Výcvik a výchova psa sú dve rozdielne veci. Najhoršia vec, ktorú majitelia môžu urobiť, je „poľudšťovanie“ psov.

Priniesť si domov psíka je pre všetkých zo začiatku dobrodružstvom. Najmä, ak ide o šteniatko. Niektorí si však zaobsatarajú plemeno a po čase zistia, že pre nich nie je úplne kompatibilné.

Ako majitelia robíme veľa chýb nielen vo výcviku, ale aj vo výchove či v správaní sa k samotnému štvornohému priateľovi. Peter Kráčik, ktorý sa venuje záchranárskej kynológii od roku 2005, tvrdí, že najhoršie, čo môže majiteľ urobiť, je, že bude psa „poľudšťovať.“ „Pes je pes, a tak sa k nemu treba aj správať,“ hovorí.

Niektorí chcú francúzskeho buldočka, iní nemeckú dogu. Preferencie pri výbere a zaobstaraní sa u mnohých líšia, no pri kúpe psa treba dbať okrem plemena i na jeho povahu.

„Pri výbere plemena je vhodné poradiť sa s odborníkom, ktorý vám s ním poradí podľa vašich požiadaviek, aktivít či dokonca vašej vlastnej povahy,“ prezradila Dominika Šusteková, ktorá sa venuje športovej kynológii od začiatku štúdia na strednej škole. Rovnako dodáva, že každé plemeno bolo vyšľachtené pre určité potreby. Správanie psa dokážeme ovplyvniť, avšak je nemožné zmeniť plemenné črty, ktoré sú dané.

Pri kúpe je dôležité odsledovať chovanie šteniatok

Povahové vlastnosti psa sa dajú dopredu zistiť. Z chovania šteniatok sa dá utvoriť obraz, ale podľa Dominiky sa povaha psa neustále formuje na základe nových podnetov a faktorov.

„Ak ma budúci majitelia požiadajú o pomoc, prichádzam ku chovateľovi. Keď má šteniatko sedem týždňov, vykonám Campbellov test,“ uvádza Dominika. Ten vie veľa napovedať o povahových predpokladoch šteniatka, napríklad či je vhodné na ochranu osôb alebo majetku.

Peter uvádza, že by sme sa pri kúpe mali zamerať aj na to, či je šteňa bojazlivé, keď si ho prídeme prehliadnuť. Podľa jeho slov existuje pár trikov, ktorými môžeme zistiť, či sa šteniatko nebojí. Keď je pes ustráchaný už od malička, môže to byť nebezpečné aj pre samotného psa, ale aj pre majiteľa a okolie.

 „Ak si zoberieme do ruky piškótu a šteňa sa k nám priblíži a zje ju, je to dobrý náznak. Môžeme skúsiť aj pokotúľať loptičku a uvidíme, či sa za ňou psík rozbehne,“ hovorí. V prípade, že áno, ide o znak toho, že má v sebe dostatočne vyvinutý prirodzený lovecký pud.

Prvoradá je výchova, až potom výcvik

Podľa Petra existujú dve roviny, na ktoré by sme sa mali pri psoch zamerať, a to výchova a výcvik. Vychovávať treba od prvého momentu, ako si psa zoberieme domov.

Medzi základné povely, ktoré by mal pes ovládať, patrí privolanie. To je podľa odborníkov najdôležitejšie, ale aj najnáročnejšie na naučenie, pretože sa u psa nedá vynútiť. Peter tvrdí, že privolanie je nutné trénovať od prvého dňa.

V prípade, že si zaobstaráme šteňa, naučiť ho pribehnúť na privolanie je jednoduchšie ako u dospelého psa. Mladý pes sa od človeka nevzdiali.

Od šteniatok je potrebné utekať a oni budú svojich pánov nasledovať, pretože nechcú zostať samé, upresňujú obaja kynológovia. Následne, keď k nám dobehnú, je potrebné ich odmeniť buď pamlskom alebo pohladením. Vtedy si začnú uvedomovať, že pri majiteľovi je vždy najlepšie.

Dominika dopĺňa, že každý cvičiteľ radí medzi základné povely niečo iné. Podľa nej je veľmi dôležité oslovovať psíka menom a udržiavať s ním očný kontakt. Podľa Dominikiných slov je pri cvičení nenahraditeľný. „Keď sa majiteľ psovi prihovorí a ten sa následne sústredí na pána a pozerá mu do očí, vieme, že máme jeho plnú pozornosť,“ tvrdí.

Existuje mnoho nesprávnych vecí, ktorých sa pri cvičení dopúšťame. Medzi najčastejšiu chybu patrí, že si majitelia pustia psíka na voľno a keď im začne utekať, rozbehnú sa za ním. Dominika i Peter sa zhodli, že v žiadnom prípade nemôžeme za psom bežať ani v takom prípade, ak sme ho privolali a neprišiel. Keď sa rozbehneme za psom, hneď sa prirodzene púšťa do hry.

„Najhoršie, čo môžem urobiť je, potrestať psa za niečo zlé až vtedy, keď k nám príde. Vtedy sa môže stať, že sa pes začne vyhýbať majiteľovi a ten ho už nebude vedieť privolať,“ vysvetľuje Peter. Dominika dodáva, že chybou je aj opakovanie rovnakého povelu viackrát ako raz. Dôležitá je aj intonácia hlasu. „Každý povel by mal byť výrazný,“ prezradila.

Podľa Dominiky sú najnáročnejšie na výcvik plemená, ktoré majú najbližšie k vlkom. „Vedia byť svojské a samostatné. Dokážu si vystačiť aj bez prítomnosti človeka,“ tvrdí a dodáva, že každé plemeno sa dá cvičiť. Niektoré si však vyžadujú len viac trpezlivosti.

Petrovi sa najlepšie cvičí so psami, ktoré sa dajú ľahko motivovať hračkou alebo pamlskom. „Hneď, keď na cvičisku vidím, že pes nejaví záujem ani o jednu vec, viem, že to bude náročnejšie. Povaha je u psa dôležitá, ale existujú aj ťažšie oriešky, ako napríklad Ridgeback. To je rasa, ktorá sa ťažko motivuje,“ dodáva.

Mnoho stereotypov, ktoré sa týkajú psov, je mylných

Interiér nie je pre psy zlý. Najhoršie na nich pôsobia vyhriate miestnosti. Keď sa psík musí ochladzovať dychčaním a následne vyjde von do zimy, je to pre neho veľká záťaž a teplotný skok pre jeho organizmus.

Peter tvrdí, že je úplne jedno, či je pes v interiéri alebo v exteriéri. Horšie je, ak sa majiteľ štvornohému miláčikovi nevenuje. „Každý psík dokáže byť v interiéri, avšak nie každý psík je vhodný do exteriéru,“ prezrádza Dominika.

Asi všetci sme sa stretli s tvrdením, že bojové psy sú nebezpečné, neskrotné a idú ľuďom „po krku.“ Aj tento stereotyp je chybne interpretovaný.

Podľa Dominiky nič ako bojové plemeno neexistuje a ide len o škatuľkovanie. „Plemená ako stafordi a bullteriéri sú paradoxne veľmi milé a kontaktné,“ hovorí. Tiež dodáva, že je samozrejmé, aby sa každému plemenu človek dostatočne venoval.

Peter naopak hovorí, že psy, ktoré sú označované ako bojové, sú bojovné. „Nie sú však chladnokrvné a nemajú ani tendenciu útočiť na ľudí,“ prezrádza. Ako on sám tvrdí, problém môže nastať, keď sa stretne pes s iným psom. Pri strete si treba dávať naozaj pozor, pretože to môže dopadnúť veľmi zle, najmä pre menšie plemená.

Pozri aj:

Aj psy majú pubertu. Výskum ukázal, že sú v čase dospievania neposlušnejšie