Ako 19-ročný vycestoval do Írska a následne sa presunul do Holandska. Holanďanom vďačí za veľa, pretože sa pohyboval medzi svetovými umelcami a mohol sa učiť od tých najlepších.  

Výtvarník Luka Brase pochádza z Dolného Kubína a v rámci umenia sa venuje maľbe, grafike, koláži, fotografii, ale aj knižnej ilustrácii. Najbližšie má však ku kresbe, ktorá je podľa neho základnou vyjadrovacou technikou.

Umeleckú cestu začínal v Oravskej galérii ako mladý autor, no už predtým ju navštevoval a ako malý chlapec v nej sníval o jeho sne, ktorý bol stať sa skutočným výtvarníkom. Už za mlada sledoval všetky výstavy a obdivoval obetavú prácu zamestnancov galérie, najmä prácu Evy Luptákovej, ktorá stála na čele Oravskej galérie.

Spomínaná galéria má v jeho srdci aj doposiaľ veľké miesto a považuje ju za veľmi dôležitú nielen pre Slovákov, ale aj v rámci stredoeurópskeho meradla.

Byť nezávislým umelcom muselo byť spočiatku náročné. V súčasnosti sú vaše diela zakúpené v súkromných zbierkach v mnohých krajinách. Ako ste sa dostali do sveta?

Začínal som v Holandsku a práve v holandskej galérii mi dali šancu. Jeden galerista mi v mojich začiatkoch povedal, že ak neodbočím z tejto cesty a budem tvrdo pracovať, tak nakoniec sa stanem tým, kým chcem. Keď sa nad tým zamýšľam, verím, že sa mi to z časti podarilo.

Takže vďaka Holanďanom ste tam, kde ste?

Vďačím im naozaj za veľa. Do galérie, v ktorej som vystavoval, chodila nakupovať diela aj bývalá holandská kráľovná Beatrix. Pohyboval som sa medzi svetovými výtvarníkmi a učil som sa od tých najlepších.

Kedy ste si uvedomili, že Slovensko vám na vaše pôsobenie jednoducho nestačí?

Nebolo to tak, že by som mal pocit, že mi Slovensko nestačí. Skôr som túžil vycestovať a zanechať v zahraničí svoju stopu. Nie som jediný, kto mal takéto túžby. Veľa mladých ľudí má podobné ambície. Chcú vidieť, pochopiť a uspieť, ale čo je najdôležitejšie, potom sa chcú vrátiť s týmito poznatkami domov do rodnej krajiny.

Ja som sa tiež po rokoch cestovania a vystavovania vrátil na Oravu, kde som si otvoril vlastný ateliér.

Prečo ste sa rozhodli otvoriť ateliér na Orave? Bolo za tým volanie po domove?

Chcel som aspoň malou troškou prispieť k tomu, aby sa zvýšilo povedomie o kultúre u nás doma.

V rôznych rozhovoroch ste spomínali, že na začiatkoch kariéry ste spávali v Holandsku na ulici a predajom obrazov ste si zarábali na hostel. Ako vnímate váš úspech v súčasnosti?

Je to veľmi silný pocit. Hlavne, keď spomínam na cestu, ktorú som počas života prešiel. Odrazil som sa od úplného dna a to je z jednej časti veľké zadosťučinenie, ale je to aj záväzok, aby som sa stále zlepšoval a nesklamal. Som úprimne vďačný za túto šancu, ale aj za to, že som tam, kde som a som tým, kým som.

Čo na to vaša rodina a blízki priatelia?

Bez opory, ktorú cítim zo strany rodiny, by som určite nedokázal všetko, čo sa mi podarilo. Moji rodičia ma, ale aj moju sestru Kristínku, viedli ku kreativite, ale aj k tomu, aby sme si išli za tým, čo chceme a zotrvali na tej ceste. Podľa môjho názoru, ľudia sú tu na to, aby spolupracovali a dávali možnosť kreativite, aby rástla.

Vedeli v akých podmienkach ste žili?

Samozrejme, ale ako som povedal môjmu otcovi, bol to môj boj. Musel som ho skúsiť a napokon aj vyhrať.

Čo vás pri tvorbe umeleckých diel inšpiruje?

Najmä život, ktorý žijem. Avšak čerpám aj z miest, ktoré som navštívil a od ľudí, ktorých som stretol. V podstate je to veľmi jednoduché. Žijem svoj život, pozerám sa vôkol seba a potom to všetko zaznačujem do vizuálnych denníkov.

Do Írska ste odišli, keď ste mali 19 rokov. Išli ste tam za jasným cieľom, ktorým bolo umenie?

Chcel som tam žiť a spraviť veľkú výstavu a následne sa posunúť ďalej do sveta. Avšak to s výstavou sa mi hneď nesplnilo. Na začiatku som bol rád, že som si našiel akúkoľvek prácu. Nakoniec som si splnil sen a odišiel som do sveta tak, ako som pôvodne plánoval.

Prečo práve Írsko?

Nebol za tým žiadny veľký plán, išlo skôr o náhodu. Najprv som chcel vycestovať do USA, ale vybavovanie papierov sa predĺžilo, a tak sa ku mne dostala ponuka z Írska. Keďže to bolo na polceste do Spojených štátov amerických, prišlo mi to ako skvelý nápad.

Na začiatku, keď sme pricestovali, to bol mierny šok, no dnes vnímam Írsko ako druhý domov a veľmi mi chýba.

Ako vnímate umenie na Slovensku?

Vnímam ho ako smer, ktorý sa mi zdá byť plodný a zaujímavý. Mám aj zopár obľúbených autorov a teším sa, že ich v budúcnosti bude len pribúdať.

Aký vzťah majú ľudia k umeniu v zahraničí?

Ľudia v zahraničí sú vedení k tomu, aby sa umením, ale i samotnými dielami obklopovali a učili sa s nimi žiť. Samozrejme, v každej krajine je to iné. Napríklad vo Francúzku je kultúra identitou národa a je tam postavená na piedestáli.

Krásne chvíle spojené s umením som zažil v Číne a v Japonsku. V Tokiu som videl výstavu, na ktorej vystavovali stovky japonských autorov, od starých majstrov až po tých súčasných. Davy ľudí, ktoré čakali pred galériou, boli zárukou vysokej kvality a hodnoty.

Mali ste počas štúdia obľúbených umelcov?

Mám a sú stále mojimi obľúbencami. Sú to Baquiat a Lautrec už od strednej školy.

Taktiež mám rád aj knihy, ktoré sú plné dejín a umenia. Podľa môjho názoru sú všetci umelci, o ktorých napísali v dejinách umenia inšpiratívne osobnosti a treba sa od nich učiť.

Zmenil sa váš „vkus“ na umelcov oproti časom, keď ste boli na škole?

Ani veľmi nie. Skôr som dospel k tomu, že vďaka skúsenostiam a poznatkom z cestovania sa mi zmenilo vnímanie kvality výtvarných diel.

V súčasnosti je obmedzený pohyb po svete vzhľadom na pandemickú situáciu. Čo to pre vás znamená?

Venujem sa naplno tvorbe v ateliéri na Orave, ale tiež aj v Bratislave. Práve teraz sa môžem sústrediť na to, čo je pre mňa najdôležitejšie. Osobne považujem súčasnú situáciu za priaznivú, a to najmä v rámci uvedomenia si priorít a tiež sa snažím vynechať a neriešiť zbytočnosti.

Cestovať môžem v súčasnosti aspoň vo svojich dielach, ale už sa teším na moment, kedy opäť vycestujem. Mal som šťastie, pretože pred tým, ako začala pandémia, sa mi podarilo urobiť dve výstavy vo Viedni. Jedna z nich je ešte stále vystavená a podľa situácie uvidíme, kedy ju budeme môcť deinštalovať .

Ktoré vaše dielo je pre vás, osobne, najobľúbenejšie a prečo?

Je ich niekoľko. Sú to hlavne tie, ktoré sú tzv. programové diela. Tie odštartovali nové pohľady a rukopis diel. Taktiež mám veľmi rád diela, ktoré odzrkadľujú motívy prírody – Stromy Života, ale aj diela s cirkusovou tematikou – Drawing Clowns. V poslednom čase mám rád aj úžasné farby jesene – Red leafs series.

Vo viacerých rozhovoroch ste povedali, že je pre vás dôležitý život, ktorý žijete. Odzrkadľuje sa aj vo vašej tvorbe? Alebo si občas aj „uletíte“ a čerpáte z vlastnej fantázie?

Život a všetko, čo nás obklopuje, je v podstate všetko, čo potrebujeme. Tak to cítim aj v mojich dielach. Snažím sa tráviť veľa času v prírode, s rodinou a blízkymi, od ktorých čerpám tiež veľa nápadov a inšpirácie. Všetko je okolo nás a v nás, len sa na to musíme pozrieť zo správnej perspektívy.

Pozri aj:

Umelec Banksy: Prepísal históriu umenia a so sáčkom na hlave sa stal jedným z najvplyvnejších…