Keď padne zmienka o dovolenke, mnohí si možno predstavíte peknú piesočnatú pláž, more a drink. Laco to poňal z úplne opačného konca a už niekoľko mesiacov brázdi na bicykli Afriku. Má za sebou vyše 13 000 kilometrov a pár tisíc ešte pred sebou. Prešiel už Maroko, Mauretániu, Senegal, Gambiu. Čaká ho ešte Angola, Namíbia a Juhoafrická republika. Zažil už maláriu či ťažkosti s vízami, no nič ho nezastavilo. Takáto bola jeho cesta naprieč Saharou a ďalšími časťami kontinentu opradeného mnohými mýtmi.
Ako vznikol nápad prejsť na bicykli Afriku? Prečo práve Afrika?
Nápad prejsť Afriku vznikol tak trochu náhodou a spontánne. Pôvodne som mal v pláne Áziu a ísť až do Vietnamu. No počas polročnej cesty po Európe s mojou manželkou Peťkou som začal viac vnímať aj africký kontinent. Totiž, keď človek bicykluje v novembri a decembri v Portugalsku a Španielsku, oveľa viac vníma možnosť, že tam, za úzkym Gibraltárom je Maroko a začína Afrika.
Stretávali sme ľudí, ktorí mierili do Afriky a jednoducho mi to začalo vŕtať v hlave. Po návrate z eurotripu to logisticky vyšlo tak, že som mohol vyraziť na jeseň. Na zimu je lepšie ísť do teplej Afriky ako do horských sediel strednej Ázie. A významným faktorom bolo aj to, že ma lákala Sahara. Spravil som si na jar mesačný trip po Maroku a Sahara ma úplne očarila. Odtiaľ bol už iba kúsok k túžbe prejsť Saharu celú. No a keď už prejdem tú, bolo by hlúpe nepokračovať ďalej.
Ako riešiš cestou ubytovanie?
Ubytovanie riešim veľmi jednoducho. Beriem so sebou stan a kempujem nadivoko. Nachádzam si vhodné miesta, ktoré sú ukryté pred zrakom ľudí a sú nenápadné. Za tie roky cyklocestovateľského života som už prišiel na triky, kde a ako nájsť dobré miesto. Nejde totiž len o to rozložiť si niekde stan. Dôležité je aj to, aby bolo miesto bezpečné, aby tam, pokiaľ možno, nikto v noci neprišiel. Čím menej ľudí o mne vie, tým lepšie, tým menej ľudí môže mať so mnou problém.
V neposlednom rade je skvelé, ak nie je stan capnutý len tak niekde v burine, kde do rána prevlhne rosou, alebo ním v noci bude zmietať vietor. Takže nájsť miesto pod strechou je terno, ktoré sa však nečakane často podarí. Ideálne sú rôzne rozostavané domy, autobusové zastávky (hoci tie sa Afriky netýkajú), školy, ktoré majú často terasy a podobne. A keď to inak nejde, v Afrike je veľmi osvedčená metóda prísť do dediny, nájsť náčelníka alebo starešinu a priamo sa ho opýtať. Zväčša nie je problém, ukáže miesto, kde sa môžem zložiť.
A ako je to s hygienou?
S hygienou je to horšie. Neraz sa na dobu niekoľkých týždňov obmedzí/obmedzila len na umytie zubov ráno a večer. To celkom ide v Európe a na Sahare, kde je sucho. Ale ďalej na juhu – v trópoch a pralesoch, je vysoká vlhkosť. Človek sa potí ani nie tak z tepla, ako z tej vlhkosti. Tu aplikujem poľnú sprchu. Stačí mi na to liter alebo liter a pol vody do cyklo fľaše a opláchnem sa. Dá sa to, ak sa to robí efektívne. Netreba mydliť všetko, iba kritické miesta.
V praxi potom zhruba raz za týždeň alebo dva mám možnosť prespať v nejakom ubytovaní. Či už si booknem niečo cez platformy, alebo využijem pozvanie ostať zadarmo. V Afrike k tomu často „pribalia“ aj vedro s vodou, takže sa dá umyť. Vyhýbam sa jazerám a riekam, a to pre neistú situáciu s rôznymi parazitmi, od malých mikroskopických potvor až po krokodíly. Strava je v Afrike, aspoň pre mňa, najväčší problém.
A čo strava? Ako ťa to vychádza po finančnej stránke?
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- ako dvakrát po sebe zvládol maláriu;
- aký bol najsilnejší moment z jeho ciest;
- kedy si myslel, že to naozaj vzdá;
- kam sa ešte chystá.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Články bez reklám na Interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku