Vesna Vulovićová rezonuje v knihe rekordov so svojím skutočne ojedinelým prípadom. Letuška prelietala vtedajším Československom, keď jej lietadlo zasiahla silná trhavina.
Výbuch a voľný pád nielen prežila, ale dokonca sa rýchlo zotavila a zvyšok svojho života strávila na nohách a bez trvalého poškodenia mozgu či miechy. Miesto čerpania slávy zo svojho príbehu, nastúpila na pozíciu bojovníčky za ľudské práva a odporkyne vtedajšieho srbského režimu.
Vesna na let 367 pôvodne nastúpiť ani nemala
Prípad sa stal v roku 1972, kedy novopečenej letuške Vesne Vulovićovej, ktorá bola vtedy v službe len 8. mesiac, poplietli zmenu s jej menovkyňou, ktorá mala nastúpiť na palubu miesto Vesny. Tá sa ale z chyby tešila – vďaka tomu totiž konečne mohla vidieť Dánsko a ubytovať sa v hoteli Sheraton, o ktorom dlho snívala.
Ako informuje All That Is Interesting, lietadlo s číslom 367 vtedajšej juhoslovanskej aerolínie DC-Douglas malo naplánovanú cestu zo Štokholmu do Belehradu so zastávkou v Kodani a Záhrebe. Po prvej časti cesty vystúpila posádka na dánskom letisku s 24-hodinovou prestávkou pred ďalším odletom.
Vesna mala v pláne užiť si Dánsko. Miesto plánovaného chodenia po pamiatkach sa ale stretla so zdeptanou posádkou, ktorá podľa jej slov “nechcela robiť nič okrem nakupovania a vysedávania na hoteli”. Samotný kapitán vraj počas prestávky v Kodani ani nevyšiel zo svojej izby.
Dodnes nie je jasné, kto je za výbuch zodpovedný
Lietadlo, ktoré pokračovalo v ceste na ďalší deň, vzletelo z Kodane 26. januára okolo pol štvrtej poobede. Všetko išlo podľa plánu – až kým v 46. minúte od vzlietnutia počas preletu nad Srbskými Kamenicami (vtedajšie územie Československa v dnešnom Ústeckom kraji) prednú časť lietadla s letuškou nezasiahla (s najväčšou pravdepodobnosťou) trhavina na palube, kvôli ktorej sa okamžite zrútilo tisíce metrov.
OTD in 1972, a bomb exploded in the cargo hold of JAT Yugoslav Airlines Flight 367, en route from Stockholm to Belgrade. The plane crashed in a Czech town.
The sole survivor was flight attendant Vesna Vulović. She fell over 33K feet—a @GWR record for a fall without a parachute. pic.twitter.com/aCMLJPsVkD
— Ajit Pai (@AjitPai) January 26, 2022
Na to, kto bol vinníkom tragického osudu lietadla, vzniklo hneď po katastrofe niekoľko teórií a konšpirácií. Žiadna z nich ale nie je dokázaná, a tak dnes nikto nevie so stopercentnou istotou povedať, že vie, čo sa toho dňa pokazilo.
Denník Blesk spomína vlnu konšpirácií o údajnom zostrelení lietadla československou protivzdušnou obranou, ktorá mala lietadlo zamerať omylom. Tieto tvrdenia neskôr vláda zmietla so stola a oznámila, že bomba musela byť na palube ešte pred vzlietnutím.
Najpravdepodobnejšia verzia príbehu teda spomína nastraženú bombu v prednej časti lietadla, ktorá mala byť do priestorov umiestnená počas zastávky v dánskej Kodani. Ako spomína BBC, toto bola aj oficiálna verzia, hoci nikdy nedošlo k žiadnym obvineniam ani zatknutiam. K trhavine sa mali neskôr podľa slovenského Plus Jeden Deň dokonca priznať chorvátski separatisti.
#OTD in 1972: JAT Flight 367, a DC-9, is bombed by Croatian terrorists over Sebnitz (E. Germany), 27 aboard die. Aircraft broke apart and wreckage crashed in Czechoslovakia. Flight attendant Vesna Vulović was the sole survivor after the jet fell from about 33330 ft/10160 meters. pic.twitter.com/Tw2TrONHIj
— Air Disasters #OTD by Francisco Cunha (@OnDisasters) January 26, 2022
Trosky zničeného lietadla dopadli o chvíľu neskôr na zasneženú horu. Podľa rozhovoru s miestnym hasičom Zdeněkom Kubíkom bolo počuť “zvuk pripomínajúci pristávanie vojenského lietadla”. Keď sa pozrel k nebu, videl “kufre, telá a trosky lietadla, ako padajú k zemi”.
Nikto nerátal s tým, že by mal ktokoľvek z 28 osôb na palube najmenšiu šancu na prežitie. Damn Interesting hovorí o nemeckom lesníkovi Brunovi (vtedy žijúcom na území Československa), ktorý dorazil na miesto katastrofy ako prvý.
Bruno spomína, že Vesna stonaním od bolesti vyvolala pozornosť, keď si počas prehľadávania lietadla krátko po výbuchu všimol jej nohy trčiace z hromady trosiek, zakliesnené medzi vozíkom s občerstvením a mŕtvym telom ďalšieho člena posádky v tmavých pozostatkoch chvostu lietadla. Bruno bol šťastnou zhodou okolností zdravotník z druhej svetovej vojny a podarilo sa mu Vesnu držať pri živote, kým na miesto dorazili záchranári.
Dodnes nevieme, ako je možné, že Vesna pád prežila
Akékoľvek podmienky predchádzali objaveniu mladej letušky, prípad dodnes ostáva jedným z najviac šokujúcich v histórii letectva. Podmienky, ktoré v lietadle nastanú po havárii a klesaniu k zemi, by totiž nemala mať šancu prežiť žiadna osoba.
Ako informuje portál Guiness World Record, počas voľného pádu dochádza k extrémnym podmienkam na telo – už po páde z výšky 573 metrov (či 13-14 sekundách voľného pádu) dochádza k 99 percentám nízkej konečnej rýchlosti. To je prípad náhodnej polohy a telo sa v tejto chvíli rúti rýchlosťou 188-203 kilometrov za hodinu. Pokiaľ ale človek padá hlavou dole, táto rýchlosť stúpne až na 298 kilometrov za hodinu.
Vesna padala k zemi nie 600, nie 700, ale celých 10 160 metrov. Pre objasnenie, to je viac, ako keby človek skočil bez padáku z výšky Mount Everestu. Ako dopĺňa The Guardian, na vysokú šancu vážneho poškodenia chrbtice by stačilo spadnúť z výšky troch metrov – pri výške 10 metrov už ide o šancu život ohrozujúceho zranenia.
Po prebudení chcela cigaretu, na nehodu si nespomína
Je ťažké potvrdiť, čím všetkým si Vesna počas pádu prešla. Ani roky po incidente sa jej totiž nevrátila pamäť na samotnú udalosť a tvrdí, že posledné, čo si pamätá, je nástup na palubu na letisku v Kodani.
ON THIS DAY in 1972, in Czechoslovakia, a Yugoslav Airlines flight crashed after a bomb detonation.
Stewardess Vesna Vulovic fell 33,000 feet in the tail section.
And survived to make a full recovery with only a slight limp. pic.twitter.com/YiUd3nek8R
— John O’Connell (@jdpoc) January 26, 2022
Zdroje sa líšia aj v podaní príbehu o tom, čo presne sa stalo po objavení polomŕtveho tela v troskách lietadla. Podľa GWR totiž upadla do kómy na 27 dní, po ktorých sa ešte 16 mesiacov liečila v pražskej nemocnici kvôli trom vážnym zlomeninám chrbtových stavcov a dočasnému ochrnutiu spodnej časti tela. Chodiť znovu začala po 10 mesiacoch od nehody.
Častejšie sa ale objavuje informácia o kóme trvajúcej 10 dní a tiež vážnych zraneniach obnášajúcich okrem poškodených stavcov zlomenú, krvácajúcu lebku a zlomeniny na oboch spodných končatinách spolu s rozštiepenou panvou. Po troch dňoch kómy sa mala letuška na chvíľu prebrať a požiadať o cigaretu.
Vďaka krvácaniu v lebke Vesna tiež utrpela amnéziu, vďaka ktorej zabudla na všetko od hodiny pred odletom. V rozhovore pre Green Light Limited (citované v NY Times) v roku 2006 letuška povedala: “Prvé, na čo si spomínam, sú moji rodičia v nemocnici (mesiac po nehode, pozn. redaktora). Spýtala som sa ich, prečo prišli do Slovinska – myslela som si, že som v Ľubľane a pred cestou do Kodane.” Neskôr si spomenula na pobyt v Dánsku, nikdy sa jej ale nevrátili spomienky na samotnú nehodu.
Cenu jej odovzdal sám Paul McCartney, miesto slávy bojovala proti nacionalizmu v Srbsku
Jej zotavovanie trvalo extrémne krátku dobu a bolo veľmi úspešné. Vesna to pripisuje výživnej diéte v detstve, kedy “konzumovala množstvo rybieho oleja, čokolády a špenátu”.
Po vyšetrení okolností pádu odborníci z leteckej bezpečnosti usúdili, že Vesne pomohla prežiť šťastná náhoda – a to jej poloha v zadnej časti lietadla, keď sa pod vplyvom výbuchu prelomil trup na polovicu. Zatiaľ čo väčšina pasažierov bola tlakom vytlačená z priestorov lietadla okamžite do vzduchu, letušku mal k zadnej časti lietadla prikliesniť jedálenský vozík, pod ktorým ju po páde objavili.
Do juhoslovanských aerolínií sa chcela Vesna vrátiť v roku 1973, kedy prosila o jej opätovné zaradenie do služby na pozícii letušky – kvôli jej zdravotnému stavu bola ale donútená sa práce v oblakoch vzdať a miesto toho pracovala pre letecké služby na administratívnej pozícii v kancelárii.
Za svoj pád letuška dostala zápis do Guinessovej knihy rekordov, ktorú jej odovzdal spevák skupiny The Beatles, Paul McCartney. Vďaka jej šokujúcemu príbehu sa stala v Srbsku celebritou, čo využila na boj proti vláde a zastupovanie politických kampaní. Zo svojej práce bola potom vyhodená v roku 1990, keď vystúpila na protestoch proti srbskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Aj po odchode z leteckej spoločnosti zastupovala protinacionalistické pochody ešte ďalšie dve dekády.
“Som ako mačka, mám deväť životov,” povedala Vesna denníku NY Times. “Ale pokiaľ v našej krajine zvíťazí nacionalizmus, pukne mi srdce.”
Vesna zomrela na Vianoce v roku 2016 vo veku 66 rokov. Našli ju vo vani svojho bytu po tom, ako sa niekoľko dní nikomu neozvala. Pravdepodobnou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca.
.jpg){kind=link}
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku