Priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, informovala ešte v pondelok Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC) OSN vo svojej najnovšej správe. Podľa výsledkov táto správa svetu hovorí, že zmeny klímy sú nielen rozsiahle, ale aj rýchle a veľmi intenzívne, a v porovnaní s uplynulými tisícročiami bezprecedentné. No aj keď sa toto celé zdá, ako neriešiteľná situácia, východisko z nej je. 

Klíma Zeme je podľa IPCC „taká horúca“, že priemerné teploty o zhruba 10 rokov pravdepodobne prekročia takú úroveň globálneho otepľovania, ktorej sa svetoví lídri snažia zabrániť. Experti vyhlásili, že to predstavuje „červený kód pre ľudstvo“, informovala TASR. Je to preto, že každý scenár vývoja globálnej teploty podľa IPCC predpokladá zvýšenie globálnej teploty o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030, teda o 10 rokov skôr, ako ukazovali predchádzajúce predpovede. Otepľovanie sa dokonca podľa vedcov v uplynulých rokoch ešte zvýšilo.

Hrozivý scenár sa dá zvrátiť

Samozrejme, každý scenár sa dá zvrátiť, no už nám nezostáva príliš veľa času. Ľudstvo totiž o celom tomto vedelo, no príliš nekonalo – kedysi sme mali 11 rokov na to, aby sme túto teplotu zmiernili, teraz nám zostali už len štyri, píše web The Conversation.

Správa IPCC uviedla päť rôznych scenárov, ktorými by sa emisie mohli v nasledujúcich desaťročiach uberať. Tie závisia od toho, koľko skleníkových plynov bude ľudstvo do ovzdušia aj naďalej vypúšťať. Aktuálne je to zhruba 35 gigaton oxidu uhličitého ročne, pričom toto číslo neustále rastie, píše Denník N.

Samotná správa však ponúka aj určité riešenia a vedci predpokladajú, že po dosiahnutí vrcholu emisií môže dôjsť k ich poklesu a teoreticky je to aj jednoduché. Existuje totiž niekoľko zásadných zmien, ktoré je možné vykonať vo vybraných odvetviach, ako je elektrická energia, stavebníctvo a doprava, ktoré produkujú najviac emisií. Práve pri nich jestvujú ľahko dostupné alternatívy a môžu pomôcť scenár aspoň v malej miere zvrátiť.

Päť možných riešení

Podľa odborníkov treba dbať na zákaz novej infraštruktúry pre fosílne palivá. To znamená, že by nemali vznikať žiadne nové uhoľné elektrárne, žiadne nové ropné a plynové stanice a malo by sa predchádzať rozširovaniu letísk. V zásade by svet mal schváliť novú zmluvu o nešírení fosílnych palív.

Ďalším riešením je nahradenie existujúcich uhoľných elektrární obnoviteľnými zdrojmi energie, to znamená nahradiť ich veternými elektrárňami. Tiež by mohlo dôjsť k radikálnym zlepšeniam v oblasti energetickej úspornosti novopostavených budov. Odborníci tiež varujú pred zemným plynom, ktorého odber v budovách by mal byť eliminovaný a taktiež nahradený iným zdrojom. Variť a vykurovať miestnosti v obydliach by sa dalo elektrickou energiou.

Dôjsť by malo aj k dekarbonizácii pozemnej dopravy prechodom na plne elektrické vozidlá (autá, nákladiaky, autobusy, vlaky), ľudia by mali presadnúť z áut na bicykle, verejnú dopravu alebo na malé vzdialenosti kráčať pešo.

Problémom sú niektoré krajiny a veľké spoločnosti

Samozrejme, dosiahnuť toto všetko sa teoreticky za 10 rokov technicky dá. Ako to už ale chodí, existujú značné prekážky, ktoré sú v zásade politické. Nie všetky krajiny totiž k uhlíkovej neutralite chcú pristúpiť a mnohé kroky opisujú ako príliš drastické a nemožné. Napokon vo využívaní fosílnych palív sa točia neuveriteľne veľké peniaze. Veľké spoločnosti, ktoré na tomto celom profitujú, vrátane vplyvných politikov, sa bránia a pokračujú v boji voči tomu, aby došlo k eliminovaniu využívania fosílnych palív. Ide teda o neustále sa točiaci kolotoč, ktorý sa zrejme zastaviť nepodarí.

Celej veci nepomáha ani aktuálne pandémia, ktorá snahy o uhlíkovú neutralitu výrazne spomalila, keďže vládni predstavitelia krajín sveta aktuálne upierajú svoj zrak na tento problém.

Krajiny majú čas na riešenia do novembra

„Zvony sú ohlušujúce a dôkazy sú nezvratné… Táto správa musí znieť ako umieračik pre uhlie a fosílne palivá, predtým než zničia planétu. Ak teraz spojíme sily, môžeme odvrátiť klimatickú katastrofu,“ vyhlásil generálny tajomník OSN Antonio Guterres, uvádza TASR. Zároveň vyzval bohaté štáty, ale aj rozvojové banky, aby poskytli viac peňazí na adaptáciu na zmeny klímy v chudobnejších častiach sveta. Podľa neho musí byť splnený predchádzajúci prísľub získať 100 miliárd ročne, a že už nie je priestor pre meškanie alebo výhovorky.

„S cieľom zabrániť klimatickej katastrofe musíme konať rázne už teraz,“ napísal Gutters na Twitteri. Svetoví lídri podľa neho majú poskytnúť konkrétne riešenia na nasledujúcom globálnom summite o zmenách klímy v novembri v škótskom Glasgowe. Toto stretnutie je považované za najdôležitejšie od summitu v Paríži v roku 2015, pripomína podľa TASR agentúra AFP.

Pozri aj:

Čakajú nás desivé roky. Správa OSN je ešte hrozivejšia, zmeny sú rozsiahlejšie, rýchlejšie a intenzívne

TASR, The Conversation, Denník N