Dnes vám priblížime príbeh jedného z najzaujímavejších lekárov všetkých čias. Claudius Galénos bol veľmi fascinujúcou osobou, ktorú až nábožensky citovali a uznávali viac ako 1500 rokov. A to aj napriek tomu, že sa v mnohých veciach mýlil, čo v konečnom dôsledku značne pozdržalo vývoj medicíny. Avšak jeho zásluhy a snahu mu nemôže nikto poprieť. 

Claudius Galénos sa narodil v roku 129 v gréckom mestskom štáte Pergamon, ktorý sa nachádzal na dnešnom západnom pobreží Turecka. Bol rímsky lekár a spisovateľ, významný filozof, logik a dokonca sa považuje za tvorcu systematickej lekárskej vedy.

Jeho otec Aelius Nikon bol bohatým architektom a svojmu synovi chcel dopriať len to najlepšie vzdelanie. Hovorí sa, že sa mu vo sne zjavil Boh zdravia Asklépios a prikázal mu, aby jeho syn študoval lekárstvo. Tak sa rozhodol Bohu neodporovať a poslúchol. A to nie je jediná zaujímavosť, ktorá koluje okolo jeho rodiny. O svojej matke totiž napísal, že svoje služobníctvo často trestala tým, že ich hrýzla a na svojho manžela neustále kričala.

Po štúdiách, keď mal Claudius  28 rokov, vrátil sa do rodného mesta, kde sa niekoľko rokov staral o zranených gladiátorov. Na tento významný post sa dostal vraj vďaka sebavedomej výzve, v ktorej rozrezal opicu a vyzval svojich konkurentov, aby ju dali znova dohromady. Oni však odmietli lebo by to nedokázali, tak túto náročnú úlohu splnil sám. Za jeho dobu pôsobenia tu zahynulo len päť gladiátorov, kým za čias jeho predchodcu 60. To znamenalo veľký pokrok.

Ako lekár gladiátorov využil vždy možnosť naučiť sa niečo nové. Keďže v tej dobe bolo zakázané pitvať, tak vďaka ranám, ktoré boli akýmsi oknom do tela, mu umožnili nahliadnuť tam, kam by sa inak nedostal. Podarilo sa mu však preniesť prvky hippokratovskej medicíny cez stredoveké lekárstvo, až do toho renesančného. Vo svojom spise Prvky podľa Hippokrata, opísal štyri telesné tekutiny- krv, žltú žlč, čiernu žlč a hlien, ktoré odpovedajú štyrom základným živlom- voda, zem, vzduch a oheň.

V rôznych historkách, ktoré kolujú, môžeme jasne vidieť Claudiusov charakter. Veľmi rád totiž robil veci na efekt, aby oslnil publikom, ktoré ho potom uznávalo. Bol majstrom v sebapropagácii. A to sa mu aj vyplatilo. Roku 162 sa presťahoval do Ríma, kde písal, prednášal a verejne demonštroval svoje vedomosti z anatómie. Tak sa mu podarilo zvýšiť svoju reputáciu a podarilo dostať sa až na cisársky dvor, kde strávil zvyšok svojho života experimentovaním. Tu sa preslávil verejnými pitvami zvierat, najmä opíc a prasiat. V roku 169 sa stal ošetrovateľom cisárovho syna Commoda a neskôr dokonca cisára Marka Aurelia.

Avšak svojim sebavedomím správaním si v Ríme urobil množstvo nepriateľov medzi svojimi kolegami. Nebral si totiž nikdy servítku pred ústa a dokázal ich otvorene kritizovať. No o svoju prácu sa nemusel ani tak obávať, keďže mal veľmi vplyvných pacientov. Netreba však zabúdať na to, že vo svojej dobe prevyšoval svojich súčasníkov. Bol skvelým chirurgom a množstvo jeho techník sa po celé roky nepodarilo nikomu napodobniť a zopakovať. Zvládal náročné operácie mozgu či sivého zákalu, čo bolo obdivuhodné, keďže neexistovala narkóza.

Počas jeho pôsobenia v Ríme bolo mesto zasiahnuté morom. Táto epidémia sa považuje za jednu z najväčších a najhorších. Podľa odhadov jej podľahlo až neuveriteľných 5-miliónov ľudí. Avšak vďaka Galénovi vieme, že príčinou nebol mor. Jeho detailné zápisky ukázali, že išlo pravdepodobne o epidémiu pravých kiahní. Všetci lekári boli však v tej dobe proti tejto chorobe bezmocný. Rovnako tak aj Claudius. Napriek tomu sa venoval presnému pozorovaniu priebehu choroby a jej symptómov. Jeho pozorovania sú naozaj vedecké, aj keď nepomohli nájsť jej správnu liečbu alebo príčinu jej vzniku.

Počas života sa zaoberal skúmaním rôznych druhov chorôb. Vo svojich prácach opísal množstvo poznatkov. Napríklad tvrdil, že v nádore sú krvné cievy rozvetvené alebo, že choroby sú úzko späté s psychikou. Pripisuje sa mu objav mozgových nervov a taktiež sa pokúsil opísať krvný obeh. Dokonca chcel experimentálne dokázať, že orgánom vedomia a myslenia je mozog. Svojimi vedomosťami napokon položil základy mikrochirurgie.

Claudius Galénos mal však neuveriteľné šťastie. Sám sa totiž žiadnou z chorôb nenakazil a mohol sa tak venovať svojmu výskumu. V súčasnosti nie je žiaľ presne známe, kedy zomrel. Odhaduje sa to však na rok 200 nášho letopočtu. No podľa arabských zdrojov na sklonku svojho života odišiel na Sicíliu, kde dokonal. V tomto prípade sa rok jeho úmrtia odhaduje na 216.

Pozri aj: Čo sa v skutočnosti deje s vašimi kĺbmi, keď nimi praskáte? Takto to vyzerá pod röntgenom

zive.cz, wikipedia.org, wikipedia.org, rusnak.truni.sk