Prokaryotická bunka je zvyčajne menšia, nemá pravé jadro a je typicky menšia, než tá eukaryotická. Je typická pre baktérie.

Nakoľko spoločenstvom definujeme ako súbor organizmov, ktoré na seba pôsobia a fungujú popri sebe v spoločnom priestore, najlepším príkladom z uvedených možností je práve koralový útes.

Chloroplasty nájdeme v rôznych vrstvách rastliny (hlavne vo vnútri asimilačného, no i krycieho pletiva, rovnako ako v prieduchoch), pričom ide o bunkovú organelu. Pomocou nich rastlina dokáže uskutočňovať fotosyntézu.

Trofické úrovne radia organizmy do štruktúry podľa toho, či sú producenti, konzumenti, alebo dekompozitóri. V kategórii konzumentov nájdeme niekoľko ďalších menších kategórií (bylinožravce, všežravce...), v možnostiach však do tejto kategórie patrí len zajac. Zajace sú takzvaní primárni konzumenti, alebo bylinožravce živiace sa producentami (rastlinami).

Funkcia tráviacej sústavy nie je taká jednoduchá, z týchto možností je však správnou odpoveďou len tá, ktorá rozdeľuje tráviaci proces medzi absorpciu živín a potravy v hladkom čreve, pričom v hrubom už dochádza k zvyšnému rozkladu a absorpcii posledných zvyškov vody a elektrolytov.

Počet bielych krviniek, ktorých je u zdravých ľudí okolo 6-8 tis/mm3, sa počas choroby zvýši na 15-20 tis/mm3.

Pankreas je pre nás veľmi dôležitý. Jeho hlavnou funkciou je chemické trávenie potravy a regulácia metabolizmu a cukru v krvi. Pri dýchaní nemá priamu úlohu.

Podľa morfológie rozdeľujeme rastlinu podľa jej štruktúry a tvaru. Správnou odpoveďou je rozdelenie na koreň, stonku, list, kvet a iné časti.

Papraď samičiu správne zaradíme do oddelenia sladičorastov.

Dna je bolestivé metabolické ochorenie, ktoré sa síce môže prejaviť aj mimokĺbovými príznakmi, postihuje však hlavne kĺby. Nazývame ju aj lámka či pakostnica.