Rastliny majú za sebou veľmi dlhú evolučnú cestu. Prvé rastliny sa vyvinuli pred 450 miliónmi rokov a odvtedy sa neustále vyvíjali. Z pohľadu evolúcie sú napríklad kvety, teda niečo, čo sa nám silne s rastlinami spája, v skutočnosti veľmi mladé. Tie sa objavili až ku koncu druhohôr, teda v období, keď sa pomaly končila éra dinosaurov na Zemi. 

Kedže rastliny prechádzali v rámci svojho vývoja mnohými štádiami, vytvorili sa u nich rôzne a fascinujúce mechanizmy. Vedci z Birminghamskej univerzity najnovšie zistili, že rastliny majú „mozgy“. Tie samozrejme nie sú také, aké nosíme v našich hlavách, no aj tak zohrávajú v živote rastlín kľúčovú úlohu. Ide o skupinu buniek, ktoré pôsobia ako akýsi velín, či riadiace centrum.

Tieto bunky vedci našli v rastlinných zárodkoch a zistili, že zohrávajú dôležitú úlohu v životnom cykle. Azda najdôležitejšou úlohou, ktorou sa zaoberajú je, kedy má začať rastlina klíčiť. Klíčenie totiž musí byť perfektne načasované, inak rastline hrozí, že môže zahynúť, napríklad na zamrznutie, alebo že neuspeje v rámci konkurenčného boja, napríklad pri raste počas leta.

Objavený mozog ale nie je vôbec jednoduchý, akoby sa mohlo na prvý pohľad javiť. Tvoria ho dva typy buniek, ktoré spolu komunikujú pomocou hormónov. Oba typy buniek priebežne vyhodnocujú stav okolia, v akom sa semeno nachádza a na základe spoločných informácií sa potom „mozog“ rozhodne, kedy zaháji klíčenie.

„Naša práca odhalila zásadné rozdelenie medzi jednotlivými zložkami, v rámci rozhodovacieho centra v rastlinách“ uviedol vedúci autor štúdie profesor George Bassel.

Prečo ale rastliny používajú rozdielne typy buniek na vyhodnocovanie rovnakých podnetov? Vedci to vysvetľujú na príklade, keď sa rozhodujete, na aký film pôjdete do kina. Mnohí z nás si prečítajú recenzie na jeden film od viacerých autorov a na základe toho sa rozhodnú, či naň pôjdu alebo nie. Viac názorov nám totiž pomôže utvoriť lepší názor, či film skutočne stojí za pozretie. Podobne sú na tom aj rastliny. Tie zbierajú rôzne „názory“ na podnety okolia a na základe nich sa rozhodnú, či začnú klíčiť alebo nie.

Takže, aj keď rastliny nemajú tak zložitý mozog ako my, v skutočnosti využívajú na svoje fungovanie niečo, čo ho náramne pripomína.

Pozri aj: Kvíz: Dokážete rozoznať tieto rastliny len na základe jednej fotky?

iflscience.com