Lucia Baranová trávila svoj čas odmalička pod morskou hladinou. Ako sama hovorí, po prvom stretnutí so žralokom sa jej láska k týmto fascinujúcim zvieratám ešte prehĺbila. Keďže ich populácia nebezpečne rýchlo klesá, rozhodla sa založiť vlastnú organizáciu na ich ochranu. Okrem toho ponúka expedičné výlety na miestach ako Bahamy, Francúzska Polynézia alebo Indonézia, vďaka ktorým môže do sveta žralokov nahliadnuť každý.

Lucia Baranová sa venuje svojim najväčším vášňam, ktorými sú potápanie, žraloky, fotografovanie a s tým spojené cestovanie po rôznych bkútoch celého sveta. Je zakladateľkou organizácie Blue Religion, pomocou ktorej búra mylné mýty, ktoré sú o žralokoch v spoločnosti zakorenené. Blue Religion sa snaží ochraňovať podmorský svet a rieši problémy morského ekosystému, ktorým sa všeobecne nevenuje dostatok pozornosti.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú rybári v podstate nútení loviť žraloky? A ako sa to môže zmeniť? Lucia a Blue Religion vymysleli originálny koncept, vďaka ktorému im vedia zabezpečiť prácu a zároveň ochraňovať tieto výnimočné zvieratá.

Okrem toho, ak vás tiež fascinujú tieto živočíchy alebo celkovo život pod hladinou, vďaka projektu Blue Religion sa môžete stretnúť so žralokmi aj vy. Vo svojej ponuke má osem expedícií, ktoré záujemcov zavedú nie iba na exotické miesta našej planéty, ale aj priamo k žralokom. Lucia Baranová nám v rozhovore priblížila ich život, fungovanie organizácie Blue Religion, aj expedície, ktoré organizujú.

Ako ste začali s potápaním a kde vznikla vášeň pre žraloky?

Vďaka mojím rodičom som už ako malé dievča mala možnosť tráviť veľa času s hlavou ponorenou pod morskou hladinou. Trénovala som zadržovanie dychu už ako 8-9 ročná keď som objavovala koralové útesy alebo hľadala mušle. S hĺbkovým potápaním s prístrojmi som začala hneď ako to bolo možné, čiže v 12tich rokoch. Moja vášeň pre žraloky vznikala postupne.

Vždy ma fascinovali predátori a snažila som sa im porozumieť. Láska ku žralokom sa mi prehĺbila v deň keď som pri šnorchlovaní uvidela môjho prvého žraloka. Na sekundu sa nám spojil pohľad a útesový žralok preľaknuto odplával preč. V ten moment som si uvedomila základný fakt: žraloky nie sú krvilační zabijaci ako to opisujú v médiách .

Podľa vašich fotografií sa dostávate do ich tesnej blízkosti. Skúste nám opísať, aký je to pocit?

Plávať v oceáne obkolesený žralokmi by som prirovnala k meditácii alebo veľmi pomalému cvičeniu jogy. Ste v absolútnom kľude, vaše telo sa len vznáša pomedzi prúdy a vy ste plne koncentrovaný na tie prekrásne tvory plávajúce okolo vás. Interakcia so žralokmi je veľmi pomalá. Žiadne prudké pohyby. Samozrejme záleží o aký druh žraloka sa jedná a či je vo vode nejaké jedlo. Akonáhle žraloka prilákate k lodi potravou, interakcia je viac akčná. Väčšina ľudí potom takýto zážitok popisuje ako adrenalínový. Pre mňa je to vždy to isté. Udržať si v sebe kľud a chladnú hlavu. Byť vždy krok pred žralokom.

Je pre človeka styk s nimi nebezpečný? Je niečo, čo by sme nemali robiť v ich prítomnosti, aby sme ich nevyprovokovali?

Žralok je jeden z hlavných predátorov v oceáne a musíme k nemu aj tak pristupovať. Mať rešpekt, sledovať podmienky vo vode, sledovať správanie žraloka a hlavne zbytočne neriskovať. Ak ste vo vode a je na blízku jedlo (akýkoľvek druh mŕtvej ryby, veľryby, uškatca) treba odplávať čo najďalej od zdroja potravy, aby vás žralok nebral ako niekoho kto s ním chce o tú potravu bojovať. Ak žiadna potrava vo vode nie je stačí zostať v kľude a nešpliechať vodu okolo seba.

Napriek tomu, že človek nepatrí medzi ich hlavný cieľ, stáva sa ich terčom. Prečo je to tak?

Nedeje sa to často. Dokonca pre väčšinu druhov žralokov nebol zaznamenaný ani jeden prípad napadnutia človeka. Ale áno, je pár druhov žralokov ktoré si pri zhoršených podmienkach viditeľnosti vo vode môžu človeka so svojou korisťou pomýliť. Ľudské mäso im ale nechutí. Vo väčšine prípadov zahryznú a odplávajú preč.

Prečo ste sa rozhodli pomáhať práve žralokom?

Na svete je veľa ohrozených druhov zvierat ale nie každé z nich má tak dôležitú funkciu v ekosystéme ako práve žralok. Žraloky sa v rôznych podobách vyskytovali na tejto zemi ešte pred dinosaurami. Veľa vedcov dokonca tvrdí že ak vyhynú žraloky, spadne celý ekosystém v oceáne a zostane nám len prázdna modrá voda. V súčasnosti žije v oceáne už menej ako desať percent pôvodnej populácie žralokov. Problémom je, že žraloky dospievajú neskôr, niektoré druhy až v deviatich rokoch svojho života, čo ich robí ako živočíšny druh, veľmi zraniteľným a ľahko ohroziteľným, a to práve kvôli výlovom.

Sú žraloky atraktívne pre rybárov alebo pytliakov? Aká je cena žraločieho mäsa alebo plutvy? Je tento obchod legálny?

Žraločie plutvy sa predávajú na trhu za 200 až 400 dolárov za kilogram. Jedna miska polievky zo žraločej plutvy stojí približne 100 dolárov. Výlov žralokov je vo väčšine krajinách legálny. No vďaka spolupráci s vedcami a rôznymi organizáciami sa nám postupne darí dostávať stále viac a viac žralokov pod globálnu ochranu. Väčšina druhov žralokov však pod ochranou stále nie je. Rybári vylovia cez 100-miliónov žralokov ročne.

Ste zakladateľkou projektu Blue Religion, ktorý sa snaží zmeniť vzťah medzi rybármi a žralokmi, ktoré sú v podstate nútení loviť. Prečo je to tak a čo je vaším riešením tohto problému?

Rybári, ktorí sa venujú výlovu žralokov nelovia žraloky preto, že chcú, ale preto, že musia. Potrebujú peniaze, aby mali ich rodiny z čoho žiť. My im ponúkame prácu na našich lodiach, na ktorých žraloky vyhľadávajú a nezabíjajú. Asistujú nám pri pozorovaní a výskume. Okrem toho, organizujeme prezentácie, kde vysvetľujeme, prečo sú žraloky v oceáne dôležité a prečo by sme nemali podporovať konzumáciu žraločieho mäsa a polievky z ich plutiev. V skratke, snažíme sa znížiť dopyt po produkte a nájsť alternatívne riešenia pri zabezpečovaní životných potrieb rybárov a ich rodín.

 V projekte Blue Religion ponúkate rôzne expedície. Aké miesta máte v ponuke?

Momentálne kvôli obmedzeniam s Covid19 ponúkame expedície iba v Mexiku. Počas normálneho fungovania robíme expedíciu na Bahamách, vo Francúzskej Polynézi, v Indonézii , na Tonge ale chodíme aj do Nórska.

Môže sa na tieto expedície prihlásiť každý alebo musí mať záujemca nejaké predošlé skúsenosti s potápaním?

Veľa expedícií, ktoré organizujeme, je otvorených pre kohokoľvek, kto sa nebojí vody a vie dobre plávať. Samozrejme, pre expedície určené na potápanie s prístrojom (SCUBA) potrebujete licenciu a taktiež na hĺbkové potápanie dostatočnú prax pod vodou.

Ako prebieha takáto expedícia? Ste aj vy jej súčasťou?

V súčasnosti sa zúčastňujem každej expedície, ktorú moja organizácia sprostredkováva. Expedície majú obmedzený počet ľudí aby sme sa vedeli venovať každému dostatočne. Hlavne pod vodou. Naša skupina má 6 na niektoré expedície maximálne 8 ľudí. Väčšinou sa presúvame z letiska priamo na loď a tam strávime celý čas. Na ostatných expedíciách zas trávime dni na mori ale večer sa vždy vraciame na pevninu a spíme na hoteli. Počas expedícií robíme edukačné prezentácie kde sa naši hostia môžu zdokonalovať v interakcii s žralokmi a pripravovať na ďalšie ponory.

Jedným z veľkých ekologických problémov sú plasty, ktoré sa nachádzajú aj pod vodnou hladinou. Predstavujú nebezpečenstvo aj pre žraloky?

Určite áno. Ľudia si ako plasty v oceáne väčšinou predstavujú plávajúci sáčok alebo prázdny obal od šampónu. Tieto plasty ale nie sú najväčším problémom oceánu. Faktom je, že plast sa vo vode nerozpúšťa ale rozkladá na menšie a menšie čiastočky až sa dostane do štádia kedy sa začne nazývať mikroplast. Mikroplast sa premiešava s planktónom a stáva sa jeho súčasťou . Planktón sú malé čiastočky rias, živočíchov, živočíchov v zárodku a teraz už aj plastov, ktorým sa živí obrovská populácia rýb, veľrýb, rají. No a čím sa živia žraloky ?

Pre viac zaujímavostí c z tohto fascinujúceho podmorského sveta, sledujte oficiálnu stránku Blue Religion alebo ich profil na Instagrame či Facebooku. Ak vás láka takáto dobrodružná expedícia, vďaka Blue Religion si ju môžete vyskúšať na vlastnej koži a zažiť nezabudnuteľný životný zážitok. 

Otvoriť galériu (5)

Pozri aj:

Vo vrecku mal 25 centov, prešiel Ameriku aj Afriku: Zbraň pri hlave som mal päťkrát,…