Podľa kynologičky Ivany Pucherovej z Kynologického klubu Staré ihrisko v Bratislave si ľudia často vyberajú psíka najmä podľa výzoru. To je však podľa nej chyba, dôležité je vedieť, aké máte so psíkom plány a čo s ním chcete robiť. Akým chybám sa pri výbere a výchove psíka vyvarovať a na čo si dať pozor?

Aké plemeno psa je najideálnejšie pre niekoho, kto s chovaním nemá predchádzajúce skúsenosti?

Väčšina ľudí si vyberá plemeno podľa výzoru, také, ktoré sa mu najviac páči. Budúci majiteľ psíka by si mal však naštudovať aj povahu psa a vybrať si plemeno s nie príliš komplikovanou povahou a také, ktoré sa hodí k jeho životnému štýlu. Veľa závisí od toho, čo plánuje so psíkom robiť, či iba chodiť na krátke prechádzky, či na dlhé túry, či chce s ním robiť nejaký šport, alebo mať iba spoločníka prevažne na doma.

Aké plemeno by si neskúsení ľudia radšej vôbec nemali brať domov?

Také, na ktoré nie sú fyzicky, ale aj psychicky spôsobilí ho ovládať a napĺňať jeho potreby. Napr. dôchodca by si nemal brať príliš aktívne alebo veľké plemeno alebo, naopak, k malým deťom sa nehodí starší pes, ktorý už potrebuje svoj pokoj.

Podľa čoho by si mal vlastne človek vyberať psa? Na čo by sa mal napríklad zamerať človek, ktorý prvýkrát príde do útulku a rád by si odtiaľ vzal štvornohého miláčika?

Okrem už spomínaných kritérií by mal mať jasno v tom, či chce konkrétne plemeno s preukazom pôvodu, čo znamená, že pes má predpoklady na určité povahové vlastnosti, ktoré sú uvedené v štandarde plemena. V prípade psíka z útulku, pri ktorom nevie, akú má povahu, by mal dať na odporúčanie pracovníkov útulku, ktorí vedia poskytnúť informácie na základe správania psíka počas pobytu u nich v útulku.

Pri výbere psa z útulku by sa mal dozvedieť čo najviac o psíkovi, čo prípadne prežil, ako sa k nim dostal, ako sa správa k ľuďom, prípadne iným zvieratám, zobrať psíka párkrát na prechádzku, prípadne si vyskúšať dočasnú opateru, kedy psík ešte nie je jeho, ale môže ho mať v domácnosti a starať sa o neho a môže tak zistiť, či psík preňho bude vhodný. Tiež by mal poznať jeho zdravotný stav, prípadné choroby, a zvážiť, či má možnosti, aj finančné, starať sa o psíka, ktorý môže mať zdravotné problémy alebo obmedzenia.

V akom veku psíka by sa mal začať výcvik? Je pravda, že „starého psa už novým kúskom nenaučíme“?

Ak si berie šteniatko od chovateľa, výcvik by mal začať čo najskôr po tom, ako si človek psa zoberie k sebe domov. Nemenej dôležitá je socializácia, stretávanie s inými zvieracími druhmi, psami, chodenie na rôzne miesta, zvykanie na dopravné prostriedky, mestský ruch. Aj starší pes sa dá naučiť povelom, avšak môže to byť o niečo ťažšie, lebo starší pes už má vypestované svoje návyky.

Zvládne výcvik aj neskúsený človek, ktorý si zadovážil psíka alebo by sa mal radšej obrátiť na odborníka?

Kto sa výcviku chce venovať seriózne, mal by si nájsť vhodný kynologický klub a aspoň v prvých mesiacoch života psíka ho navštevovať. Výcvikári so skúsenosťami mu poradia, pomôžu vo výcviku, čím sa vyhne chybám, ktoré by potom musel naprávať. A tiež psík má možnosť socializovať sa s inými psami, čo je pre jeho vývin veľmi dôležité.