Otcov brat je strýko alebo strýc, jeho manželka stryná. Aj keď im tak na Slovensku dnes už málokto hovorí, spisovná slovenčina má jasne stanovené pravidlá a stryná má medzi nimi ešte stále svoje pevné miesto.

Deti našich detí sú vnúčatá, dievča je vnučka a chlapec vnuk. Ich deti sú pravnúčatá, pravnuk a pravnučka. A takto by sme mohli s predponou pra- pokračovať až dovtedy, kým by sme sa nepomýlili.

Kto by nepoznal pomenovanie svokra? Je to matka vášho manžela. Vedeli ste však, že pokiaľ hovoríme o matke vašej manželky, teda vo vzťahu muž - manželka a jej matka, spisovne sa volá testiná?

Manželka vášho syna nesie poetické pomenovanie - je to vaša (mladá) nevesta. Toto pomenovanie jej zostáva celý život, minimálne dovtedy, kým sa prípadne nerozvedú.

Neter je dcéra vášho brata alebo sestry. Na tom predsa nemôže byť nič zložité, však?

Nenechali ste sa popliesť českým ekvivalentom? V slovenčine nesie pomenovanie švagriná sestra vašej manželky / vášho manžela, ale aj manželka vášho švagra.

Predponu pra- používame vždy pri každej ďalšej generácii. Ak teda hovoríme o matke jedného z vašich starých rodičov, bude to zákonite vaša prastará mama (prababka).

Bratanec (spisovne aj bratranec) je mužský potomok súrodencov vašich rodičov, sesternica je ženský potomok. Čiže syn vášho uja, tety, či strýka je váš bratanec a jeho dcéra je vaša sesternica.

Otcova alebo mamina sestra je vám teta a jej manžel sváko. Toto pomenovanie má dva významy – spomínaný v príbuzenskom vzťahu alebo národnostné oslovenie pre staršieho človeka na dedine.

Svokrovci a tesťovci (bežne svokrovci a svokrovci) sú si navzájom svat a svatka, čiže spoločne svatovci. V praslovančine toto slovo označovalo len príbuzného, ktorý bol pozvaný na svadbu. Z toho vzniklo aj pomenovanie starosvat, starejší – človek poverený vedením svadobnej hostiny.