Vanessa pracuje ako letuška pre prestížnu leteckú spoločnosť v Dubaji. Najprv absolvovala pohovor a takzvaný golden call dostala už pár hodín po ňom. Pre prácu sa do tohto mesta aj presťahovala a ako hovorí, ľudia v Dubaji premýšľajú inak. Chcú niečo dosiahnuť a posúvať sa, čo je nepochybne inšpiratívny prístup k životu. 

„Spoznala som veľa zaujímavých a skvelých ľudí a páči sa mi, že ľudia v tomto meste ťa motivujú, aby si chcel dokázať viac,“ opisuje Vanessa. Kým sa však dostala do Dubaja, začínala v malej slovenskej firme, napokon sa dostala na pracovné miesto, po ktorom túži veľa ľudí.

Ako dlho pracujete ako letuška? Ako ste sa k tejto práci dostali?

Ako letuška som začala pracovať v roku 2022. Začínala som v jednej malej slovenskej firme, kde som bola rok a predtým som si musela spraviť kurz, aby som získala európsku licenciu na lietanie. Trval asi nejaké dva mesiace a učili sa tam základy letectva. Potom som išla do spomínanej firmy, kde sme si už robili licencie na samotné lietadlo, ktorým sme lietali. Pracovala som tam rok, potom som bola chvíľu na zemi a potom som sa zo dňa na deň rozhodla ísť minulý rok v apríli na pohovor pre dubajskú leteckú spoločnosť.

Čím vás lákala?

Ísť pracovať do Dubaja som chcela kvôli veľkým lietadlám, keďže predtým som lietala na malom lietadle. A druhá podstatná vec bola, že som chcela vidieť viac zo sveta, pretože lietame všade, kam si zmyslíte, vrátane Ameriky či Austrálie.

Najprv ste absolvovali pohovor, ako prebiehal?

Pohovor si už nepamätám úplne do bodky, ale viem, že som si pozerala videá na YouTube, kde baby hovorili, čo to zahŕňa, ale nebifľovala som sa nejaké otázky a odpovede, lebo oni si to môžu rýchlo všimnúť. Hlavné je ukázať, že máte plynulú angličtinu. Súčasťou pohovoru boli skupinové hry, počas ktorých sledovali, ako sa zapájame a či sme tímovými hráčmi. Takže nie je úplne fajn byť ani veľmi ticho, ani veľmi rozprávať, pretože to už potom vnímajú tak, že sa snažíte byť dominantný, a to nemajú radi, pretože na palube musí byť prítomná tímová spolupráca. Pamätám si, že som mala stále vryté v hlave, aby som nebola ani „too much“, ani moc ticho.

Robili sme aj anglický test, za mňa môžem povedať, že bol taká stredná cesta, keďže už aj predtým som lietala a bola zvyknutá na angličtinu. Ďalej nasledoval osobný pohovor, kde keď pred rokom naberali veľmi veľa ľudí, ich hlavná otázka bola — kedy viem nastúpiť. Povedala som im, že môžem o dva týždne, pretože si potrebujem ešte povybavovať nejaké veci.

Následne po pohovore funguje takzvaný golden call, kde vám zavolajú a povedia, že vás prijali. Ja som poväčšine počula, že niekedy to bývalo na druhý deň alebo až o týždeň, no ja som ho dostala hneď, ako som prišla domov. Štyri hodiny po pohovore mi už volali, že ma prijímajú. Musela som absolvovať nejaké lekárske kontroly, dostala som letenky, zbalila sa a išla do Dubaja.