Pre portál interez sa rozhovoril o skrytom zabijakovi, o ktorom sa nehovorí tak často, ako by sa možno malo. Prezradil, ako môžeme dosiahnuť funkčnú prevenciu, aké sú spôsoby vyšetrenia, aktuálne možnosti a spomenul aj, ktorá kategória pacientov často končí tragicky, pričom z ich prípadov sa „občas človeku zastavuje rozum“. Porozprávali sme sa tiež o tom, prečo by preventívnu starostlivosť nemali zanedbávať ani muži a čo im hrozí, pokiaľ je vírus neliečený.
S doktorom Novotným sme sa porozprávali aj o pohľade na vírus v živote pacienta, ktorý je konzervatívny z hľadiska sexuality.
Zaujímalo nás, aká je aktuálna situácia na Slovensku, pričom sme sa venovali téme preventívnych kampaní zdravotného charakteru, či približnému zástupu pacientov, ktorí v slovenskej populácii vírus prenášajú. Nakoniec sme hľadáčik zamerali aj na zdravotné modely zo zahraničia, ktoré sme porovnali so situáciou v našej krajine.
Čo je to HPV? Čo všetko si pod týmto termínom môže človek predstaviť?
Ľudský papilomavírus (HPV) je vírus, ktorý je zvyknutý na ľudskú populáciu a na život s nami je adaptovaný. S ľudským organizmom vie koexistovať veľmi dlho bezpríznakovo, čím sa šíri v ľudskej populácii.
V mnohých prípadoch vírus prebieha úplne asymptomaticky, bez akejkoľvek klinickej manifestácie. Pacient ho prekoná a nemá problém.
Častejšie bol predtým spájaný s kožnými zmenami – výrastkami na koži, ktoré často samy osebe väčšinou človeka nedonútia vyhľadať lekára. Samotný vírus rovnako často variuje, prejavy sa upravia a pacient má pocit, že nemá žiadny problém.
Ako sa vírus prenáša? Môže sa, napríklad, človek vyhnúť nákaze používaním kondómov?
Pitie z pohára a fľaše šíriteľa vírusu nie je veľmi rizikové. Vírus sám osebe totiž potrebuje trošku pomôcť, aby sa dostal do hlbších častí slizníc.
Problémom je hlavne, že na prenos infekcie nie je nutný úplný sexuálny kontakt, ktorý poznáme ako dokonaný pohlavný styk.
Ani kondóm nie je zaručená ochrana pred HPV.
Vírus sa totiž nachádza na slizniciach aj na pokožke, nielen na genitálnych orgánoch.
To znamená, že nemať penetračný styk k ochrane nestačí – aj všetky “soft aktivity” sú cestou možného prenosu. Ak má pacient, napríklad, vírus HPV v ústnej dutine, prenos je možný aj orálnym stykom. Citlivé tkanivá sú pri tejto aktivite jednoducho prístupnejšie.
Čo sa týka bozkávania, to síce predstavuje malé riziko na prenos, ale nejaká drobná šanca tam stále je.
Vírus si väčšinou spájame s rakovinou krčka maternice. Znamená to, že vírus nutne spôsobuje rakovinu?
Venujeme sa aj dôležitým témam. Veríme, že tieto informácie by mali byť prístupné pre všetkých, preto sme sa tento článok rozhodli odomknúť.💡Žurnalistika však nie je zadarmo. Spraviť sme tak mohli vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
HPV je jedným z hlavných dôvodov, prečo máme rakovinu krčka maternice. Pokiaľ vírus vytvorí infekciu na sliznici a tú nezvládne imunitný systém, na základe dlhodobej infekcie vzniká zmena v bunkách.
Tieto zmeny sú hlavne výsledkom chronického zápalu, v dôsledku ktorého sa môže prítomnosť vírusu malígne zvrhnúť a vzniká prvá rakovinová bunka. Potom vznikne aj druhá a tie potom začnú rásť.
Čo je veľmi dôležité je, že dôkazy absolútne prevalcovali všetko ostatné a stále viac sa ukazuje, že práve vírus HPV je najvýznamnejší faktor pre rozvoj tohto druhu rakoviny.
Čo sa týka počtu zákerných variantov, je to veľmi premenné. Na začiatku sme mali identifikovaných 16 až 28 typov pospájaných s rakovinou. Začínajú sa však pretláčať aj iné, nové varianty.
Ak sa ukáže nový variant, môže byť spojený aj s tou rakovinou. Ak by sme mali dobre nastavenú prevenciu a očkovanie, výskyt pacientov s rakovinou by sa extrémne znížil. Samozrejme, treba pracovať aj s alternatívou, že vakcína by po nejakej dobe už stratila efekt a musela by byť upravená.
To je však viac hudbou budúcnosti a taká moja predpoveď. Na Slovensku sa to bude ešte extrémne meniť.
V takej Austrálii je to preočkovanie na úplne inej úrovni – viac ako polovica ženskej populácie je už zaočkovaná. Oni sa už trápia s vývojom ochrany pred novými variantmi. Nakoľko máme na Slovensku očkovanie veľmi nízke, sme ešte v takých začiatkoch.
Z vašich slov je možné usúdiť, že vírusu sa môžu báť len ženy…
Nie je to tak. Za posledné roky sa ukázalo, že problém nie je len s rakovinou krčka maternice.
Z pohľadu rakoviny hlavy a krku sa tiež epidemiologická situácia zmenila. Tejto rakoviny sa môžu báť aj muži.
Predtým sme mali prípady týchto druhov rakoviny hlavne v dôsledku fajčenia a iných faktorov prostredia.
Teraz sa však HPV významne v tabuľke posunulo dopredu a začína byť dôležitejšie ako fajčenie.
Počet prípadov je pritom tiež v stúpajúcom trende.
Čo osoby, ktoré partnerov nestriedajú a majú z hľadiska sexuality konzervatívny život?
Výsledky práce jednej študentky, ktorá sa na nás obrátila, naznačujú, že vírusu HPV je v spoločnosti oveľa viac, než si vôbec dokáže človek uvedomiť.
Znamená to, že aj človek, ktorý je zo sexuálneho pohľadu konzervatívny, môže mať tú smolu, že bude mať hoci aj jedného partnera a k nákaze dôjde.
K zákerným častiam vírusu patrí fakt, že o anamnéze spojenej s HPV nemusí celé roky nič tušiť ani nakazený sám, pričom môže prenášať celý zástup papilomavírusov.
A pokiaľ vírus telo nezvládne, rozvinie sa chronická infekcia. Viesť to môže k tomu, že bunky sa doslova zbláznia.
Zmeny na bunkovej úrovni pacient vôbec nepociťuje. Veľmi často to vedie k tomu, že prvé prejavy vírusu pocíti až v bode, kedy je už rakovina inoperabilná. Mnoho príznakov, hoci existujú, si pacient vôbec nemusí všimnúť.
Čo sa týka práve rakoviny krčka maternice, krvácanie je prejavom posledného štádia a iné signály ochorenia veľmi nie sú badateľné.
V akej vekovej kategórii sa pohybujeme, čo sa týka rakoviny?
Pacientov s následkami väčšinou nestretávam ja, ale onkológovia. Už to nie je nákazlivé ochorenie, ale otázka rakoviny.
Žien s rakovinou krčka maternice však stále pribúda, a to aj v mladom a produktívnom veku. Tieto výsledky sú strašné – napriek preventívnym prehliadkam a tomu, že čísla by mohli byť niekde inde.
Existuje tiež skupina, ktorá z celého obrazu vypadáva a človeku z toho občas zastavuje rozum – sú ňou ženy po pôrode.
Počas tehotenstva a pôrodu sú kontinuálne sledované gynekológom a všetko je v poriadku.
Po období materskej sa tieto ženy konečne dostanú na preventívnu prehliadku a pri cytologickom vyšetrení sa objaví nález rakoviny, ktorá je v tomto bode už neoperabilná.
Čo môže urobiť človek, ktorý si práve číta náš článok a povie si, že chce urobiť maximum pre to, aby sa vírusu a jeho následkom vyvaroval?
Prevencia rakoviny krčka maternice je na Slovensku štandardne gynekologická – ide o poisťovňou hradené, pravidelné cytologické vyšetrenie.
Problémom však je fakt, že my zisťujeme len patológiu buniek a nie príčinu, respektíve výskyt papilomavírusu. Výskyt vírusu vieme zistiť dvoma spôsobmi, ktoré sú pre pacienta najpraktickejšie – buď výterom, alebo pomocou neinvazívneho vyšetrenia moču.
Väčšinou sa zisťuje viacero kmeňov, hlavne tých spojených s rizikom rozvoja rakoviny. Ak má pacient pozitívny výsledok, netreba sa vyľakať. Je to pre pacienta skôr varovný prst, aby navštevoval preventívne prehliadky poriadne a cytológiu opakoval zakaždým.
Pokiaľ máte pozitívny test na výskyt vírusu HPV, cytológiu je lepšie opakovať pri každej preventívnej prehliadke u gynekológa (aj na vlastné náklady), a nielen tak často, ako vám ich uhrádza poisťovňa.
Pokiaľ máme negatívny test a žijeme konzervatívny sexuálny život, môžeme si povedať, že sme „za vodou“ a už nemusíme nič riešiť?
Myslím, že pre kohokoľvek, kto nežije v úplnom celibáte, je očkovanie proti vírusu HPV (pokiaľ má na to možnosti) pozitívna vec. Predovšetkým, ak ste žena.
Pacient môže mať partnera, ktorý úplne konzervatívny nie je, a potom sa to dozvie až príliš neskoro.
Bohužiaľ, vakcína je možno zaručená preventívna starostlivosť, avšak nie je terapeutická. Terapeutický efekt sme očakávali – ten však s chronickou infekciou nepomáha. Chronický zápal musí zvládnuť imunita sama.
Oproti tomu je dobrá správa, že ženy, ktorým zachytili dysplastické zmeny na krčku maternice, alebo ktoré prekonali rakovinu krčka maternice a v procese liečby sa dali zaočkovať, mali o dve tretiny nižšiu recidívu týchto dysplázií oproti ženám, ktoré sa očkovať nedali. Táto redukcia je pomerne významná.
Ak by ste sa mali zamyslieť nad scenárom, kedy by všetko na Slovensku v tejto oblasti fungovalo tak, ako to fungovať má, ako by to vyzeralo?
Znovu spomeniem Austráliu, ktorá je veľmi dobrým príkladom. Je tam badateľné, že pokiaľ percento vakcinovaných pacientov prekoná približne 40 percent, už klesá trend rakoviny krčka maternice.
Nad 60 percent je to už diskusia o možnosti eradikácie vírusu a obrovského vplyvu na to, ako vyzerá verejné zdravie. Oni sa však na úroveň viac ako polovice dostali reálne asi po dvoch dekádach, takže to potrebuje veľa času.
Úhradu očkovania pre deti do 15 rokov dnes na Slovensku poisťovne ponúkajú. Tu sa zase dostaneme k bodu, že rodič nebude chcieť očkovať menšie dieťa proti sexuálne prenosným chorobám. A to napriek tomu, že v pubertálnom veku začína prvá sexuálna aktivita.
Vek by som preto určite neznižoval a myslím, že máme focus zameraný správnym smerom.
A teda, treba očkovať čo najviac ľudí s čo najväčšou podporou štátu. Ako znovu hovorím – je to novinka, ktorá potrebuje čas.
Prečo je na Slovensku taká nízka očkovanosť?
Na Slovensko dorazila štátom podporovaná prevencia strašne neskoro – v podstate len pred tromí rokmi. Dovtedy neexistovala žiadna podpora poisťovní. Cena očkovania sa zároveň hýbe v stovkách eur. Je to pre nás na prepočítavanie.
Ďalším problémom je nízka informovanosť. Človek vlastne nevie, čo môže robiť. Na Slovensku tiež nie sme veľmi zvyknutí na preventívne kampane zdravotného charakteru, takže ľudia ani netušili, že by očkovanie možno chceli, a ak už premýšľali o očkovaní, odradila ich cena vakcíny.
Okrem toho vnímame trend, kedy zaočkovanosť klesá mimo veľkých miest. Nie je to pravidlo – napríklad Humenné má pri deťoch v tejto vekovej kategórii preočkovanosť takmer 100 percent, niektoré obvody takmer nulovú.
O HPV má veľký zmysel informovať aj naďalej – hlavne preto, aby jednotlivci vedeli, kam sa majú zaškatuľkovať.
Prispela k tomu aj nevôľa k očkovaniu počas obdobia covidu. Pri tom množstve informácií je strach prirodzený. Človek v tom chaose nevie vyfiltrovať, čo je dobré a čo nie. Záujem o HPV však na Slovensku stúpa a je stále väčší.
Teraz sa to už rozbehlo a momentálne je možné očkovať deti od 12 do 15 rokov, kedy je hradené z verejného zdravotného poistenia. Výhodou v tomto veku je, že stačí dostať dve dávky vakcíny.
A teda, je to podľa mňa hlavne o dlhodobej a pomalej práci a ukazovaní, že to funguje a má to jasný základ.
Že to nie je žiadny farmalobing, ale zachránené ľudské životy.
Nahlásiť chybu v článku