Testovanie majú deviataci už za sebou, teraz čakajú na výsledky, ktoré odzrkadlia ich vedomosti. Často sú však tieto skúšky terčom kritiky najmä pre neefektívnosť. Výsledky sú viac-menej informatívne a stredné školy ich nemusia brať pri prijímacom konaní do úvahy. Na názor sme sa pýtali aj odborníka.
Faktom je, že primárna funkcia „monitoru“ je overenie znalostí žiaka. V poslednom testovaní 2024 dosiahli žiaci v rámci matematiky priemernú úspešnosť 58,2 %, zo slovenského jazyka a literatúry 61,3 % a z maďarského jazyka a literatúry 63,9 %.
Výrazný rozdiel je vidieť medzi krajmi a regiónmi. Najväčšiu úspešnosť získali žiaci v Bratislave, najmenšiu vo východných mestách ako Gelnica, Trebišov či Kežmarok, ktoré dosiahli výsledky pod národným priemerom. V týchto mestách je však zároveň zvýšený počet žiakov z rodín v hmotnej núdzi.
Výsledky ukazujú úroveň vedomostí žiakov
Otázky sme adresovali Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVAM), ktorý má v pôsobnosti ministerstvo školstva. Podľa nich je testovanie deviatakov objektívny nástroj na meranie a porovnávanie výkonov jednotlivých žiakov, škôl i regiónov. Zároveň poskytuje komplexný obraz a prehľad vedomostí žiaka pri prechode zo základnej školy na strednú.
Toto je len malá ochutnávka toho najlepšieho, čo pre vás tvoríme. Tento prémiový článok sme pre vás odomkli vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
„Informácie slúžia školám, ministerstvám, zriaďovateľom škôl a iným inštitúciám či odbornej verejnosti na rôzne analýzy (napr. analýza vplyvu socioekonomického zázemia žiakov na študijné výsledky a pod.), tieto dáta slúžia ako podklad pre rôzne štatistiky a porovnávania na úrovni krajín OECD a i.,“ tvrdí ministerstvo školstva.
Výhodou absolvovania testovania je, že ak žiaci získajú úspešnosť 90 % v oboch predmetoch (slovenský jazyk a literatúra a matematika), sú prijatí na gymnázium bez prijímačiek. Pri stredných odborných školách je hranica 80 %. V iných prípadoch sa však výsledky nemusia brať do úvahy, kritériá prijímacích skúšok si zostavuje škola sama.
NIVAM taktiež výsledky testov využíva v analýzach.
Testovanie nemá slúžiť ako súťaž, treba ho urobiť zmysluplné a efektívne
Portál interez k problematike oslovil aj odborníka na vzdelávanie Juraja Hipša. Ten naráža práve na efektívnosť a to, že testovanie musí mať zmysel.
„V slovenskom vzdelávacom systéme potrebujeme kvalitné testovanie, ktoré nám povie, ako sú na tom žiaci a žiačky napríklad s úrovňou čitateľskej gramotnosti, matematickej gramotnosti, alebo so schopnosťou používať cudzí jazyk. Testovanie však musí byť pripravené kvalitne, nemalo by sa sústreďovať na encyklopedické vedomosti a memorovanie,“ myslí si odborník.
Zároveň podľa neho nemajú testy slúžiť na to, aby školy medzi sebou súťažili. Účel merania má slúžiť na to, aby mali školy reálne informácie o vedomostiach a zručnostiach svojich žiakov a aby im pomohlo v zlepšení výsledkov do budúcich rokov.
„Treba ho robiť zmysluplné a efektívne. Z testovania nemáme robiť strašiaka, ale nástroj, ktorý má pomáhať samotným školám sa zlepšovať. Kvalitné nástroje, ktoré merajú pokrok dieťaťa na Slovensku, zúfalo chýbajú,“ dodáva Hipš.
Nahlásiť chybu v článku