Československo patrilo v druhej polovici 20. storočia k špičke tých najobľúbenejších kolektívnych športov. Nielenže boli naši hokejisti obávanými súpermi i najsilnejších družstiev ako ZSSR, USA či Kanada, ale žiarili i vo futbale. Presne pred 42 rokmi, 20. júna 1976, totiž československí futbalisti v Belehrade získali prestížny titul Majstrov Európy.
Československý futbal zažil počas svojej histórie tri obrovské úspechy. Druhé miesto na majstrovstvách sveta z roku 1962, prvé miesto na majstrovstvách Európy v roku 1976 a zlaté medaily z olympiády v roku 1980. Napriek tomu, že slovenskí i českí hráči k svetovo najkvalitnejším ligám kvôli uzavretému socialistickému režimu pričuchnúť nemohli, patrili na svetových šampionátoch k svetovej špičke. Pripomeňme si tak pri dnešnom výročí turnaj v Belehrade, na ktorý si dnes pamätá len málokto.
Mužstvo Československa na ME 1976
Zásluhy za historické víťazstvo na majstrovstvách Európy vo futbale si dnes nemôže pripisovať ani Slovensko, ani Česko. Úspešné mužstvo totiž tvorili hráči z oboch krajín, medzi Slovákmi známe mená ako Marián Masný, Anton Ondruš, Pivarník, Čapkovič či Karol Dobiaš. Základnú zostavu majstrovského družstva tvorilo celkom sedem hráčov (neskôr dokonca 8) zo Slovenska. Medzi najväčšie české hviezdy v spoločnom tíme jednoznačne patrili legendárni hráči Antonín Panenka a Zdeněk Nehoda.
Kvalifikácia Československa na ME 1976
V prvej polovici 70. rokoch malo Československé národné futbalové mužstvo veľké problémy s kvalifikáciou na svetové šampionáty. Pri majstrovstvách Európy 1976 sa však všetko zmenilo a to napriek vysokej prehre na vôbec prvom kvalifikačnom zápase v Anglicku (3:0). V ďalších zápasoch sa však vynikajúcemu Československému kádru podarilo prestrieľať Cyprus a Portugalsko vysoko 4:0 a 5:0.
Na kvalitných výkonoch Slováci a Česi nepoľavili ani v odvetných zápasoch. Kľúčovým bol najmä zápas s Angličanmi, ktorí ČSR dokázala z nepriaznivého skóre otočiť na konečný výsledok 2:1. Po remíze s Portugalskom a druhej výhre nad Cyprom, skončilo Československo v skupine na prvom mieste. Majstrovstvá Európy boli na dosah.
Priebeh turnaja
Majstrovstvá Európy v roku 1976 mali celkom iný priebeh, ako sme na tomto šampionáte zvyknutí dnes. Turnaj totiž začínal rovno štvrťfinálovými zápasmi a to hneď dvojzápasom. Československo v tejto fáze natrafilo na silných súperov – Sovietsky zväz. Na Tehelnom poli získalo Československo obrovskú výhodu. Zápas dokázali vyhrať s dvojgólovým náskokom, no národný tím ešte čakala odveta v Kyjeve. Pred stovkou tisíc fanúšikov však ČSR dokázalo uhrať remízu 2:2, ktorá pre našu krajinu znamenala postup medzi štyri najsilnejšie futbalové mužstvá starého kontinentu.
Československo, Holandsko, Juhoslávia a Nemecká spolková republika (NSR – Západné Nemecko). To boli štyri tímy, ktorým sa podarilo prebojovať do poslednej fázy turnaja. Československo v semifinálovom lóse vyfasovalo za súpera Holanďanov. Československé mužstvo bolo vo finálovej štvorke napriek vynikajúcim výkonom outsiderom. NSR boli úradujúcimi majstrami sveta a Holanďania vicemajstri. Futbalový svet sa tešil na odvetu z MS 1974. To by však nemohlo Československo Holanďanov v Záhrebe vyradiť.
V semifinálovom súboji medzi ČSR a Holandskom sa rozhodlo až v nadstavenom čase. ČSR síce otvorilo skóre gólom Ondruša, no rovnaký hráč si v druhej polovici zápasu strelil i nešťastný vlastný gól. V závere zápasu s tromi červenými kartami však ČSR strelilo dva góly, ktoré rozhodli o postupe do finále. Hviezdou zápasu bol František Veselý, ktorý na ihrisko nastúpil až v predĺžení, no stál za oboma týmito gólmi. Na jeden centroval, druhý sám strelil. Československo sa tak dostalo do finále majstrovstiev Európy a po výhre Západného Nemecka (taktiež v predĺžení) nad Juhosláviou už poznalo svojho súpera. Majstrov sveta z roku 1974.
Finálový zápas a historická penalta
20. júna 1976 sa v Belehrade odohral pre Československý národný tím historický okamih. ČSR už nebolo outsiderom, ale vyrovnaným súperom Západného Nemecka, ktoré sa po víťazstve na MS 1974 chcelo pokúsiť aj o obhájenie posledného titulu ME. V základnej zostave na rozhodujúci zápas nastúpilo celkom osem Slovákov, medzi nimi prekvapivo i Ján Švehlík, ktorý v predchádzajúcich zápasoch v základe chýbal. V Belehrade však strelil najdôležitejší reprezentačný gól svojej kariéry.
Prvý polčas finálového zápasu bol poriadne divoký. Už v 8. minúte Ján Švehlík prekonal legendárneho nemeckého brankára menom Sepp Maier. V 25. minúte po góle ďalšieho Slováka, Karla Dobiaša, viedlo Československo už 2:0. O tri minúty neskôr však ďalšia legenda Západného Nemecka, Dieter Müller vyrovnal na 2:1. Tempo zápasu poľavilo a Československo sa blížilo k historickému momentu. Až do poslednej minúty zápasu.
V 89. minúte finálového stretnutia po rohovom kope, potešil celú Nemeckú spolkovú republiku Bernd Hölzenbein. Bolo vyrovnané a zápas išiel do predĺženia, v ktorom však ani jeden tím neskóroval. Finále majstrovstiev Európy tak museli rozhodnúť penalty. Masný, Bohnhof, Nehoda, Flohe, Ondruš, Bongartze, Jurkemik. Všetci premenili. Ulrich Hoeneß však prekopol a Československo v penaltách viedlo 4:3. Rozhodnúť mal legendárny Panenka.
Antonín Panenka, v tom čase hviezda klubu Bohemias Praha, sa 20. júna 1976 v Belehrade postaral o svetovú senzáciu. Jeho penaltu si dodnes pamätajú priaznivci futbalu zo všetkých kútov nielen Československa, ale dozaista i celej Európy. Panenka rozbeh vypustil, nemecký brankár sa hodil k tyči a lopta pomalým oblúčikom preletela do siete stredom brány. Československo zdolalo Nemeckú spolkovú republiku 5:3 a navždy sa zapísalo do futbalovej histórie.
Nahlásiť chybu v článku