Rado Ondřejíček je zakladateľ populárnej stránky, ktorá svojimi obrázkami baví Slovensko. O tom ako vznikla, ako sa tvoria obrázky, a odkiaľ berie inšpiráciu na nové, sa dozviete v rozhovore.

Si autorom stránky Kukučka. Ako dlho už funguje? Prečo si sa ju rozhodol založiť? Aký bol hlavný dôvod?

Funguje od augusta 2015. Založil som ju, lebo som mal tú drzosť začať produkovať obrázky, napriek tomu, že neviem ani za mak kresliť. Žiadne iné dôvody som nepotreboval. Mal som čas a chuť.

Ako je potom možné, že človek, ktorý nevie kresliť (tak ako to o sebe tvrdíš), má úspešnú stránku, kde dominujú práve obrázky s vtipným popisom? Nemyslíš, že práve v tej jednoduchej kreativite je sila obľúbenosti stránky?

Je to zázrak! Rovnako ako pri Cynickej oblude, obsah je tu dôležitejší ako forma. Kresliť na tej úrovni, ako je na Kukučke vie hocikto, dokonca aj ja. Vymyslieť tomu obsah je o niečo zriedkavejšie. Ale či je to úspešná stránka, to je zatiaľ ťažko povedať, lajky na FB toho veľa neznamenajú.

Prezraď nám, ako vznikol názov Kukučka? Má to niečo spoločné s tebou, alebo to bol len spontánny nápad?

Kedysi sme doma mali mačku, ktorá sa volala Kukučka. Tak možno odtiaľ, ale naisto to neviem.

V čom spočíva tvoja tvorba na Kukučke?

Napadne mi fórik, zapíšem si a keď mám čas, tak ho zbúcham na počítači a zavesím. Tvorbou by som to hádam ani nenazýval.

Odkiaľ čerpáš silu na nové obrázky, odkiaľ berieš inšpiráciu?

Odnikiaľ zvlášť. Napadá mi to len tak, že niečo počujem, niečo sa mi spojí a je to. Neriešim nič aktuálne, skôr nadčasové veci ako slovné hračky, viaczmysly, doslovný výklad idiomov a tak.

S podobnými stránkami akoby sa v poslednej dobe vrece roztrhlo. Poznáš nejaké? Máš nejaké obľúbené?

Nepoznám a nemám, len viem, že sú. Schválne si ich nepozerám, lebo isto sú na nich aj nápady, ktoré by časom napadli aj mne a potom by mi bolo ľúto, že už ich ktosi minul. Takže preventívne neotváram žiadne podobné stránky, nech mi to nekazí vlastnú tvorbu. Ja chcem mať pocit, že robím len svoje veci a ak aj sa náhodou zhodnem s niečim čo už je, tak som to neukradol, ale napadlo mi to nezávisle samé od seba.

Ako vzniká taký obrázok, je to jednoduché alebo na to treba dokonca nejaký program, v ktorom sa dá kresliť? Opíš nám proces vzniku.

Je to hrozne jednoduché, inak by som to nevedel. Keď už mám nápad, otvorím si Keynote, čo je v podstate Power point, a tam sa dajú kresliť čiarky od bodu do bodu, čiže tam to vyklikám. Nie je v tom ani kúsok zručnosti, či nebodaj talentu. Beztak to najdôležitejšie sú tie samotné nápady. V tých hádam troška talentu je.

Ktorý je tvoj najobľúbenejší obrázok? Existuje taký, alebo máš ku všetkým rovnaký citový postoj?

Myslím, že môj najobľúbenejší je ten s Uzavretou spoločnosťou. Ale aj na ďalšie som veľmi pyšný, že mi napadli.

Ako často pridávaš obrázky na svoju stránku?

Niečo medzi dvakrát za týždeň a raz za mesiac. Ako príde. Žiadny deadline nemám.

Čo ty a tvoj voľný čas? Čo robíš najradšej, čomu venuješ veľa času? Aké sú tvoje záľuby? Kde pracuješ?

Živím sa projektom Cynická obluda. Občas troška reklamou, ale len veľmi málo. Veľa času venujem čítaniu, seriálom, povaľovaniu sa po kaviarňach, výchove detí a presúvaniu sa medzi Bratislavou a pobrežím Slovinska.

Ako si sa dostal k projektu Cynická obluda? Predstav nám, o čo ide.

Začal som robiť koláže s obrázkami a bublinkami komentujúcimi realitu, aby som si niekam odkladal nápady a ukázal ich kámošom. Dáko sa toho chytili ľudia, a dnes to má milión a pol klikov mesačne.

Spomenul si, že rád čítaš. Čo napríklad? A čo máš rozčítané práve teraz?

Je toho hrozne veľa. Obľúbení autori sú napríklad Palahniuk a Murakami, aspoň čo mi narýchlo napadli. Teraz mám rozčítanú biografiu Leonarda Cohena od Sylvie Simmons. Stále mám niečo rozčítané a stále mám rozpozeraný nejaký seriál. Do toho priebežne ešte dávam filmy. Nevedel by som žiť bez týchto vecí.

Interez.sk (Anna Zánojníková)