Svet informačných technológií je neustále sa vyvíjajúci kolos a práca v ňom si vyžaduje špecifické zručnosti. O IT špecialistoch sa za posledné desiatky rokov šíria viaceré stereotypné názory a jedným z nich je, že majú vysoko nadštandardné platy. Zrejme málo ľudí však vie, ako to vo svete IT vlastne funguje a čo musí podstúpiť človek, aby sa mohol v tomto odvetví zamestnať.

Porozprávali sme sa preto s Lukášom, ktorý sa v tomto sektore presadil aj napriek tomu, že nemá tento odbor vyštudovaný na vysokej škole. Po strednej sa venoval financiám, následne založil úspešnú gastrospoločnosť, aby ju potom predal, a nakoniec zakotvil práve v IT sfére. Spravil si kurz, a ten mu otvoril brány do tohto sveta. V rozhovore nám okrem iného prezradil aj to, ako v IT začínal, prečo si túto oblasť vybral a ako vyzerá jeho deň.

Podľa čoho si si vyberal strednú školu?

V pätnástich bolo ťažké určiť, čo ma baví. Nijako zvlášť som o tom nepremýšľal. Objavil som študijný program s názvom technické a informačné služby. Mal som blízko k počítačom, alebo som si to aspoň myslel, a tak som sa vydal touto cestou.

Mal si počas štúdia nejakú predstavu o tom, čo budeš robiť po škole?

Na začiatku štúdia nie. Podľa mňa pre väčšinu to je v tomto veku trochu ťažko uchopiteľné. Môj odbor bol zameraný na techniku, no v druhom ročníku štúdia som sa zapojil do kurzov zameraných na rôzne prevencie v rámci skupín na školách. Začali sme organizovať prednášky a po krátkom čase som zistil, že práca s ľuďmi ma baví viac ako samotná technika. O rok nato sa mi naskytla šanca nazrieť do sveta financií. V spojení finančného sektora a práce s ľuďmi som sa cítil naozaj dobre, a tak moje kroky v druhej polovici štúdia viedli týmto smerom.

Prečo si sa rozhodol vstúpiť do gastropriemyslu?

V čase, keď sa rozhodlo o založení spoločnosti v gastrosektore, som podnikal už viac ako päť rokov. Pôvodne som tam vstupoval ako podpora pri riadení spoločnosti. Mal som zabezpečovať background spoločnosti a marketing, keďže som s gastronómiou nemal žiadne skúsenosti. Myšlienka sa mi však pozdávala od začiatku, veď kto nemá rád jedlo?

Čomu presne sa venovala tvoja spoločnosť?

Bola to pizzeria. Vlastne ani neviem, či by som to označil za gastro v pravom slova zmysle. Nikdy sme nevarili iné jedlá alebo menu. Venovali sme sa iba pizzi. Šperkovali sme ju, vymýšľali najrôznejšie veci od samotného produktu až po marketing.

Čo sa nakoniec stalo s tvojou spoločnosťou a ako hodnotíš svoje pôsobenie v gastre?

V roku 2018 sme spoločnosť transformovali tak, že sme sa zamerali výlučne na rozvoz pizze. Rozšírili sme vozový park a úplne sa vzdali priameho predaja. O dva roky neskôr sa toto rozhodnutie ukázalo ako správne. Keď prišla pandémia, tak sme najväčšiu krízu podnikateľského sektora za posledné roky prežili bez väčšej ujmy. Myslím si, že sme v tom jednoducho mali šťastie. Prevádzka však bola na strednom Slovensku a cestovanie mi zaberalo obrovské množstvo času. Prvé roky ma to bavilo, no postupom času a najmä počas pandémie sa mi cestovanie stalo príťažou.

Začal som hľadať spôsob, ako z tohto kolobehu von. Keď sa situácia upokojila a veci sa začali vracať do normálu, naskytla sa nám možnosť časť spoločnosti odpredať. V tom čase sme už spoločnosť viedli viac ako šesť rokov (hovorí sa, že v najlepšom je čas prestať). V spojení s inými okolnosťami sme sa nakoniec rozhodli.

Spätne svoje pôsobenie v tejto oblasti hodnotím pozitívne. Naučil som sa množstvo vecí, získal cenné skúsenosti, ale tiež si myslím, že podnikanie v gastrosektore je naozaj ťažké. Zvonku to nie je vidieť tak, ako keď je v tom človek ponorený a rieši všetko pre bezproblémový beh spoločnosti deň za dňom bez prestávky. No vec, ktorú si vážim asi najviac, je to, že som sa naučil, že pracovať 12 hodín denne, 360 dní v roku nemusí byť nič výnimočné, ak vieš, prečo to robíš.

Čo ťa na IT sfére zaujalo natoľko, že si sa rozhodol urobiť takúto kariérnu zmenu?

Pravda je taká, že IT a obzvlášť programovanie ako celok ma vždy fascinovalo. Samozrejme, už som ale neplánoval ďalšiu činnosť na full time. Po odpredaji spoločnosti som mal pár mesiacov, keď som premýšľal, čo ďalej. Hľadal som niečo, s čím nemám žiadne skúsenosti. Bola pandémia, ľudia boli väčšinu času doma a všetky veci sa diali online. Natrafil som na spoločnosť IT v kurze, ktorá poskytuje kurzy, aké som presne potreboval. Zo začiatku som o tom diskutoval s ľuďmi a snažil som sa získať čo najviac informácií o fungovaní bežného IT človeka. Zistil som však, že v mojom okolí nie je ani jeden človek, ktorý sa venuje programovaniu v pravom slova zmysle. Všetci boli nejakým spôsobom v IT spoločnostiach, ale nikto priamo neprogramoval. A tak bolo rozhodnuté.

Aká bola tvoja štartovacia pozícia pred IT kurzom? Ovládal si aspoň nejaké základy IT?

Počas rokov v biznise som navštevoval on-site kurzy v Bratislave. Bolo potrebné kvôli tomu síce cestovať z opačnej strany republiky, ale získal som základy pre prácu s WordPressom, HTML a CSS. Prišiel som až k JavaScriptu a tam to začalo byť zaujímavé.

Ktorý z ponúkaných kurzov si si zvolil, a prečo?

Prihlásil som sa na „úvodný webinár“. Ten sa však už konal, a tak mi bol poskytnutý záznam. Po ňom som vypĺňal test, ktorý mal určiť, či a ktorý kurz je pre mňa vhodný. Pamätám si, že moja voľba bola od začiatku Python. Ten však v ponuke nebol. Po telefonáte s ľuďmi z IT kurzu, kde mi vysvetlili, že aj keď sa Python javí ako dobrá voľba, je Java stále používaná a pre začiatočníkov taktiež vhodná, som sa rozhodol pre Javu.

Ako vyzerali semináre a cvičenia?

Povedal by som, že sa to trochu líšilo od predmetu k predmetu. No vo všeobecnosti semináre a cvičenia prebiehali v jednotnej línii. V podstate trvali približne 2 hodiny. Na začiatku lektor/lektorka zvyčajne prešiel/prešla prípadné otázky študentov, nasledovala téma, ktorej sa seminár venoval, a samotné vypracovanie študentmi alebo dodatočné otázky k téme. Na cvičeniach sme zase preberali úlohy z predchádzajúcich seminárov a prípadné otázky k vypracovaniu úloh. Výhodou určite bolo, že sme sa vracali aj o niekoľko tém dozadu, ak to bolo potrebné.

Ako dlho kurz trval?

Približne 5 mesiacov.

Ako by si zhodnotil náročnosť kurzu a jeho prínos pre tvoju kariéru? Naučil si sa na kurze všetko, čo následne využívaš pri súčasnej práci?

Kurz sa skladá z viacerých predmetov a pre mňa osobne bola náročná najmä záverečná časť. Pri hlavnom predmete som niekedy trochu tápal, najmä ku koncu kurzu. S odstupom času a praxou však vidím, že kurz bol koncipovaný správne a iba som tomu nevenoval dostatok času. Predsa len, kurz bol označený ako intenzívny, a tak sa asi dalo očakávať, že si vyžaduje o niečo viac času.

Kde momentálne pracuješ?

Momentálne pracujem ako softvérový inžinier pre Slovenskú spoločnosť Love IT. Konkrétne sa venujem softvéru od spoločnosti PriceFX. Produkt pomáha firmám analyzovať trh, spravovať cenové stratégie a optimalizovať ceny v reálnom čase.

Čo ťa najviac prekvapilo, keď si prešiel do IT sektora? Bolo niečo, čo si vôbec neočakával, ale teraz to vnímaš ako významnú časť svojej práce?

Mítingy. Asi som očakával, že ako programátor budem najmä programovať a kontakt s ľuďmi budem mať minimálny. No pravda je taká, že mítingy zaberajú významnú časť pracovného týždňa.

Trúfol by si si na seniorskú pozíciu?

Nie, myslím, že by som sa neoznačil za seniora ani po 10 rokoch. V IT každý deň zisťujem, ako veľa toho ešte neviem a aké rýchle zmeny sa môžu udiať.

Aký bol tvoj prvý plat a aký máš teraz?

Môj prvý plat bol 900 €. Dnes je niekoľkonásobne vyšší.

Pamätáš si na nejakú situáciu, kde si musel použiť veľmi netradičné alebo kreatívne riešenie na problém, ktorý si mal v práci?

Ani nie. Skôr je to o presahoch v rámci používaných nástrojov pri práci. Pamätám si, že som mal úlohu, ktorá vyžadovala zmenu takmer 900 rôznych súborov. Pôvodný plán znel, že to mám urobiť manuálne. No už pri štvrtom súbore som pochopil, že to takto nedám. Našťastie som si spomenul na Python. A teda aj keď reálne s Pythonom nepracujem, v tomto ma zachránil a prácu som mal hotovú asi za 10 minút.

Ako vyzerá bežný deň Java developera?

Neviem, či existuje bežný deň. Osobne mám skúsenosti iba z medzinárodných projektov a tímov a ešte som nepracoval na nejakom projekte pre tuzemského zákazníka. Mení sa to od projektu k projektu a záleží, v akej fáze sa projekt nachádza. Ak je projekt napríklad vo fáze vývoja, ráno bývajú tzv. daily meetings (alebo stand-up mítingy), kde sa rieši najmä to, kto na čom pracuje a v akej fáze sa nachádza.

Súčasne máme „refinement“ mítingy, kde sa objasňuje, čo nás v rámci implementácie čaká. Neskôr sme každý znova pri svojich tiketoch a počas dňa mítingy bývajú podľa potrieb, najmä v rámci pracovnej skupiny. Samozrejme, do toho vstupuje ďalšia agenda, kde sa sleduje postup a vyhodnocujú dosiahnuté míľniky v rámci implementácie. Ak sa projekt dostane do štádia testovania alebo nasadzovania, tak sa zase často stretávame so zákazníkom, kde sa softvér testuje a riešia sa prípadné úpravy/nedostatky podľa potrieb zákazníka.

Máš nejaké zručnosti alebo hobby, ktoré by ľudia nečakali od IT profesionála? Ako ti tieto zručnosti pomohli v práci, alebo v živote?

Podľa mňa nie. Mám rád šport. S prestávkami a podľa časových možností sa ho aj snažím vykonávať. Pomáha mi vypnúť a následne sa lepšie sústrediť na prácu. Ak mám v práci problém, na ktorý zatiaľ nemám riešenie, je ťažké vypnúť. Osobne som dlhý čas nebol schopný odísť, kým som vec nevyriešil. A tak som v kancelárii trávil čas od skorého rána do neskorej noci. Postupom času sa však ukázalo, že tento prístup nie je najlepší. Ak teraz riešim niečo hodiny, naučil som sa nechať veci tak a idem si napríklad zabehať. Veľakrát sa mi stane, že keď sa vrátim do kancelárie, pozriem na kód a riešenie sa objaví predo mnou.