Ako vedec patril aj napriek zákernej chorobe k najgeniálnejším mozgom planéty a jeho teórie dali základ mnohým ďalším výskumom. Mimo pracovného priestoru bol však Stephen Hawking nekonečným vtipkárkom, zarytým ateistom a istú časť života aj nenapraviteľným sukničkárom.
Stephen Hawking je považovaný za jedného z najbrilantnejších teoretických fyzikov v histórii. Jeho práca o pôvode a štruktúre vesmíru, od Veľkého tresku po čierne diery, spôsobila revolúciu v tejto oblasti. Paradoxne, jeho najpredávanejšie knihy, ako napríklad A Brief History of Time, oslovili aj mnoho čitateľov mimo vedeckého publika.
Okrem vedy nevynikal, nazvali ho Galileov nástupca
Stephen William Hawking sa narodil 8. januára 1942 v anglickom Oxforde a práve dnes by oslávil 80 rokov. Ako dieťa príliš nevynikal a ani nič veľmi nenasvedčovalo tomu, že z neho raz bude azda najmúdrejší človek na planéte. Ako spomína New York Times, Hawking mal do veku 8 rokov veľký problém s čítaním a okrem vedeckých predmetov mu škola veľmi nešla.
Na narodení britského kozmológa a politického liberála bol však symbolický fakt, a síce, že Hawking prišiel na svet presne 300 rokov po úmrtí ďalšieho legendárneho astronóma a fyzika, Galilea. Chlapec z Oxfordu bol pomerne lenivým študentom a aj keď študoval na najprestížnejších univerzitách Oxford a Cambridge, v mladom veku často čerpal viac zo svojho nadania, než z úsilia a tvrdej práce, hovorí o ňom portál Space.
Zákerná choroba, s ktorou mal bojovať len dva roky
Ako je dobre známe z viacerých obrázkov, videí či dokumentov, Stephen Hawking trpel neurodegeneratívnym a smrteľným ochorením amyotrofická laterálna skleróza (ALS). Táto choroba spôsobuje stratu buniek centrálnej nervovej sústavy, ktoré riadia vôľou ovplyvniteľné svalové pohyby. Stephen tak postupne strácal možnosť hovoriť, chodiť, prehĺtať či hýbať časťami tela. Čo však ostalo nepoškodené, bola jeho myseľ a mozog.
Niektoré zdroje tvrdia, že Hawkinga nakopla k vedeckej práci aj samotná choroba, keďže prvotné predikcie z úst lekárov hovorili o dvoch, troch a maximálne piatich rokoch života. Aj keď sa Stephen dlhšie nevedel s touto vážnou situáciou stotožniť, pomáhala mu pri tom aj manželka Jane, ktorá sa oddala náročnému boju s chorobou a v roku 1965 sa zosobášili.
Hawkingovi diagnostikovali ALS tesne pred 21. narodeninami v roku 1963 a vzhľadom na slová lekárov sa už ani neočakávalo, že sa dožije úspešného dokončenia doktorátu v roku 1966. Profesor Hawking sa však vzoprel negatívnemu osudu a pokračoval vo svojej vedeckej práci o objasňovaní vesmíru, čase či čiernych dierach.
Nevydal ani jediné slovo, no stal sa najlepším profesorom
Hawkinga postupne paralýza svalov a tela pripravila o viaceré schopnosti, vrátanie rozprávania. Ešte predtým, v roku 1979, bol na Cambridge vymenovaný za Lucasiánskeho profesora, čo predstavuje najprestížnejší akademický titul na svete, pričom okrem neho zastával tento post napríklad Isaac Newton.
Zdravotný stav sa kvôli vážnej chorobe postupne zhoršoval. V roku 1985 musel profesor Hawking absolvovať nútenú tracheotómiu, čo je chirurgické otvorenie priedušnice pri problémoch s kontrolovaným dýchaním. Odvtedy na komunikáciu používal už len hlasový syntetizátor, ktorý sa postupne stal príznačným k jeho osobnosti.
Život mimo akademickej a vedeckej pôdy
Profesor a vizionár v oblasti kozmológie síce nemohol hýbať telom či rozprávať, no aj tak má za sebou jeden z najrušnejších milostných životov spomedzi akademickej obce. S manželkou Jane sa po 30 rokoch manželstva rozviedli v roku 1995, keďže Hawking si mal začať milostný románik so svojou vtedajšou opatrovateľkou a asistentkou, Elaine Masonovou.
Napriek paralýze celého tela a nehybnosti opisovali Hawkingoví priatelia samotného vedca ako muža, ktorý si pohlavný styk dokázal nesmierne užívať vo svojej hlave, keďže to bola asi jediná nepoškodená a fungujúca časť jeho tela.
Jane neskôr spísala spomienky na svojho exmanžela, na ktorých základe bol v roku 2014 predstavený slávny film Teória všetkého (The Theory of Everything), kde Stephena Hawkinga stvárnil oscarový Eddie Redmayne. Okrem romantických spomienok existujú aj ďalšie spisy Jane Wildovej, ktoré však opisujú mierne odlišnú stránku slávneho vedca.
Podľa jej slov bol Hawking roky upätý len na jej starostlivosť, čo ju však postupne odrádzalo od fyzického potešenia. „Bolo pre mňa ťažké cítiť túžbu po niekom s telom obete holokaustu a požiadavkami malého dieťaťa,“ napísala Jane. Po necelých desiatich rokoch sa však Hawking rozviedol aj s druhou manželkou, pričom v prípade Elaine Masonovej mal byť dokonca obeťou týrania. Nič sa však nedokázalo ani neriešilo, keďže Hawking odmietol vypovedať.
S rovnakým negatívnym vzťahom, ako sa staval k náboženskej téme, pristupoval podľa slov Jane aj k láske a romantike. O tom svedčia aj jeho časté návštevy striptízových klubov.
Majster sarkazmu a génius, ktorý uznával jednoduchosť
Svojské názory na politiku, náboženstvo, ľudský rozum či mnoho ostatného robili z postihnutého génia ešte výraznejšiu postavu svetových dejín. Rád sa hádal o existencii Boha, od kráľovnej Alžbety II. odmietol prijatie rytierskeho stavu a rád zdieľal aj svoj pohľad na počítanie IQ. „Netuším. Ľudia, ktorí sa chvastajú svojím IQ, sú lúzri,“ povedal Hawking v roku 2004 v rozhovore pre New York Times.
Počas svojho života vykonal množstvo vedeckého pokroku, objasnil desiatky kozmologických teórií a vydal vyše 200 vedeckých publikácií, z ktorých väčšina je ľahko čitateľná aj pre ľudí mimo vedeckého spektra. Hawking sa stal mužom, ktorý zvrátil lekárske predpovede a miesto dvoch rokov žil ešte ďalších 55, počas ktorých si vyskúšal beztiažový stav, pobyt v ponorke či dokonca seriálovú rolu v sitkome Teória veľkého tresku (The Big Bang Theory) alebo v kulte Star Trek.
In loving memory of Stephen Hawking. It was an honor to have him on The #BigBangTheory. Thank you for inspiring us and the world. pic.twitter.com/9rWoYqIToy
— The Big Bang Theory (@bigbangtheory) March 14, 2018
Stephen Hawking opustil svet 14. marca 2018 v skorých ranných hodinách pokojne a v spánku vo svojom dome v Cambridge. Smutno-milou náhodou je, že geniálny vedec zomrel v deň, ktorého dátum možno v anglosaských krajinách zapísať ako 3.14, čo je zaokrúhlená hodnota konštanty pí, ktorá má vo fyzike a matematike veľmi významné postavenie. Odišiel v pokoji a so statusom osobnosti, ktorá nielenže navždy zlepšila a ovplyvnila vedecký svet, ale svojím prístupom k životu dala nádej miliónom ďalším.
Krátko pred svojou smrťou stihol Hawking dokončiť ešte svoju poslednú vedeckú prácu. Týkala sa novej teórie, ktorá hovorí o tom, ako možno odhaliť paralelné vesmíry. Ak sa v budúcnosti ukáže, že je teória pravdivá, mohla by byť najvýznamnejším dielom tohto obrovského génia.
Nahlásiť chybu v článku