V našom okolí sa nachádza naozaj veľmi veľa miest, ktorým sa možno nedostáva až tak veľká pozornosť, ako by sa mala. Sú to miesto naozaj čarovné, nádherné, možno aj keď nie pre vás, pre iných ľudí známe a hlavne zaujímavé. Tak ako Slovensko, rovnako Česká republika priam prekypuje miestami, ktoré sú opradené legendami a rozhodne by ste ich mali aspoň raz navštíviť. A to nehovoriac o tom, že za nimi netreba cestovať ďaleko do veľkého sveta, ale dalo by sa povedať, že ich máme rovno pod nosom. Jedným z takýchto miest sú aj takzvané České Atény, kde sa človek rozhodne nebude nudiť. Veď, presvedčte sa sami.
V Stredočeskom kraji sa nachádza malebné mestečko s názvom Kutná Hora, ktoré je tiež pre verejnosť známe aj ako České Atény a v súčastnosti je zapísané aj do svetového dedičstva Unesco. Ako už sám názov tohto mesta naznačuje, jeho pomenovanie súvisí s históriou mesta, a to ťažbou čiže “kutáním” vzácneho striebra a strieborných rúd, ktoré vtedy predstavovali až takmer jednu tretinu produkcie striebra v Európe, a taktiež aj razením strieborných denárov.
V Kutnej Hore sa nenachádza žiadny zámok, no aj napriek tomu je veľmi výnimočná. Výnimočná je práve svojou históriou a nádherným okolím. Jednou z najznámejších a najdominantnejších pamiatok je Chrám Svätej Barbory, veľkolepá gotická stavba, alebo taktiež sa tu nachádza aj katedrála Nanebovzatia Panny Márie. No a práve naozaj len kúsoček od katedrály sa nachádza tá známa, a turistami navštevovaná kostnica.
Kostnica v Sedlci patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky tohto kraja a vôbec sa nie je čomu čudovať. “Hřbitovní kostel Všech svatých s kostnicí” je kostol, ktorý sa skladá z dvoch kaplí postavených nad sebou, pričom podzemná kaplnka slúžila ako kostnica. Podobná je jeruzalemskej stavbe na poli Hakedama, kde boli pochovávaní mŕtvi pútnici.
Podľa legendy po tom, čo jeden zo sedleckých opátov cestoval do Jeruzalema a doniesol zo svojich ciest za hrsť hliny, rozprášil ju na kláštornom cintoríne, a tým ho tak premenil na naozaj zázračné miesto. To vzbudilo veľký záujem pútnikov, ktorí sem prichádzali, alebo sa tu nechávali pochovávať, no a tak je jasné, že sa cintorín začal pomaly ale určite rozširovať. Byť totiž pochovaný v Sedlci, znamenalo totiž priblížiť sa k vzkrieseniu. V 15. storočí boli exhumované kosti uložené vo vnútri podzemnej kaplnky, kde ich poloslepý mních naukladal do veľkých pyramíd.
Výzdoba tejto kostnice je tvorená prevažne z ľudských kostí. Sú tu pochovaní ľudia, ktorí sa stali obeťami morových epidémii alebo husitských vojen a ich počet je neuveriteľný, až 40-tisíc pochovaných. Pre niekoho možno veľmi odpudzujúcu, no každopádne bizarnú výzdobu tvorí napríklad luster zložených zo všetkých veľkých kostí ľudského tela, dekorácie z ľudských lopatiek a a bedier, alebo unikátne stvárnenie myšlienky memento mori, ktorá nesie odkaz naprieč storočiami a ukrýva hlbokú symboliku. Štyri obelisky uprostred kostnice znamenajú toľko, čo lúče slnka uprostred noci – nádej. Možno to znie neuveriteľne a možno hovoriť o nádeji na takomto mieste je absurdné, no kostol je miesto, kde sa čaká na zázrak a neboštíci vlastne len čakajú, až raz vstanú z mŕtvych. Kostnica v podobe ako ju poznáme dnes je výsledkom architekta, Jana Blažeja Santiniho – Aichla, z 18. storočia a je veľmi obľúbeným miestom, ktoré navštevujú turisti.
Pozri aj: Priepasť bez dna Macocha blízko slovenských hraníc je unikát. Je však opradená desivými legendami
interez.sk (Alexandra Geletová), kutna-hora.net, wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku