Neraz ostávame zaskočení pri sledovaní krvavých scén seriálu Game of Thrones, ktorého predlohou bola knižná edícia Pieseň ľadu a ohňa. Pravdou ostáva fakt, že dané situácie sa s drobnými obmenami v minulosti stali a ideálne poslúžili ako predloha pre George R.R. Martina, autora bestselleru.
„Akokoľvek sa snažím obmieňať, v histórií sa udiali udalosti rovnako zlé, ba horšie,“ ako sa vyjadril v interview pre Entertrainment Weekly.
Jedným z hlavných míľnikov pre fanúšikov príbehu bola bez pochýb šokujúca „Krvavá svadba“, ktorá sa odohrala v deviatej epizóde, tretej série seriálu Game of Thrones od HBO. V nej boli Starkovci nemilosrdne zavraždení rodom Freyov (podporovaných Lannisterovcami). Zatiaľ čo nás všetkých brutálna vražda Catlyn, Roba a jeho ženy s nenarodeným dieťaťom prekvapila a nútila premýšľať nad šialenosťou a zvrátenosťou mysle autora, inšpiráciou práve pre túto scénu boli hneď dve udalosti z čias stredovekého Anglicka. A podľa historikov boli oveľa horšie.
Čierna večera
Roku 1440 bol kráľ Jakub I. zavraždený mocným klanom Douglasov. Jeho syn vo veku 7 rokov bol ešte príliš mladý na vládnutie, a tak sa trónu ujal klan Douglasov, ktorý slúžil ako regent. To im dávalo právo vládnuť kráľovstvu po dobu, kým právoplatný dedič nedospeje do patričného veku. Náhradný vládca Škótska, Archibald Douglas, 5. gróf Douglasu, umiera roku 1439. Hlavou rodiny a pravdepodobne i regentom sa mal stať jeho vtedy 16-ročný syn William.
William a jeho mladší brat David boli pozvaní do Edinburghu v záujme „lepšie sa zoznámiť“ s budúcim kráľom. Pod prísľubom bezpečného pohostinstva, nebolo obáv o ich pobyt. Hneď po príchode bratov začala hostina. Zábavu prerušil až úder bubna, po ktorom sa otvorili dvere a do miestnosti vstúpil muž, servírujúci surovú hlavu diviaka, z ktorej ešte stále kvapkala krv.
To bolo podľa zvykov symbolom smrti. Kráľ bol presvedčený, že sa tak stalo na rozkaz Douglasov. Tých následne vyhodili zo siene ako prasatá, odsúdili za vlastizradu a takmer okamžite sťali.
Dvanásť rokov po tomto incidente, kráľ pozýva Williama, 8. grófa Douglasu, ako hosťa v záujme zmierenia. William však odmieta vernosť svojho klanu kráľovi. Král James II. mu kruto prebodol hrdlo dýkou a lapajúc po dychu prijím,a ďalšiu ranu sekerou priamo do lebky. Následne je jeho telo vyhodené z okna hradu Sterling.
Masaker v Glencoe
Tak ako aj Čierna večera, Masaker v Glencoe je smutnou ukážkou zradenej dôvery mužov a žien, ktorí verili dohode. Tú uzavreli s ľuďmi prichádzajúcimi do ich mesta. Masaker v Glencoe sa odohral o dve storočia neskôr, ako Čierna večera. Kráľom Anglicka, Írska a Škótska sa roku 1689 stal William III. Oranžský, ale chýbala mu priazeň škótskych horalov. Povstanie škótskych Jakobínov, pokus o zosadenie kráľa z trónu a prinavrátenie vlády kráľovi Jakubovi II. Stuartovi, bol neúspešný. Roku 1691 kráľ William ponúkol horským klanom milosť v prípade, že mu budu prisahať vernosť.
Rozhodnutie sa malo naplniť do 1. januára 1692. Všetky klany podpísali prísahu, až na klan McDonaldov. Vodca Alastair Maclain a jeho rodina prisahali vernosť kráľovi Jakubovi II. a horali neporušujú prísahy. Pred tým než mohol prisahať novú vernosť kráľovi Williamovi, čakal na prepustenie z prísahy od predošlého kráľa Jakuba II. V dôsledku krutej zimy obdržal Jakubovo potvrdenie len tri dni pred vypršaním času na rozhodnutie.
Maclain sa rozhodol putovať a neodkladne prisahať, nakoľko času už neostávalo nazvyš. To sa mu podarilo až 6. januára. S pocitom, že všetko je tak, ako má byť, šiel späť do Glencoe. Netušil však, že muži, ktorí sa voči nemu spikli, zaistili stratu jeho dokumentov. Vybrali si Maclaina, zodpovedného za povstanie škótskych Jakobínov, ako odstrašujúci príklad pre tých, ktorí by sa rozhodli vzdorovať novému kráľovi.
Koncom mesiaca prišiel do Glenoce kapitán Campbell, vodca nepriateľského kmeňa. Spolu s ním aj 128 bojovníkov a žiadali o prichýlenie. Dôvodom mala byť preplnená kapacita pevnosti William. McDonald prijal mužov do mesta s úctou k zákonu pohostinstva. V meste prebývali počas dvoch týždňov, až v noci 13. februára prišla silná búrka. Na Campbellov rozkaz a kráľovu objednávku mal byť zavraždený každý pod 70 rokov.
„Zákon pohostinstva bol v stredoveku reálnym. Hostiteľ a hosť nemali právo zraniť sa navzájom, ani v prípade, že boli nepriateľmi,“ vysvetľuje Martin. „Tým, že tento zákon porušia, odsudzujú seba samých naveky,“ dodáva autor.
Zatiaľ čo sa rody Douglas a McDonald nepomstili mužom, ktorí porušili starý a posvätný zákon, rod Starkov nemlčal a svoje posledné slovo v podobe pomsty, vyslovil.
thevintagenews.com
Nahlásiť chybu v článku