Na smrť nikto nechce myslieť, no nevyhneme sa jej. Žiaľ, aj v tých najsmutnejších momentoch života na ľudí číhajú podvodníci. Ladislav Stríž, predseda Asociácie pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) nám prezradil, na čo si treba dať pozor. Pýtali sme sa tiež, čo je na tomto povolaní najnáročnejšie a ako ho po psychickej stránke zvládajú zamestnanci pohrebných služieb.

Čo všetko by mali pohrebné služby zabezpečiť? O čo všetko sa starajú? Volajú ľudia v prípade úmrtia priamo vám resp. čo sa deje, keď človek zomrie?

Každé úmrtie v rodine spôsobuje šok pre pozostalých, či už to príde nečakane alebo s tým rátate. Profesionálny prístup pohrebných služieb je v každom prípade potrebný, aby sa dôstojným spôsobom mohol zosnulý transportovať na miesto pochovania. Náš systém je v týchto prípadoch rozdelený na tri časti:

A) Úmrtie pri dopravnej nehode: Zosnulý je transportovaný na základe požiadaviek vyšetrovateľa dopravnej nehody, pohrebná služba je platená z finančných prostriedkov polície.

B) Transport na pitvu na základe požiadaviek obhliadajúceho lekára: Pokiaľ obhliadajúci lekár má nejasno o príčine smrti, má právo nariadiť pitvu. Transport je hradený z finančných prostriedkov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a pohrebné služby nemôžu prenášať peňažné požiadavky na pozostalých.

C) Pochovanie v zákonnej lehote: Ak obhliadajúci lekár podpíše povolenie, pozostalí môžu začať riešiť transport a vybavenie pohrebu na ich náklady. To znamená, že si môžu zavolať pohrebnú službu podľa vlastného výberu. Treba si všímať preferencie pohrebných služieb – napríklad na internete.

Profesionálna pohrebná služba by mala vedieť zabezpečiť všetky úkony spojené s pohrebom či transportom zosnulého. Samozrejme, v každej oblasti, aj v pohrebníctve sa nájdu špekulanti, ktorí zneužívajú psychické rozpoloženie pozostalých. Na našu asociáciu dostávame množstvo podnetov na nekalú činnosť. Napríklad, rozdávanie vizitiek od záchranárov alebo sestričiek s poznámkou ,,toto je najlepšia pohrebná služba, vybaví všetko, zavolajte tam“, čo v konečnom dôsledku nemusí byť pravda.

Pohrebná služba sa zo zákona musí postarať o uloženie zosnulého v chladiacich priestoroch do doby pohrebu, o úpravu a oblečenie zosnulého, o prípadnú dopravu objednaných vencov, či sprievod pohrebným vozidlom na cintorín. Treba vedieť, že správa cintorína nepatrí do kompetencie pohrebných služieb a umiestnenie zosnulého v hrobe má na starosti správa cintorína.

Čo sa deje v prípade, ak si človek nemôže dovoliť zaplatiť pohreb svojho príbuzného?

Otázka je, žiaľ, na mieste. V dnešnej uponáhľanej dobe nikto z nás nemyslí na ,,smrť“, čo je ale chyba. Mnohí to riešia cez poisťovne, ktoré potom uhrádzajú pohrebnej službe peniaze za pohreb. Niektoré pohrebné služby sa rozhodli (v dobrom) tzv. lízingovať pohreb pre pozostalých. Žiaľ, nedopadlo to dobre, lebo po troch či štyroch splátkach pozostalí jednoducho prestali platiť a pohrebná služba sa dostala do finančných problémov.

Čo v prípade, ak sa k nebohému dlhodobo nikto nehlási a nie je známe, či má niekde rodinu?

Aj takéto prípady existujú a treba si uvedomiť, že cez naše územie prechádza aj množstvo utečencov a s týmto problémom sa stretávajú hlavne obce a mestá, kde neznámy zosnulý musí byť pochovaný. Pokiaľ sa po 7 dňoch nik neprihlási k zosnulému, je povinnosťou obce či mesta začať konať a zo sociálneho fondu vybavovať pohreb. V prípade, že je zosnulý s najväčšou pravdepodobnosťou cudzinec, jeho telo nesmie byť spopolnené (pritom pre obce je to najlacnejší spôsob), ale musí byť pochovaný na cintoríne.

Ako človek rozlíši podvodníkov v pohrebných službách od poctivej firmy? Na čo si treba dávať pozor?

Na Slovensku je asi 350 pohrebných služieb a veľká väčšina sa snaží poctivo pracovať, či už je to rodinná tradícia alebo dlhodobé skúsenosti v tejto oblasti. Treba si všímať prístup pracovníkov, s ktorými komunikujete, aké sú možnosti výberu, napríklad rakiev, či majú dostatočné zázemie, či už v dopravných prostriedkov (ako sú pohrebné vozidlá), ako je oblečená posádka a zamestnanci, alebo či majú vlastné chladiarenské zariadenia.

Počas covidu (bol som vo vedení krízového štábu) sme zistili, že niektoré pohrebné služby prenajímali chladiarenské zariadenia v okolitých obciach v domoch smútku. Problém bol v tom, že na jednu obec na základe zmlúv, ktoré im uznali aj okresní hygienici, boli zazmluvnené tri-štyri pohrebné služby, ktoré chladiace zariadenie s kapacitou jedno telo používali ako úložisko vlastných zosnulých. Do krízového štábu sa začali ohlasovať starostovia, že tam majú množstvo tiel a nevedia prečo. Nuž, poučenie znie, vždy sa ako objednávateľ pohrebu zaujímajte o to, kde sa váš zosnulý do pohrebu nachádza.