Keď Brenton Tarrant po streľbe v mešite v novozélandskom meste Christchurch, pri ktorej zavraždil 51 ľudí povedal, že ho k činom inšpirovala masová vražda Andersa Breivika, spoločnosť ostala zhrozená nad odkazom, ktoré podobné masakry zanechávajú. Iné to nebolo ani u Breivika. K teroristickým útokom v Osle a na ostrove Utøya ho podľa vlastnej výpovedi inšpiroval John Ausonius, známy ako Laserový muž.
K škandinávskym krajinám zvyšok sveta často prihliada ako k ukážkam fungujúcej demokratickej a liberálnej spoločnosti. Detailnejší pohľad na často nedávnu minulosť ale odhaľuje nemalé rozmery politickej plurality. V Nórsku či Švédsku má krajná pravica veľmi silné zastúpenie. Hlási nacionalizmus, nenávisť voči imigrantom a čistotu škandinávskej kultúry. Švédsko sa s problémom xenofóbie, rasizmu a násilia vyrovnáva už desaťročia. Jedným zo symbolov tejto histórie je aj John Ausonius.
Nenávidel prisťahovalcov, sám Švédom nebol
Paradoxom celého príbehu je, že sám Ausonius bol vo Švédsku vlastne potomkom prisťahovalcov. Matka do Švédska emigrovala z Nemecka, otec zase zo Švajčiarska. Narodil sa v roku 1957 ako Wolfgang Alexander Ausonius a okrem pôvodu medzi Švédov nezapadal ani výzorom. Za o niečo tmavšiu pleť, čierne vlasy a tmavé oči bol v detstve pomerne častým terčom šikany. V dospelosti sa vlastnú identitu k Švédsku snažil riešiť pravidelným farbením vlasov na blond a nosením modrých kontaktných šošoviek. Švédske občianstvo pritom získal až vo svojich 22 rokoch.
Ausoniusov život sprevádzali mnohé problémy so zákonom. Pracoval ako vodič taxi služby, niekoľkokrát pritom svojich zákazníkov z rôznych dôvodov fyzicky napadol. Neskôr začal obchodovať na burze s akciami, podarilo sa mu rýchlo zbohatnúť a splniť sny chlapca z pracujúcej triedy. Ako rýchlo však majetok získal, tak rýchlo ho aj stratil. Na prelome 80. a 90. rokov preto finančné prostriedky získaval najmä vykrádaním bánk.
John Ausonius bol prisťahovalcom, v ktorom odmietavé reakcie spoločnosti, najmä v detstve, spoločne s problémami v rodinnom živote vytvorili človeka nenávidiaceho imigrantov. Sám nebol pôvodom Švéd, urobil však všetko preto, vrátane fyzických zmien, aby sa ním stal. Roky odmietania, šikanovania a posmeškov, ktorými si sám prešiel v ňom však zrejme vytvorili pocit, že švédska spoločnosť ako celok vo svojej krajine prisťahovalcov nechce. A tak sa ju rozhodol očistiť.
11 útokov
Ausunius začal útočiť v auguste 1991. Útoky si neplánoval, pozorne si vyberal len jednotlivé lokality a svoje obete. Ausunius strieľal vždy v štvrtiach s vyšším výskytom prisťahovalcov, terčom bol pritom vždy človek viditeľne pochádzajúci z Afriky, Blízkeho východu či Južnej Ameriky.
Prvou obeťou Ausoniusovej streľby bol 21-ročný prisťahovalec z Eritrey. Muž bol postrelený do chrbta, útok však prežil. Svedkovia útoku po incidente hovorili o malej červenej bodke na tele svojho priateľa len krátko predtým, ako padol zranený k zemi.
O dva mesiace neskôr Ausunius strieľal na 25-ročného študenta s iránskym pôvodom, o pár dní na to útočil na bezdomovca z Grécka. Muž s dvoma strelnými ranami do oblasti brucha potvrdil, že krátko pred útokom na svojom tele videl malú červenú bodku. V novembri 1991 útočil Ausonius za bieleho dňa v reštaurácii, kde do hlavy a opakovane do brucha zasiahol brazílskeho hudobníka. Muž prežil, polícii dodal podrobný opis útočníka aj s výpoveďou o malej červenej bodke.
John Ausonius totiž pri streľbe používal laserový zameriavač. Keďže bol prvým vrahom, ktorý pri útokoch využíval toto zariadenie, prischla mu prezývka Laserový muž. S ňou sa stal najmä po vydaní knihy reportéra Gellerta Tamasa známy aj ďaleko za hranicami Švédska. Ausonius si navyše skrátil hlaveň pušky a svoj revolver vybavil tlmičom. Podľa neskorších záverov bola práve neprofesionálna úprava zbraní jedným z hlavných dôvodov, prečo z 11 obetí Ausonius zabil len jedinú.
Jedinou obeťou Laserového muža vo Švédsku sa stal Jimmy Ranjabar z Iránu. Po tejto vražde Ausonius odcestoval do Spojených štátov amerických, kde strávil istý čas v kasínach Las Vegas. Po návrate do Švédska v januári 1992 útočil Laserový muž opakovane v priebehu jedného týždňa. Prvou obeťou bol Erik Bongcam-Rudloff, v tom čase ešte len študent medicíny, ktorý sa neskôr stal uznávaným odborníkom hneď v niekoľkých medzinárodných výskumných inštitúciách.
Na druhý deň Laserový muž útočil na vodiča autobusu pôvodom zo Zimbabwe, ešte v ten večer postrelil dvoch mužov v klube, ktorý navštevovali somálski prisťahovalci. O pár dní štyrikrát do hlavy a ramena postrelil prisťahovalca zo Sýrie, krátko na to opäť strelou do hlavy vážne zranil obchodníka z Palestíny. Muž prežil, prišiel však o oko a doživotne stratil reč.
Doživotie a vražda v Nemecku
Po januárovej sérii útokov Laserového muža začala švédska polícia mimoriadne rozsiahle vyšetrovanie. Ausoniusa sa im podarilo zadržať v júni 1992 pri bankovej lúpeži. Súdu, z ktorého väčšinu strávil Laserový muž po útoku na vlastného právnika v putách, sa podarilo Ausoniusovi pripísať niekoľko vlámaní a vraždu. K všetkým spomínaným útokom aj viacerým lúpežiam sa Laserový muž priznal až v roku 2000. Odsúdený bol na doživotie.
Útoky vo Švédsku však nakoniec neboli jedinými, ktorých sa Ausonius dopustil. V roku 2016 bol Laserový muž na doživotie odsúdený aj v Nemecku. V roku 1992 mal totiž vo Frankfurte zabiť 68-ročnú Blanku Zmigrod, ktorá prežila hrôzy holokaustu priamo v tábore Osvienčim.
Terorizovanie a útoky na prisťahovalcov v rokoch 1991-1992 neboli vo Švédsku poslednými podobnými udalosťami. V rokoch 2009 až 2010 v meste Malmö podobným spôsobom na 15 prisťahovalcov zaútočil pravicový extrémista Peter Mangs. Ausoniusov obdivovateľ pri útokoch zabil dvoch ľudí. V susednom Nórsku sa podľa vlastnej výpovede útokmi Laserového muža inšpiroval aj Anders Behring Breivik. Pred 9 rokmi v Osle a na ostrove Utøya zavraždil 77 ľudí.
dw.com, BBC, murderpedia.org, The Guardian, TheLocal, a2larm.cz
Nahlásiť chybu v článku