Tento znak sa číta ako "mon", pričom jeho význam je "brána" či "dvere".

Tento kandži znak čítame ako "ue" (v zloženinách má aj iné čítania), pričom jeho význam je "hore", "vrchol", "povrch", "starší, senior", a mnoho iných.

Samostatne tento znak čítame ako "šita" (v zloženinách či pri vytváraní slovesa ho čítame inak), pričom jeho základný význam je "spodok", "dolu", "mladší" a iné.

Tento znak čítame ako "ki", v zloženinách tiež "moku", "boku", menej časté je čítanie "ko". Jeho význam je "strom" či "drevo", nachádza sa však napríklad i v slove 木曜日 (mokujóbi), pričom toto slovo znamená "štvrtok".

Tento znak čítame ako "mori" (samostatne aj v niektorých zloženinách) či "šin" (v zloženinách), pričom jeho význam je "les" či "hlboký".

Tento znak sa v drvivej väčšine prípadov číta ako "kuči" či "guči", pričom jeho základný význam sú "ústa" či "reč". Pre zaujímavosť, znak pre oko je 目, znak pre okno zase 窓.

Tento znak čítame ako "jama", pričom jeho význam je "hora" či "vrchol". V japončine ho vieme čítať tiež ako "san" - takéto čítanie nájdeme napríklad v zloženinách pri názvoch rôznych japonských hôr (hora Fudži sa píše ako 富士山 - Fudžisan).

Tento znak čítame ako "kawa" či "gawa", v zloženinách tak isto, alebo s čítaním "sen". Jeho význam je "rieka" či "prameň". Číslo tri napíšeme znakom ako 三, znak pre cestu je zase 道.

Tento znak čítame ako "hi", "ho" či "ka", pričom znamená "oheň". Nájdeme ho v slovách ako "sopka" či "iskra", no tiež v slovách ako 火曜日 (kajóbi) s významom "utorok". Znak pre človeka napíšeme ako 人 ("hito"), znak pre slovo "tuk" zase ako 太 ("futo").

Pokiaľ ste tipli, že význam tohto znaku je "dážď", máte výbornú predstavivosť. Tento znak sa najčastejšie číta ako "ame" (občas "ama"), pričom na hodinách japonského jazyka vám môže s jeho zapamätaním pomôcť vizualizovanie mračného oblaku vo vrchnej časti a štyroch bodiek ako kvapky dažďa.