Foto: archív Ľubomír Šmindák

Chef from the woods vám ukáže nový rozmer trávenia času pri ohni v prírode.

Koncept kuchárov, ktorí dokážu na ohni uprostred lesa pripraviť najväčšie špeciality, ktoré ulahodia nie iba chuťovým kanálikom ale aj oku, ste možno zachytili. Vedeli ste však, že aj na Slovensku môžeme nájsť takýto výnimočný projekt? Chef from the woods vás okúzli typickými slovenskými jedlami, ale napríklad aj steakom, cestovinami či burgrom. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Ľubomír Šmindák, známy aj pod prezývkou Chef from the woods, uchvátil ľudí na Instagrame svojimi jedlami, pripravenými v prírode na ohni. Postupne začal vytvárať aj videá, v ktorých dokumentuje svoju kuchyňu v prírode.

Ako nám prezradil, video o bryndzových haluškách, ktoré varí v kroji pod Tatrami, si ľudia dokonca posielali ako veľkonočné pozdravy a rodnú krajinu pripomenulo aj Slovákom žijúcim v zahraničí.

V rozhovore s Ľubomírom Šmindákom sa dozviete:

  • Ako začalo jeho varenie na ohni v prírode?
  • Čo je momentálne jeho najväčšou výzvou pri takomto spôsobe varenia?
  • V čom je varenie v lese náročnejšie od prípravy jedál doma v kuchyni?
  • Ako sa dostal k spojeniu slovenská kuchyňa, ľudová hudba a príroda?
  • Ako vyzerajú prípravy na nakrúcanie videí?
  • Čo mu najčastejšie píšu ľudia?
  • Aké je jeho vysnívané jedlo, ktoré by si chcel v prírode pripraviť?
Foto: archív Ľubomír Šmindák

Vaše jedlá vyzerajú skutočne lákavo. Venujete sa vareniu aj profesionálne?

Vareniu sa venujem od 6 rokov. Vyštudoval som strednú hotelovú Školu v Hornom Smokovci a prakticky celý život sa pohybujem v gastronómii. Momentálne pracujem pre jednu tatranskú reštauráciu kde varím na svadbách. No keďže situácia v svadobnom biznise je taká aká je, venujem sa týmto aktivitám v prírode.

Ako ste sa dostali k tomu, pripravovať jedlá ako halušky, šúľance alebo steak na ohni v prírode?

Nápad s varením v prírode vznikal postupne. Začalo to syndrómom vyhorenia, kedy som po rokoch podnikania v gastro sektore nevedel ako ďalej. Začal sa mi rúcať svet, práca ma prestávala baviť, stres sa stal mojim úhlavným nepriateľom.

Prechádzky v prírode sa stali mojim útočiskom a raz pri jednej opekačke mi napadlo spojiť prírodu a jedinú vec, ktorú dokážem robiť profesionálne, varenie. Začalo to jednoduchými omeletami, steakmi, burgrami až po čerstvé cestoviny či halušky. Koniec koncov, celý progres je vidieť na fotkách na mojom instagramovom účte.

Foto: archív Ľubomír Šmindák

Proces prípravy jedál začína vo vašom prípade zakladaním ohňa. Čo ste už skúšali takýmto spôsobom uvariť? Dá sa v prírode pripraviť všetko? Je niečo, čo by ste sa neodvážili vyskúšať?

Základným prvkom môjho varenia v prírode je „živý“ skutočný oheň. Nie vždy je to však možné, keďže občas zavítam aj do národných parkov alebo skrátka je tak mokro, že nájsť suché drevo je prakticky nemožné. Vtedy prichádzajú na rad plynové variče. Mám rád výzvy preto skúšam v prírode na ohni pripraviť jedlá, ktoré aj v domácich podmienkach môžu niekomu pripadať ako náročné. Keďže varím už detstva, viem odhadnúť čo si v lese môžem dovoliť.

Momentálne je pre mňa najväčšou výzvou pravá pizza, ale verím, že čoskoro sa vysporiadam aj s tým. Inak nemám problém v lese navariť čokoľvek od ražniči, cez palacinky, pstruha, segedínsky guláš či čerstvé cestoviny s paradajkovou omáčkou.

Zvládol by podľa vás vytvoriť jednoduchšie jedlo v podmienkach prírody aj bežný človek? V čom je to náročnejšie od varenia doma v pohodlí kuchyne?

Toto je presne to, prečo som založil instagramový účet a začal si fotiť jedlá z lesa. Chcel som ľuďom ukázať, že pobyt v prírode pri ohni nemusí byť len o špekáčikoch a slanine, či zemiakoch v pahrebe. Aj keď sú to skvelé chuťovky a pri troške fantázie sa aj z týchto jednoduchých potravín dajú vymyslieť skvelé jedlá.

Pri mojich jedlách sa snažím zdokumentovať celý postup aj s náradím ktoré je pre daný recept potrebné. V čom je varenie v lese náročnejšie od toho doma je náhla zmena počasia. Pamätám si keď som robil bryndzové halušky a v priebehu hodiny a pol sa vymenili 3 ročné obdobia.

Ale to sú tie zážitky pre ktoré to robím a robí to to varenie pestrejším. Ďalšou nevýhodou je, keď niečo dôležité zabudnete. To sa mi stalo len párkrát, ale stále sa to dalo nejako uhrať. Odvtedy aj trikrát kontrolujem batoh pred tým ako vyrazím do prírody.

Foto: archív Ľubomír Šmindák

Video o príprave halušiek v Ždiari patrí medzi vaše najsledovanejšie. Nápad na celé prevedenie videa si vymýšľate sám?

Zo začiatku som si robil celú dokumentáciu sám, až pri jednom stretnutí s mojim dobrým kamarátom Jozefom Mačutekom, ktorý sa dovtedy venoval prevažne fotografovaniu sme sa dostali k tomu, že by bolo fajn skúsiť takéto varenie v prírode zachytiť na video. Tak vzniklo zopár krátkych videí kde sme sa hľadali, skúšali, strihali a zisťovali ako to zachytiť tak aby divák nemal dôvod vypnúť video po pár sekundách.

Video zo Ždiaru vzniklo doslova na kolene, ráno som sa zobudil s nápadom natočiť video v kroji v mojom obľúbenom Ždiari a poobede sa točilo. Pri točení videa improvizujeme, ja nerozumiem clone a Jožko zasa mäsu, ale napriek tomu si rozumieme. Ja viem čo a kde budeme variť, Jožko vie ako to natočíme. Sme taká kreatívna dvojka.

Vo videách môžeme vidieť spojenie slovenská kuchyňa, príroda a ľudová hudba. Je vám táto kombinácia blízka aj v živote?

Moja babka pochádza zo Ždiaru, odjakživa mi bola táto goralská dedina veľmi blízka, preto som si postupne poskladal aj Ždiarsky kroj, ktorý považujem za moje kultúrne dedičstvo a keď príde čas, dostane ho môj syn ako pamiatku na naše korene.

Vo videu zo Ždiaru som chcel zachytiť krásu slovenskej prírody v sprievode ľudovej hudby z tohto regiónu a myslím, že sa to podarilo. Video vyšlo na Veľkú noc a ľudia si ho posielali ako veľkonočné pozdravy. Obrovský úspech zaznamenalo medzi Slovákmi v zahraničí, ktorí nám posielali množstvo pekných ďakovných správ. Takéto reakcie veľmi potešia a povzbudia do ďalšej práce.

Foto: archív Ľubomír šmindák

Chef from the woods sa teší na Instagrame obľube fanúšikov, každé jedlo vyzerá na fotografiách dokonalo a je pekne upravené. Ako by ste opísali tento proces vzniku jedla až po jeho finálnu verziu, ktorú vidia ľudia na internete?

Jedlo v lese vzniká väčšinou tak, že na záhradke alebo v obchode zbadám niečo zaujímavé a hneď viem čo z toho chcem pripraviť. Už aj pri bežných receptoch na doma najskôr premýšľam ako to spravím v lese. Nazbieram alebo kúpim potraviny ktoré na jedlo potrebujem, zbalím potrebné vybavenie, niekedy je to jedna panvička, niekedy zasa 3 panvičky a rošt, stále je to prispôsobené jedlu ktoré idem variť.

So zbaleným batohom sa vyberiem do lesa, dôležitým faktorom je výber miesta. Toto je dôležité hlavne v lete najmä kvôli vodnému hmyzu. Potom prichádza na rad príprava dreva, zabezpečenie ohniska, založenie ohňa a varenie. Keď je jedlo hotové, snažím sa ho naaranžovať a nafotiť tak, aby bolo lákavé a v človeku ktorý fotku vidí vyvolalo pocit, že to chce skúsiť tiež.

Aké sú najčastejšie reakcie ľudí? Písal vám už niekto, že ste ho inšpirovali a možno varenie v prírode aj vyskúšal?

Reakcie ľudí sú prevažne veľmi pozitívne ,čo ma veľmi teší a motivuje k ďalšej tvorbe. Ľudia mi píšu s rôznymi otázkami ohľadom receptov, vybavenia alebo si nie sú niečím istí, tak chcú poradiť. Každému sa snažím čo najlepšie poradiť a povzbudiť k tomu aby vyskúšali varenie v prírode. Najväčším potešením pre mňa je, keď mi ľudia posielajú fotografie z lesa, kde pripravujú jedlá podľa mňa.

V tomto momente si uvedomím, že skrz niečoho čo ten človek videl na mojich sociálnych sieťach si zadovážil potrebné vybavenie, suroviny, šiel do prírody a pripravil si zážitok. V tejto fáze si poviem, že to čo robím má zmysel, lebo som dostal človeka do lesa a tam to nie je len o tom jedle ktoré si pripraví ale je to hlavne o kontakte s prírodou, kde človek načerpá silu, príde na iné myšlienky a domov sa vráti oddýchnutý a hlavne so zážitkom, ktorý je možno mimo jeho komfortnej zóny.

Foto: archív Ľubomír Šmindák

Pripravujete takéto špeciality napríklad aj pri bežnom stretnutí s priateľmi v lese?

Spočiatku, keď o mojich aktivitách v prírode nikto nevedel, chodil som väčšinou sám. Teraz, keď už moji priatelia a známi vedia čo robím, tak správy aby som ich zobral do lesa variť dostávam pravidelne. Často dostávam správy od cudzích ľudí, aby som ich zobral do lesa, že mi nakúpia všetko potrebné, len aby som ich zobral. Tu si uvedomujem ako človeku chýba kontakt s prírodou, preto rád vezmem kohokoľvek. Naposledy som takto organizoval meninovú „burgrovačku“ s priateľmi.

Máte nejaké vysnívané jedlo, ktoré by ste si chceli v prírode uvariť?

Možno ma za toto niektorí ukameňujú no jedným s mojich snov je odloviť zviera a pripraviť ho v lese na ohni, tak ako sa to v minulosti robilo bežne. Snáď sa mi to raz podarí.

Ešte viac originálnych Ľubomírových jedál nájdete na Instagrame Chef from the woods alebo Facebooku s príznačným názvom Slovensko na panvičke. Môžete sa tu nie iba kochať výborným jedlom, prírodou s dávkou slovenských tradícií, ale možno sa aj inšpirovať pri najbližšom výlete do prírody. Spomínané videá nájdete na tomto YouTube kanáli. Na ochutnávku vám pridávame prípravu Ľubomírových bryndzových halušiek priamo spod Tatier.

 

Uložiť článok

Najnovšie články