Foto: SITA

Júlový mimoriadny summit EÚ v Bruseli okrem plánu obnovy po koronakríze mal za cieľ pokračovať v neúspešných februárových rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie rokov 2021-2027.

Lídri EÚ dosiahli na mimoriadnom summite v Bruseli v utorok nadránom dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii koronavírusu a o rozpočte Únie na obdobie rokov 2021-2027 – v bezprecedentnej celkovej výške 1,82 bilióna eur.

Článok pokračuje pod videom ↓

Historický deň pre Európu

Potvrdil to predseda Európskej rady Charles Michel, ktorého citovala tlačová agentúra AFP. „Dohoda!“ napísal na Twitteri Michel niekoľko minút po tom, čo sa 27 lídrov členských štátov spolu zišlo na záverečnom zasadnutí summitu EÚ.

Predseda Európskej rady Charles Michel. Foto: SITA

Toto je historický deň pre Európu,“ uviedol vo vyhlásení aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

750 miliárd

Lídri 27 krajín Únie nakoniec našli zhodu, po štyroch dňoch a štyroch nociach rokovaní. Súhlasili s fondom obnovy po pandémii vo výške 750 miliárd eur, ktoré si vo forme nenávratných grantov a výhodných pôžičiek rozdelia krajiny tvrdo zasiahnuté pandémiou. Okrem toho lídri dosiahli aj dohodu o sedemročnom rozpočte EÚ vo výške jedného bilióna eur.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto: SITA

Fond obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze bude zložený z grantov v objeme 390 mld. eur a úverov v sume 360 mld. eur. Odsúhlasili to v utorok ráno na summite v Bruseli lídri EÚ, ktorí sa dohodli, že členské krajiny si na to v reakcii na pandémiu koronavírusu spoločne požičajú 750 mld. eur.

Na pokraji kolapsu

Rokovania však boli poznačené ostrými nezhodami, predovšetkým o to, akú časť fondu obnovy budú tvoriť granty. Ako konštatuje portál politico.eu, pre rozdielne postoje bol summit v nedeľu v noci na pokraji kolapsu.

Francúzsko a Nemecko ešte v máji navrhli program grantov v sume 500 mld. eur, ktorý Európska komisia schválila. Niektoré krajiny, predovšetkým skupina štyroch takzvaných šetrných štátov, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, však na summite rozhodne odmietali myšlienku spoločných dlhov, aby sa mohli poskytovať granty. Počas prevažnej časti summitu tvrdo bojovali za zníženie podielu grantov v celkovom fonde obnovy, pripomína politico.eu.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto: SITA

Ak by lídri Európskej únie neboli schopní dospieť k dohode o fonde obnovy európskych ekonomík po koronakríze, podľa slovenského premiéra Igora Matoviča by sa to negatívne prejavilo na finančných trhoch, stratila by sa dôvera a zmenšila spotreba ľudí a znížila by sa chuť investovať v rámci EÚ.

Uložiť článok

Najnovšie články