V knižnici svetovej kinematografie možno nájsť niekoľko epických a kultových diel, ktoré majú aj roky po svojom uvedení v kinách nemalú základňu fanúšikov. Do tejto stajne sa, a celkom pochopiteľne, dostal aj kyberpunkový epos, kedysi bratov, dnes sestier Wachowských. Prvý diel trilógie The Matrix, ktorá sa už čoskoro dočká aj svojho štvrtého filmu, však popravde vôbec nemusel vzniknúť.
Typický zelený kód akoby stekajúci zhora nadol obrazovky, dychberúce bojové a akčné scény, ikonické kostýmy, špeciálne efekty, aké v tej dobe nevytvoril žiadny iný režisér. Odkazy na filozofické témy, ktorým dodnes mnohí nerozumejú a aj osobné strasti života. Toto všetko z trilógie Matrix spravilo nielen úspešný, ale najmä kultový film a jeden z najdôležitejších míľnikov žánru akčného sci-fi. Teda aspoň si to mnohí myslia.
Tak ako tvorba akéhokoľvek iného filmu, ani zrod vôbec prvého dielu tejto slávnej série nebol jednoduchý. A zrejme nikoho neprekvapí, aj pri iných snímkach často omieľaná poznámka, že nechýbalo veľa a Matrix nemusel nikdy vzniknúť, či vyzerať tak, ako ho dnes všetci poznáme.
A zo scenáristov boli režiséri
Vtedy ešte bratia Andy a Larry Wachowski boli v Hollywoode viac-menej neznámymi menami, ktoré sme mohli vidieť v titulkoch filmov prevažne pri profesii scenáristov. Už ich prvý scenár k akčáku Zabijaci (Assassins) so Sylvesterom Stallonem a Antoniom Banderasom v hlavných úlohách však prekvapil.
Vtedajšiemu vedeniu štúdia Warner Bros. ho súrodenecká dvojica prišla odprezentovať v roku 1994 (hotoví Zabijaci vyšli o rok na to) a riaditeľovi produkčnej divízie Lorenzovi di Bonaventurovi sa scenár páčil natoľko, že si poistil aj ich ďalšie dva projekty. Išlo o krimi triler Pasca (Bound), ktorý bol zároveň aj režisérskym debutom bratov Wachowských a vtedy ešte len vo veľmi skromných poznámkach načrtnutý sci-fi epos dnes známy ako The Matrix. Výroba toho ale bola podmienená výkonom, ktorý dvojica autorov scenára podá so svojím režisérskym debutom, teda Pascou. Všetko napokon dopadlo až nadmieru dobre. Pasca sa stretla s diváckym úspechom a chválou nešetrili ani filmoví kritici. Wachowskí sa tak k výrobe prvého Matrixu dostali opäť o krok bližšie.
Pracovať na ňom začali ešte v roku 1996, natrafili však na niekoľko problémov. Prvým bolo obsadenie hlavných úloh, ktoré malo byť diametrálne odlišné od toho, ktoré poznáme dnes. Postavu hlavného hrdinu Nea mal stvárniť herec Will Smith, Trinity štúdio videlo v herečke Sandre Bullock a Morpheus mal mať tvár Vala Kilmera. Zdanlivo hotové obsadenie ale napokon začalo odmietať ponúknuté role.
Smith sa postavy Nea vzdal kvôli účinkovaniu vo westernovej komédii Wild Wild West, neskôr dokonca na svojou YouTube kanále tiež uviedol, že okrem toho komplikovanému scenáru takmer vôbec nerozumel. Val Kilmer a Sandra Bullock sa vyhovorili na pracovnú zaneprázdnenosť. Dnes možno povedať, že na vlastnú smolu.
Scenár vznikal 5 a pol roka, mal viac ako 500 strán
Problémy mal ale aj samotný scenár. Wachowskí vtedy štúdiu Warner Bros. poskytli len niekoľko chaotických poznámok, aj keď víziu v hlavách mali viac než istú. Pretaviť ju však do jednoliateho scenára bola aj pre nich nesmierna fuška. Obzvlášť, keď každá verzia scenára počítala s čoraz objemnejším rozpočtom.
Takmer päť a pol roka trvalo, kým sa scenár podarilo dať konečne dohromady. Vo výsledku mal viac ako 500 strán a prepisovali ho dovedna 14-krát. Keď ho ukázali producentovi filmu, Joelovi Silverovi, ten bol z chystaného projektu nadšený. Rovnako tak aj muž, ktorý bratom dal ako prvý šancu preraziť v Hollywoode, Lorenzo di Bonaventura. Vyššie vedenie štúdia si však uvedomovalo riziká spojené s Matrixom. Mali investovať viac ako 60 miliónov dolárov do projektu, ktorý možno diváci nepochopia a bude v ňom niekoľko scén, ktorých výroba bude taktiež nesmierne komplikovaná. Niet sa preto čo čudovať, že sa Warnerom do Matrixu napokon ísť nechcelo. Aj na toto však Wachowskí mali tromf.
Najali si preto dvoch komiksových umelcov, Geofa Darrowa a Steva Skroceho, aby na základe ich scenára nakreslili detailný storyboard celého filmu. Tí zhotovili podrobný nákres scén na ďalších viac ako 600 stranách, s ktorým potom tím filmárov zašiel za vedením Warneru. Stretnutie sa skončilo úspechom, aj keď najskôr dali tvorcom len veľmi obmedzený rozpočet. To sa zmenilo, keď štáb už s hotovým obsadením nakrútil úvodnú bojovú scénu filmu. Keď ju manažment Warner Bros. videl, získali Wachowskí plnú podporu a aj zvyšnú sumu potrebnú na nakrútenie celého projektu.
Dôkladný tréning zraneniam nepomohol predísť
Len nakrúcanie trvalo 118 dní, nakrúcalo sa od marca do augusta 1998. Kvôli lacnejším výdavkom tvorcovia s celým štábom i hercami odišli do Austrálie, no všetkých čakala neľahká práca. Náročnosť bojových scén vyžadovala dôkladný tréning, komplexnú a dokonale nacvičenú choreografiu. No aj do detailov premyslené drobnosti niekedy nefungovali a herci sa museli potýkať s nepríjemným zraneniami, ktoré skomplikovali následnú produkciu náročnejších scén. Keanu Reeves si už počas prvých dní nakrúcania nepekne poranil krk. Tvorcovia teda museli počkať, kým sa plne zotaví a zatiaľ nakrúcať menej náročné scény, ktoré nevyžadovali fyzickú aktivitu.
Zraneniam sa nevyhla ani predstaviteľka Trinity, herečka Carrie-Anne Moss. Tá si pri nácviku scény, v ktorej beží po stene, poranila nohu. Nehovoriac o nemalom počte modrín, ktoré herci utŕžili pri scénach vzájomných bitiek. Tie boli často takého rozsahu, že aj maskéri mali čo robiť, aby ich riadne prekryli mejkapom.
Najviac doráňaní z pľacu ale chodili kaskadéri. Vykĺbené ramená či zlomené rebrá boli bežnou rutinou pri filmovačke. Výsledok ale skutočne stál za to. Ako vyzeralo zákulisie nakrúcania, si môžete pozrieť napríklad v bonusovom dokumentárnom filme Matrix: Nová návšteva (The Matrix Revisited).
Efekty, aké dovtedy žiaden filmár nevyužil
Matrix sa však nestal kultom len pre svoj nezvyčajný príbeh a množstvo odkazov na filozofické otázky a smery, ktoré si, mimochodom, herci taktiež museli dopredu naštudovať, aby príbehu porozumeli. V neposlednom rade je to aj filmársky štýl, ktorý bol divákom na plátne predostretý. Pozorné oko si môže všimnúť rôzne odtiene v záberoch, ktoré dešifrujú, či sa konkrétna časť odohráva v Matrixe alebo v skutočnom svete plnom strojov. Na toto režisérky použili rôzne farebné obrazové filtre.
Dôležitým prvkom tiež bola hudba, poctivo vyberaná, ktorá dotvorila epickosť filmu, no a veľmi špeciálne vizuálne efekty. Práve tie Matrix preslávili azda najviac, predovšetkým špeciálne pre tento film vytvorený efekt zvaný „bullet-time“. Ide o spomalený záber, v ktorom sa však kamera a jej pohyb javia akoby v normálnej rýchlosti. Spôsob tvorby tohto efektu vznikol výhradne pre potreby Matrixu a dovtedy ho filmári nijak nevyužívali.
Vytvorený bol rozmiestnením niekoľkých fotoaparátov okolo snímaného objektu. Tie ho nasnímali postupne s rozdielom zlomku sekundy, čo pri následnom prehratí dodávalo dojem spomaleného záberu. Rad rozmiestnených fotoaparátov na začiatku i na konci doplnili filmové kamery, ktoré zaznamenali začiatok a koniec scény.
V scenári bola táto scéna a predmetný efekt opísaná ako „vizuálna analógia privilegovaných momentov vedomia v Matrixe“. Že nerozumiete? Ani nemusíte, výsledok predsa vidíte na obraze. Za stvorením tohto efektu stojí spoločnosť Mass.Illusion, ktorá vytvorila prototyp na túto konkrétnu scénu.
Javí sa ako komplikovaný, ale vlastne nie je
Niekomu ale môže prísť zvláštne, že Matrix, na svoju dobu priekopnícky sci-fi film plný skrytých filozofických odkazov, ktoré nie každý na prvú dešifruje, sa stretol s takým úspechom a získal kultový status. Podľa odborníka na popkultúru a vysokoškolského pedagóga, doktora Juraja Malíčka, v tomto prípade je potrebné sa na Matrix pozerať z iného uhla pohľadu a ak sa aj ako komplikovaný javiť môže, nie je to úplne tak.
„Dnes sa Matrix môže javiť ako komplikovaný príbeh, vzhľadom na štandardy súčasnej mainstreamovej blockbusterovej produkcie. Ale v roku 1999 nebol z hľadiska komplikovanosti nijako extrémne výnimočný,“ vysvetlil pre web Interez.sk Malíček. Deväťdesiate roky sú podľa neho mimoriadne plodným obdobím, kedy vzniklo viacero zdanlivo „komplikovaných filmov“. Mnohé z nich sa taktiež pýšia kultovým statusom.
„V tom istom roku ako Matrix mal premiéru Klub bitkárov, deväťdesiatky sú dekáda filmov ako Pulp Fiction, Trainspotting, The Shawshank Redemption, Forrest Gump a podobne. Matrix zaujal formou, to jednoznačne, a svojím spôsobom odrážal masový nástup IT technológií a oslabenie subjektu,“ hovorí Malíček. Tiež ale tvrdí, že vtedy nešlo o úplne nové veci. „Deväťdesiatky boli presiaknuté kyberpunkom a Matrix to svojím spôsobom zavŕšil a kultovým sa stal naozaj predovšetkým kvôli forme.“
Mnohí Matrix považujú za priekopnícke dielo, keďže tvorcovia v ňom predstavili efekty, aké v Hollywoode dovtedy poznal a používal len máloktorý filmár. Skutočne je to ale tak?
Uspeje The Matrix Resurrections?
„Opäť to tak dnes môže vyzerať, ale priekopníctvo Matrixu spočíva v podstate v tom, že vytiahol zaujímavé veci z periférie – kyberpunk, anime a manga – predovšetkým Akira a Ghost In the Shell, hongkongské akčné filmy subžánru heroic bloodshed (v podstate ich vykradol) a ponúkol ich mainstreamu,“ vysvetľuje Malíček. Skutočné priekopníctvo Matrixu spočíva podľa neho v niečom inom, a to v mimoriadne agresívnej reklamnej kampani.
„Druhý a tretí diel – vtedy ešte bratia Wachowskí to v žiadnom prípade neplánovali od začiatku ako trilógiu. To sa objavilo až po úspechu jednotky, ktorý, myslím si, práve najviac prekvapil ich a producenta Joela Silvera, ktorý ukázal naozaj mimoriadny čuch a veľmi tvrdo promoval dvojku a trojku. Tie však, aj napriek zopár nadšeným recenziám, boli prijaté skôr vlažne,“ myslí si Malíček.
O finančnom úspechu pôvodnej trilógie však nemožno pochybovať. Na mieste je preto aj otázka, či sa chystaný štvrtý The Matrix Resurrections stretne s podobným úspechom ako jeho predchodcovia. Juraj Malíček si myslí, že tu asi tvorcovia narazia na generačnú priepasť.
„Fanúšikov v mojom veku – aspoň sa mi zdá – necháva štvorka úplne chladných. Do veľkej miery to bude film spomienkového retrooptimizmu. Či bude úspešný, sa neodvážim tvrdiť. Dnes to funguje tak, že aj keby hneď nebol úspešný, lebo je zbytočný, tak sa to neprizná a bude sa tvrdiť, že je to veľký úspech. Teda pre tých divákov, čo to dokázali oceniť – akože to nie je typický blockbuster, ale blockbuster s ambíciami, na ktorý diváci nedorástli. To je dnes štandardný postup. Osobne som ale presvedčený, že jedinou motiváciou, prečo ten film vzniká, je potenciálny komerčný úspech. Aj sestry Wachowské musia platiť účty,“ dodal na záver Malíček.
Viac fotografií z nakrúcania filmu The Matrix nájdete v galérii:
Screened, ScreenRant, ČSFD, Wired, The Flash Pack
Nahlásiť chybu v článku