Slovíčko "fertucha" sa používa vo viacerých regiónoch. Tušíte, čo znamená?
Toto slovíčko nájdeme v Trenčíne, v Bratislave, v Nitre, na Liptove i v Trnave. Význam tohto slova je "zástera".
Zemky, lamačky a zemnáky. Pre zemiaky máme naozaj brutálny výber z našich nárečí. Z ktorej časti Slovenska ale pochádza podoba "bandurka"?
Bandurky používajú Rusíni, Šarišania, Tekovčania aj Zemplínčania - a teda, nájdete ho hlavne v oblasti východného Slovenska. Pretože však nie je pre východ slovíčko exkluzívne, v odpovediach sme uviedli aj stredné Slovensko.
Ktorý kus odevu je podľa vás nitrianska a trenčianska bumbajka?
Bumbajka je slovo, ktorým po nitriansky a trenčiansky ukážeme na vrchnú časť teplákovej súpravy.
Čo znamená, keď niekto povie po hontiansky "an kediskaj"?
Hontianske an kediskaj znamená "niekedy".
Čo od vás chce Bratislavčan, ktorý vám káže "luftovat"?
Bratislavský a záhorský výraz "luftovat" znamená v skutočnosti "vetrať".
Čačky poznáme z rôznych regiónov, pričom sa toto slovíčko vzťahuje na slovo "ozdoby". Aký význam však má slovo "čački"?
Slovo "čački" poznáme okrem svojho známeho významu "ozdoby" aj ako "poľné kvety", pričom sa podľa slovníka toto slovo používa v liptovských a šarišských končinách.
Komu alebo čomu podľa stredoslovenského nárečia povieme, že je takzvaný "tetkoš"?
Podľa stredoslovenského (gemerského a horehronského) nárečia označíme veľmi trefne ako "tetkoša" uja.
Pokiaľ zájdeme ďalej na východ, v električke v Košiciach od dievčiny možno započujeme frázu, že má "skvelého šraca". Čo tým myslí?
Ako "šraca" môžeme označiť akéhokoľvek mladého chlapca. Pokiaľ však košická dievčina v telefonáte spomína svojho "skvelého šraca", pravdepodobne tým myslí svojho partnera.
Záhorská babička vám prisľúbila, že pokiaľ ju navštívite, pripraví vám poctivú guglu. Čo tým myslela?
Gugľa, babofka či kuglof. Bábovku (či guglu) si užívame na všetky spôsoby, vo všetkých končinách našej krásnej krajiny.
Nahlásiť chybu v článku