Zdá sa však, že ich bezhraničná láska človeku nestačí a už od nepamäti sa psy šľachtia. Cieľom je dosiahnuť, aby boli zmenené vlastnosti psa týkajúce sa jeho zovňajšku, fyzických schopností a vlastností. Ako však píše denník The Washington Post, mení sa nielen vzhľad, ale aj mozog šľachteného psa.

Je mozog čivavy a bernardína rovnaký?

Ak túžite po štvornohom miláčikovi, plemien je také množstvo, že si každý nájde to svoje obľúbené, od čivavy až po bernardína. Každé plemeno má iné vlastnosti, silné a slabé stránky. Niektoré plemená vynikajú v behu, iné v plávaní a niektoré zas v skákaní či kopaní jám. Niektoré plemená vynikajú v love a aj tu sa nájdu rozdiely, niektoré totiž hľadajú obeť za pomoci zraku, kým iné za pomoci čuchu.

Pes ako rekordman zvieracej ríše

Pes robí človeku spoločnosť už 15 000 rokov, pričom vo viktoriánskej ére sa ľudia so šľachtených psov priam zbláznili. Vďaka tomu sa stal pes rekordmanom, nielenže existuje mnoho plemien, ale v rámci jedného plemena nájdete psy v nekonečnom množstve variácií, a to nielen čo sa týka farby kožucha či dĺžky srsti, ale aj mozgu. Dôkazom je štúdia, ktorú vedci publikovali len pred niekoľkými dňami v časopise JNeurosci.

Mapovanie neurálnych sietí

Do výskumu bolo zahrnutých 33 plemien a celkovo 62 psov, ktoré mali podstúpiť neurologické vyšetrenie. Ukázalo sa, že každý jeden pes mal zdravý mozog a okrem toho, získané údaje sa stali nesmierne cenným zdrojom informácií. Vedcom sa napríklad podarilo zistiť, že medzi mozgami jednotlivých plemien sú pozorovateľné výrazné rozdiely. Vďaka dôkladnému mapovaniu jednotlivých oblastí mozgu sa podarilo vytvoriť 6 rôznych druhov neurálnych sietí, pričom každá z nich súvisí s inou schopnosťou u psa, napríklad s plávaním alebo s čuchom. Tvar každej siete teda úzko súvisel s vlastnosťami, ktoré sa danému plemenu pripisujú.

Nedostatky výskumu

Navyše, rozdiely v anatómii mozgu nie sú náhodné, zmeny totiž vznikajú následkom šľachtenia, podobne ako iné fyzické zmeny u psa. Samozrejme, ako iné výskumy, aj tento má svoje slabé stránky, napríklad, MRI skenovanie mozgu nebolo vykonávané počas toho, ako pes vykonával činnosť typickú pre svoje plemeno, napríklad plávanie. Vedci totiž skúmali mozog v pokojovom stave a je možné, že počas činnosti by boli výsledky vyšetrení celkom iné.

Ďalší problém predstavuje fakt, že aj keď je plemeno predurčené na istú činnosť, napríklad zaháňanie ovečiek na salaši, väčšina psov dnes už slúži len ako domáci miláčik majiteľa a predurčenú činnosť vykonáva málokedy. To platí aj pre výskumnú vzorku, ktorú vedci študovali. Je preto možné, že mozog labradora, ktorý chodí s majiteľom poľovať na kačky, je iný ako mozog labradora, ktorý akurát tak čaká pri stole na spadnutý párok z majiteľových raňajok.

Pozri aj:

Opica v zoo rozbila sklo nástrojom, ktorý si sama vyrobila. Je považovaná za najmúdrejšiu zo…

thewashingtonpost