Jeho meno síce širokej verejnosti nič nepovie, tí, ktorí sa zaujímajú o zbrane, veľmi dobre vedia, o koho ide. John Browning je, respektíve bol, jedným z najuznávanejších a najznámejších konštruktérov zbraní. Z jeho dielne ale nepochádza len pár desiatok, ale viac ako stovka patentov. Zbrane samotné, ktoré skonštruoval, zabili – dovolíme si tvrdiť – milióny ľudí. Medzi nimi aj tých známejších.
On sám je už síce dávno po smrti, jeho zbrane ale zabíjajú aj naďalej. Aj napriek smutným štatistikám, ktoré sa presne nikdy odhadnúť nepodarí, je však priezvisko Browning dôležitým medzníkom histórie ľudstva. Vždy totiž bolo, teda minimálne v zbrojárskom priemysle, zárukou kvality.
Talent zdedil po otcovi
John Browning ku zbraniam nikdy nemal ďaleko. Už jeho vlastný otec Jonathan v 19. storočí vlastnil obchod so zbraňami, v ktorom konštruoval aj svoje vlastné strelecké vynálezy. História vývoja zbraní pod menom Browning sa tak začala písať počnúc rokom 1852, keď dielňu a obchod Jonathan otvoril.
Už on bol výnimočným a kreatívnym mužom, ktorý veril, že čokoľvek, čo človek vytvorí, by malo byť jednoduché po stránke dizajnu i fungovania. Týkalo sa to aj zbraní, ktoré zostrojoval. Keď sa John narodil, existovala tak vysoká šanca, že čo-to z talentu svojho otca istotne zdedí. A tak sa aj stalo.
John sa aj spolu so svojimi bratmi (jeho otec bol mimoriadne plodný a s tromi manželkami počal celkovo 22 detí a dvom dcéram bol nevlastným otcom) často po zbrojárskej dielni pohybovali. Už ako 6-ročný v nej dokonca aj pracoval a otcovi pomáhal. Získal tak množstvo cenných informácií, ktoré neskôr v živote zužitkoval, aby sa stal mužom s celkovo 128 patentmi na rôznorodé, prevažne ručné zbrane.
Prvú funkčnú zbraň vyrobil v 10 rokoch
Ešte v útlom veku pomáhal a dokázal zbrane opravovať, v desiatich rokoch svoju prvú zbraň aj vyrobil. Využil na to zvyšky kovu, ktoré našiel v otcovej dielni. Aj napriek tomu, že fungovala pomerne dobre, jeho otec ho za toto nepochválil. Namiesto toho ho pokarhal, že v tak mladom veku a pri toľkých znalostiach, ktoré mu sám odovzdal, nedokázal vyrobiť už niečo precíznejšie a lepšie.
Táto lekcia sa Johnovi napokon vyplatila a bral si z nej ponaučenie až do smrti. Každá ďalšia z jeho zbraní bola totiž vo viacerých ohľadoch výnimočná. A nielen zbraň, John totiž rád konštruoval a vymýšľal aj produkty a mechanizmy, ktoré funkčnosť zbraní umožňovali a mnohé z nich zdokonalil tak frajersky, že sa používajú dodnes.
Na konte má minimálne 128 patentov na zbrane, 80 z nich dokonca sám skonštruoval. Jeho autorstvo je ale pri omnoho väčšom množstve zbraní, než je známe. A to z veľmi prostých dôvodov.
Podnikateľom v mladom veku
Rodinnej firmy sa John aj spolu s bratmi ujal v pomerne mladom veku. Mal len 23 rokov, keď spolu s ďalšími bratmi prevzali otcovu spoločnosť, v roku 1880 už založili vlastný biznis J. M. Browning & Bros., ktorá ctila odkaz ich predka. Netrvalo dlho a z firmy sa čoskoro stal prosperujúca spoločnosť, ktorá vynálezcom zabezpečila nielen stabilný príjem, ale hlavne celosvetovú slávu a uznanie. John však odjakživa nechcel viesť a budovať firmu, omnoho viac si dával záležať na tom, aby bol vnímaný ako vynálezca, na čo sa napokon aj najviac zameriaval a najviac to jeho podnikaniu zarábalo peniaze.
John Browning začal vďaka svojim nápadom rozvíjať spoluprácu s viacerými z významných zbrojárskych spoločností, medzi nimi nechýbajú napríklad slávne firmy Winchester, Colt či Fabrique Nationale (FN). Každá z tých firiem, samozrejme, svojho času nemálo prosperovala, no s Browningovými revolučnými nápadmi sa im podarilo zvýšiť si renomé ešte väčšmi.
Prvým veľkým komerčným úspechom mladého Johna bolo zostrojenie jednoranovej pušky Model 1885, ktorá sa na americkom západe tešila veľkej obľube. Len za prvé dva roky z nej predali zhruba 600 kusov a keď na ňu natrafil predajca z Winchesteru, jeho šéfovia boli ohromení. Podobnú a tak kvalitnú pušku totiž nikdy predtým nevideli. Vedenie spoločnosti Winchester bolo tak ohromené, že jej viceprezident sa rozhodol osobne bratov Browningovcov a predovšetkým Johna okamžite navštíviť. Stretnutie sa skončilo kúpou práv na výrobu tejto pušky za 8-tisíc dolárov a započala spolupráca, ktorá trvala dlhých 19 rokov.
Zbrane nechceli nechať konkurencii
Počas tohto obdobia si spoločnosť Winchester zakúpila práva na výrobu ďalších zbraní, ktoré John vymyslel, no už zďaleka nie za tak smiešnu sumu. Už druhý návrh stál firmu Winchester 50-tisíc dolárov. Z malej firmy Browningovcov sa postupom času stávala vážená spoločnosť, ktorá dokázala vymyslieť a vyrobiť zbrane akéhokoľvek kalibru. Vždy však išlo len o strelné zbrane rôznych mechanizmov.
Nie je presne známe, koľko návrhov spoločnosť Winchester od Browninga kúpila. Od Johna totiž brali mnoho návrhov, niektoré dokonca aj s úmyslom nikdy ich nevyrobiť, pretože nechceli, aby tieto zbrane vyrábali konkurenčné zbrojárske spoločnosti. Browningovi sa to však aj tak oplatilo, pretože peniaze vždy dostal a vďaka ziskom sa mohol sústrediť na vývoj iných a ešte lepších zbraní. Dokonca mu ani nevadilo, že ak vo Winchesteri nejakú zbraň podľa jeho patentu vyrobili, nepoužili jeho meno na modeli. Podľa mnohých bol John Browning veľmi skromným mužom a až na takú slávu si nepotrpel. Nemálo zaujímavý je tiež fakt, že Winchester od Borwninga nakúpila toľko patentov, že ich vlastne ani nedokázali vyrábať.
Otec armádnych zbraní
Neskôr, keď už si jeho talent všimli aj ostatné spoločnosti, rozhodol sa, že začne navrhovať efektívne riešenie pre armádu. Na úspešnú spoluprácu opäť nemusel dlho čakať. V novembri 1890 oslovil zbrojársku spoločnosť Colt, ktorá vyrábala armádne zbrane (a neskôr nielen tie).
Browning svojimi výrobkami vďaka tejto a aj spoluprácam s ďalšími zbrojárskymi spoločnosťami zásoboval armády po celom svete. Jeho zbrane (už nielen pušky, ale aj guľomety či automatické pištole) sa používali v občianskej vojne v Uruguaji, počas španielsko-americkej vojny, v Mexickej revolúcii, počas občianskej vojny v Rusku či v rusko-fínskej vojne.
Meno šikovného návrhára zbraní svieti pri mnohých rýchlopalných pištoliach, puškách aj poloautomatických pištoliach. Azda najznámejšou zbraňou z jeho dielne – ktorú si obľúbili aj civilisti – je nepochybne poloautomatická pištoľ Colt 1911 Government, ráže .45 ACP, ktorej systém uzamykania záveru s vertikálnym pohybom hlavne sa v modifikovanej podobe používa dodnes.
Neslávne známa a taktiež nesmierne obľúbená bola aj samonabíjacia pištoľ FN-Browning model 1910. Tá sa dokonca stala zbraňou, ktorá rozpútala prvý svetový vojnový konflikt. Za zbraň, ktorou zabije následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este si ju zvolil Gavrilo Princip. Originál tejto zbrane sa podarilo pred pár rokmi nájsť a je vystavený v Múzeu vojnovej histórie vo Viedni.
128 patentov má na konte silne veriaci muž
Browning stojí za minimálne 128 patentami na rôzne strelné zbrane a mnohé z tých, ktoré sa používajú dodnes stoja na základoch jeho práce. Okrem vyššie uvedených sa s istotou oplatí spomenúť aj na legendárny ľahký guľomet BAR, ktorý si jednotlivé armády (a najmä tá americká) taktiež mimoriadne obľúbili.
Ikonický vynálezca zomrel 26. novembra 1926 vo veku 71 rokov na zlyhanie srdca. Ako inak skonal pri tom, čo robil najradšej – pri práci na zbrani. Jeho pohreb bol v USA veľkou a oficiálnou udalosťou.
To najlepšie ale na záver: aj napriek tomu, že konštruoval zbrane, ktoré mohli za smrť miliónov ľudí po celom svete (dnes by to už mohli byť pokojne aj miliardy), sám bol silne nábožensky založený a pôsobil v cirkvi Ježiša Krista Svätých posledných dní, u nás známych ako mormoni. Počas práce chodieval na rôzne dlhé misie, počas ktorých sa venoval nielen práci pre cirkev, ale aj premýšľaním nad tým, čo ho živilo.
Browning, Waragod, Život, History, Britannica, 100+1.cz
Nahlásiť chybu v článku