V detstve sa mnohí z nás tešili, keď šlo popod okná smetiarske auto a pozerali sme sa, ako vyprázdňuje smetné nádoby. V dospelosti ale nejeden človek nad týmto povolaním ohŕňa nosom. Ladislav Gomboš je smetiarom už 9 rokov, svoju prácu vykonáva s úsmevom na tvári, napriek tomu, že pre mnohých sú smetiari neviditeľní a nie vždy je to ľahké.

Ako ste sa dostali k povolaniu smetiara a aké boli vaše začiatky? Ako dlho sa tomuto povolaniu venujete?

Som vodičom smetiarskeho auta, ale nevadí mi, ak mi ľudia hovoria, že som smetiar, ja sa za to nehanbím. Pôvodne som sa uchádzal o miesto vodiča trolejbusov, ale nezobrali ma, tak som šiel do OLO (Odvoz a likvidácia odpadu) a zaradili ma do výberu. Splnil som podmienky a zobrali ma. Medzitým sa uvoľnilo miesto aj na trolejbusy a volali mi, nech tam idem, ale nešiel som. Povedal som si, že toto je dobrá robota, že miesto tých štyridsať ľudí mám na starosti len dvoch, a tak som pri nej zostal až doteraz, začal som tu deviaty rok.

Aké sú výhody a nevýhody tohto povolania? Čo vám toto povolanie dalo a, naopak, vzalo?

Toto povolanie je dosť zaujímavé, niečo podobné som robil aj predtým. Vypratával som pivnice a vozil som odpad alebo kulisy po natáčaní. Vždy som mal niečo spoločné s odpadom, takže som tento druh roboty už poznal. Vždy to bola veľmi dôležitá práca.

Keď sa robil nejaký veľký film a na rad prišla upratovacia skupina použitých kulís, bola jej práca rovnako dôležitá, ako práca hercov a kameramanov. Akurát, že my sme neboli v titulkoch (smiech).

Ani vtedy nás ľudia nevideli a ani teraz nás nevidia. Stáva sa, že nás vidia často až na poslednú chvíľu, že jáááj, tu je nejaké veľké auto. Takže po tejto stránke sme neviditeľní, ale je to dôležitá práca. A tú dôležitosť zistia ľudia vtedy, keď ju prestaneme robiť. Vtedy sa to hneď zistí. Nedostaneme sa napríklad na stojisko. Ľudia niekedy neberú do úvahy, že môžu byť problémy s odvozom. Väčšinou to tak býva, že keď niečo funguje, tak si to nevšímame. Až keď to stratíme, alebo to nefunguje, všimneme si to hneď.

Táto práca, si myslím, že hraničí s poslaním a myslím si, že veľa ľudí v našej firme to aj tak má. Napriek tomu, že sa to možno niekomu zdá ako špinavá práca.

Aké bezpečnostné pravidlá musí človek dodržiavať, aby bola práca s odpadom pre smetiara bezpečná? Aké riziká vlastne pri tejto práci hrozia? Podstupujete aj nejaké školenia?

Školenia máme pravidelne. Okrem tých, ktoré musíte mať, keď jazdíte vo vozidle nad 3,5 tony, musíte mať školenie profesionálnych vodičov. A každých 5 rokov školenie KKV – kvalifikačný kurz vodiča, ktorý sa robí normálne v autoškole. Taktiež vodič musí dodržiavať BOZP, na ktoré máme tiež školenia a všetky interné predpisy a smernice.

Čo najbizarnejšie sa vám počas práce stalo?

Na jednej ulici som sa dvakrát s autom prepadol (smiech). Bol tam betónový dvor a pod ním štrkové lôžko vymyla voda. Ten betón bol krehký, a keď sa na to dostane niekoľkotonové auto, tak sa zlomí. Prvýkrát sa nám to stalo v zime. Pekne snežilo, a tak sme tam boli naklonení ako šikmá veža a čakali sme, kým nás vytiahnu. Druhýkrát to už nebolo také vzrušujúce. Nakoniec sa nádoby presunuli a nemuseli sme tam už chodiť.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň? Kontajnery sa na sídliskách plnia neustále, ako dlho bežný pracovný deň trvá?

Závisí to od toho, kedy mám výjazd. Ale v zásade vstávam okolo 04:00 – 04:30, aby som si mohol dať kávu a mal čas, a to aj keď idem na 05:30. Keď prídem do práce na centrálu, oblečiem sa do môjho pracovného ,,mundúra“. Pred výjazdom si vyzdvihnem kľúče a potrebné dokumenty, skontrolujem vozidlo, to my šoféri musíme robiť pri nástupe na rajón, ale aj pri odchode z rajóna.

Prejdeme si základné veci – či tam nie je nejaký defekt, nejaká anomália alebo či má motor pekný zvuk. O 06:00 vyrážame s posádkou do terénu. Pri tejto práci máme presne dané, koľko a aké nádoby musíme v ten deň obslúžiť. Tak vieme, do ktorej časti Bratislavy vyrážame.

Tú trasu, samozrejme, ako vodič musím prispôsobiť dopravnej situácii. Potom som celý deň na rajóne a odvážam odpad tam, kam má ísť. Na fajront sa vraciame na centrálu. Tam opäť skontrolujem auto, umyjem, zaparkujem na jeho miesto a odovzdám kľúče. Môj deň končí po 8,5 hodinovej pracovnej šichte, vrátane pauzy.