdelanie ako muži, ich miera zamestnanosti a odmeňovanie zaostávajú. Slovenky vo vyššom veku pracujú viac ako iné Európanky, zároveň patrí Slovensko medzi štáty s najvyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov.
Vyplýva to z aktuálnej štúdie venovanej rastúcej úlohe žien na trhu práce a úlohe odborov, ktorú pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (8. 3.) zverejnila v piatok Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami na Slovensku
Vysokoškolské vzdelanie podľa údajov za rok 2023 malo 30 % žien v aktívnom veku od 15 do 64 rokov, čo bolo viac ako u mužov (22 %). Vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov bol tento rozdiel ešte väčší, vysokoškolské vzdelanie malo 48 % žien, ale len 31 % mužov. Napriek tomu ich miera zamestnanosti ostáva nižšia, upozornili odbory.
V roku 2023 sa miera zamestnanosti žien na Slovensku síce zvýšila na 68 %, stále to však bolo o 8 percentuálnych bodov (p. b.) menej ako u mužov (76 %). Tento rozdiel je vyšší ako v mnohých vyspelých štátoch. V Nemecku je miera zamestnanosti žien 74 %, Holandsku 79 % a v Rakúsku 70 %.
Kde sa skrýva príčina diskriminácie na pracovnom trhu?
„Výber vzdelania, ale aj ďalšieho povolania je tiež v rodinách formovaný rodovými stereotypmi. Nedocenené vzdelanie a diskriminácia žien na pracovnom trhu sa, samozrejme, odráža aj v uplatnení sa a v rozdielnom odmeňovaní na jednotlivých pracovných pozíciách. Ani na jednej pracovnej pozícií ženy nezarábajú priemernú mzdu danej pozície, pričom vždy zarábajú menej ako muži,“ zhodnotila prezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Slovensko podľa odborov naďalej patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Kým priemer Európskej únie (EÚ) dosahuje necelých 13 %, na Slovensku je rozdiel v hrubom hodinovom zárobku 16 %. Pri súčasnom tempe znižovania tohto rozdielu by sa vyrovnanie platov medzi mužmi a ženami dosiahlo až v roku 2050.
Ženy v priemere zarábajú menej aj v profesiách, ktoré vykonávajú častejšie ako muži, poukázala PR manažérka Alma Career Slovakia Ľubica Melcerová. Z dát portálu Platy.sk vyplýva, že ženy oveľa častejšie ako muži pracujú ako administratívne pracovníčky, zdravotné sestry, predavačky, účtovníčky, asistentky, office manažérky či farmaceutky.
Rozdiely sú v stovkách eur
„Zatiaľ čo priemerný základný mesačný plat administratívneho pracovníka je 1410 eur, ženy na rovnakej pozícií zarábajú o 200 eur menej. Rozdiel 170 eur je v prípade pozície zdravotnej sestry, podobne je to aj v prípade práce účtovníka a účtovníčky,“ priblížila Melcerová.
V oblasti ekonomiky a financií odhalila analýza výraznejšie rozdiely u skúsenejších kolegýň a kolegov. Na pozícii hlavný účtovník je priemerný plat mužského zamestnanca o takmer 400 eur vyšší, u senior účtovníkov je rozdiel 320 eur. Priemerná mzda ekonóma je o necelých 300 eur vyššia ako plat ekonómky. O 360 eur menej ako ich mužskí kolegovia zarábajú v priemere ženy office manažérky.
Jedným z dôvodov nerovností medzi mužmi a ženami je aj nedostatočné zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách, upozornila šéfka komunikácie portálu Kariera.sk Katarína Tešla. Podiel žien vo vedení najväčších kótovaných spoločností v roku 2024 dosiahol 26 %, čo je o 9 p. b. menej ako priemer EÚ.
Ďalším z častých dôvodov nerovnosti je materská dovolenka. „Napriek tomu, že ide o zákonnú formu rodičovskej podpory, v praxi môže mať jej využitie vplyv na kariérne príležitosti a mzdu žien. Ženy, ktoré sa po materskej dovolenke vracajú na pracovný trh, často čelia problémom s opätovným zaradením do zamestnania, kariérnym rastom či s platovým ohodnotením, najmä ak sa rozhodnú pre dlhšiu pauzu,“ vysvetlila Tešla.
Ako zlepšiť postavenie žien na pracovnom trhu?
Jedným z najvýraznejších rozdielov je podľa nej aj miera neplatenej práce v domácnosti. Ženy jej venujú výrazne viac hodín ako muži, celosvetovo v priemere 2,8-krát viac. „Riešením je zviditeľnenie neplatenej starostlivosti v rodinách, ale aj podpora flexibilných pracovných úväzkov či rodičovských dovoleniek pre mužov. Takto možno postupne znižovať prekážky, ktorým ženy čelia, a umožniť im plnohodnotnú účasť na trhu práce,“ dodala Tešla.
KOZ varovala, že nedostatok žien na trhu práce bude mať vážne dôsledky v kontexte demografickej krízy. Do roku 2050 sa očakáva pokles populácie Slovenska o 330-tisíc obyvateľov, podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa má znížiť o 510.000 osôb. Slovensko preto potrebuje systematické riešenia na podporu žien na trhu práce.
„Zamestnanosť žien nie je len otázkou rodovej rovnosti, ale aj kľúčovou výzvou pre budúcnosť slovenskej ekonomiky. Väčšia podpora žien na trhu práce pomôže zmierniť negatívne dopady demografického poklesu a prispeje tak k sociálnej aj hospodárskej stabilite krajiny,“ zdôraznila konfederácia.
Na zlepšenie situácie je podľa odborov nevyhnutné napríklad zvýšiť dostupnosť jaslí, škôlok a školských klubov, investovať do celoživotného vzdelávania, podporovať flexibilné pracovné úväzky, zvýšiť podiel žien v sektore s vyššou pridanou hodnotou. V neposlednom rade tiež zabezpečiť väčšie pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.
Nahlásiť chybu v článku