O obrovskom úspechu horolezkyne sme vás informovali ešte 13. mája, kedy sa na Slovensko dostali prvé informácie o tom, že Lucia Janičová pokorila najvyššiu horu sveta ako prvá Slovenka. Štít Mount Everestu vo výške 8848 metrov dosiahla z nepálskej strany južnou trasou s podporou kyslíka. Janičová došla do cieľa expedície približne o 8:28 hod. miestneho času, spolu s ňou sa to podarilo aj prvej Kazaške Anare Buraševovej.

Ako Lucia povedala ešte pred výstupom, k celej záležitosti sa postavila s veľkou pokorou a sľúbila, že v extrémne ťažkých podmienkach nechá všetko, okrem vlastného života. Všetci Slováci dnes na ňu môžu byť právom hrdí, pretože expedícia bola úspešná a prvá Slovenka na najvyššej hore sveta prišla o svojich zážitkoch porozprávať aj do rodnej krajiny. To všetko iba pár dní po tom, ako sa jej tento obrovský úspech podaril.

Jedno z najzásadnejších životných víťazstiev sa však nerodilo ľahko a predchádzala mu náročná príprava. „V rámci prípravy na Everest som koncom vlaňajška vyšla na Aconcaguu, ktorá meria takmer 7-tisíc metrov. Ešte predtým som s kamarátom zdolala Mont Blanc a absolvovala expedíciu na Mera Peak. Výstup aspoň na jednu minimálne 6,5-tisícovku až sedemtisícovku je jednou z podmienok, aby človek mohol skúsiť výstup na Everest,“ povedala ešte pred výstupom Janičová.

Ďalej spomínala dychové cvičenia, kardio, naberanie svalovej hmoty, ale aj zaspávanie pri zvuku víchrice, ktoré by malo pomôcť zvyknúť si na neľahké nocovanie v extrémnych podmienkach. Podľa horolezkyne však so spánkom ani jedlom problém pri výstupe nemala. Taktiež si dala pozor aj na omrzliny, ktoré bývajú na horách častou komplikáciou. „Naštudovala som si rôzne vedecké články o cirkulácii krvi a chránila som si ruky, možno aj na úkor fotiek či videí,“ povedala nám dnes prvá Slovenka na Evereste.

Znečistenie badala až na vyšších miestach

Okolo výstupu na Mount Everest sa v súčasnosti objavuje čoraz viac informácií a stereotypov, medzi ktoré rozhodne patrí aj znečistenie pohoria. Ako nám Lucia Janičová povedala, úroveň znečistenia sa menila v závislosti od výšky jednotlivých táborov. „Základný tábor je akési mestečko rozdelené podľa expedičných tímov. Mali sme tam aj teplú vodu, čo bolo veľmi príjemné, stravovali sme sa pri spoločnom stole. V tomto tábore nebolo badať znečistenie, až na nejaké mikroplasty,“ upresnila horolezkyňa.

„Čím však človek išiel vyššie, tak sa zvyšovala aj miera odpadov. Väčšinou išlo o použité predmety, respektíve zničené stany, ktoré tam skrátka ostali,“ pokračovala. Narážala na to, že z týchto nadmorských výšok je už ťažké odpad vynášať. Ďalšou často skloňovanou témou sú čakajúce rady horolezcov pod vrcholom hory. Ako Janičová dnes povedala, jej sa, našťastie, podarilo takejto skúsenosti vyhnúť a v čase výstupu sa na Evereste také množstvo ľudí nenachádzalo.

Žiadne prekvapenie nezažila, pohľad na zamrznuté telá spracováva dodnes

Novinárov tiež zaujímalo, aká vec ju počas výstupu najviac prekvapila. „Keď tak rozmýšľam, žiadne veľké prekvapenie som na hore nezažila, asi som sa pripravila dobre,“ začala odpoveď s úsmevom prvá Slovenka na najvyššej hore sveta. „Naozaj, tá príprava je extrémne dôležitá, musíte sa nachystať na rôzne scenáre a situácie, v opačnom prípade hrozí, že sa na vrchol nedostanete,“ pokračovala.