Bude ňou 1. máj – Deň otvorených ateliérov v budove sídliacej na bratislavskej Račianskej ulici, kam sa skupina kreatívcov presťahovala. Jeden z členov Nadácie Cvernovka sa v rozhovore zameriava na jej identitu z vizuálneho hľadiska a nevyhnutnosť reagovania na spoločenské témy.
Zakladajúci členovia Nadácie Cvernovka sú štyria- Ty, Viliam Csino, Branislav Čavoj a Šymon Kliman. Akú úlohu hráš v tejto štvorici?
Mám taký zlozvyk do všetkého zasahovať s túžbou po neustálom zlepšovaní. Zrejme aj to je jeden z dôvodov, prečo sme si podelili jednotlivé oblasti, ktorým je potrebné venovať pozornosť- aby sme sa z toho v budúcnosti nezbláznili. Mojou úlohou je v súčasnosti ustrážiť ďalší rozvoj oboch budov, ktoré máme k dispozícii a tiež areálu. A to je pri takýchto starých budovách nekonečný proces. Aby som ale nevyšiel úplne z cviku, dohliadam na vizuálnu komunikáciu Novej Cvernovky a programy vizuálneho umenia. V každej z týchto oblastí u nás pôsobí viacero ľudí, ale je potrebné ich koordinovať. Na druhej strane ale platí, že kto chce u nás niečo naozaj robiť, nesnažíme sa mu klásť zbytočné prekážky.
Aké sú hlavné rozdiely medzi Cvernovkou na Páričkovej ulici a tou, ktorá je na Račianskej, kde momentálne fungujete?
Cvernovka na Páričkovej bola bližšie centru, mala vyššie stropy, staršiu budovu a skoro žiadnu zeleň v areáli. Nová Cvernovka na Račianskej má zelenú oázu okolo oboch budov, 25-ročnú perspektívu a neustále rastúcu komunitu ateliérnikov a návštevníkov. Aj vďaka nášmu hlavnému partnerovi- Nadácii VÚB, sme sa v novej budove mohli rýchlo udomácniť. Starú Cvernovku sme milovali, no zároveň žili v neistote, ako to s ňou bude o mesiac. S touto novou je to vážna známosť. Dnes už rozhodne neľutujeme, že sme sa museli presťahovať.
Cvernovka je známa svojou veľkou akciou s názvom „1. máj- Deň otvorených ateliérov“. Pamätáš na jej začiatky?
Spočiatku to bola samozrejme omnoho komornejšia akcia. Princíp ale ostal rovnaký- sprístupniť priestor ľudom, ktorých by v bežný deň ani nenapadlo do našej budovy vstúpiť. Napiecť k tomu koláče, uvariť kávu, pustiť dobrú hudbu a prípadne vymyslieť nejakú atrakciu, na ktorú normálne nie je čas.
Aký význam má pre Teba 1. máj v súčasnosti?
Nakoľko sa rozprávame už o ôsmom ročníku mestského festivalu, neustále sa rozširuje. Rozrastajúci sa sprievodný program v podobe diskusií, premietaní, koncertov či párty je logickým vývojom. Pre mňa ale význam ostáva stále ten istý- sprístupniť miesta kde pracujeme, respektíve žijeme, verejnosti. Nielen preto, aby videli, že nie sme len „nejakí umelci, čo nič nerobia“, ale najmä aby zažili a videli nové situácie, ktoré nespadajú pod dennú rutinu. Veľká sila 1. Mája je tiež v podiele drvivej väčšiny ateliérnikov na programe, pri ktorého zostavení majú úplnú slobodu. Je len na nich, čo v ten deň urobia. To prináša pestrosť a autentickosť, ktorú ťažko dosiahnete precízne zostaveným dramaturgickým plánom.
Okrem aktivít v Nadácii sa venuješ aj grafickým prácam. Stojíš aj za identitou Cvernovky. Vieš priblížiť pozadie jej vývoja? Ovplyvnili túto identitu nové priestory bývalej chemickej školy?
Nemáme nejaký striktný manuál. Ešte pri tvorbe identity Nadácie Cvernovka som zvolil istý typ písma ako jediný fixný identifikačný prvok. Je to písmo, ktoré naschvál mieša viaceré konštrukčné princípy a tvaroslovia. Výsledok je pre pozorovateľa trochu taký „love or hate“, čo je ale dobrý indikátor toho, že daný dizajn je zapamätateľný a dobre rozlíšiteľný. Zámerom bolo vyhnúť sa prvému plánu a nebyť iba estetický. Má naznačiť, že sme ochotní skúmať zákutia tvorby.
Práve princíp miešania (aj samotné písmo sa volá Mikser) najlepšie vystihuje, že sme sa síce inštitucionalizovali, no nevnímame Cvernovku ako uhladenú korporáciu. Rôznorodosť názorov a prístupov bude už navždy v našej základnej výbave. Pri tvorbe identity Novej Cvernovky sme na túto líniu nadviazali a rozšírili ju o rámcovanie voľne odkazujúce na chemickú minulosť novej budovy. A to cez periodickú sústavu prvkov. Na druhej strane sme sa zamerali aj na skutočnosť, že vytvárame priestor, rámec či zázemie pre rôznorodý kultúrny a kreatívny obsah. V tomto zmysle je identita neutrálna a zbavená akýchkoľvek konkrétnych grafických prvkov (okrem ľahko identifikovateľného písma), aby mohli v systéme rámov vyniknúť jednotlivé obsahy.
Minuloročný 1. máj sa niesol v duchu chémie, je to tak aj tento rok?
Myslím, že chémie sa už len tak ľahko nezbavíme. Tento rok je témou 1. mája- práca. Odrazí sa to vo viacerých sprievodných programoch. Ako som už spomínal, ateliéry tým nie sú viazané a pokiaľ návštevník nechce, nemusí sa témou vôbec zapodievať a môže len náhodne objavovať.
V poslednom období sa pripájate tiež ku iniciatívam zameraným na kritiku politickej situácie. Cvernovka pomerne výrazne zasiahla. Mnoho známych osobností v tejto téme vyjadruje svoj názor aj v rámci divadelných predstavení, či na ceremoniáloch spojených s odovzdávaním cien. Mali by podľa Teba zaujať stanovisko aj organizátori kultúrnych akcii? Reaguje nejakým spôsobom aj 1. máj alebo bude mať vyslovene zábavnú funkciu?
Som presvedčený, že k politickej situácii by sa mali ľudia neustále vyjadrovať aj v menej pohnutých časoch, aké máme dnes. Len tak sa z politiky môže naozaj stať nástroj na správu vecí verejných a nie na zvýhodňovanie spriatelených skupín. Na 1.máji bude politika latentne prítomná na viacerých miestach programu, ale najviac zhmotnená bude na výstave „Kocky sú hodené“. Tá je prehliadkou umeleckých reakcií na tému dlažobných kociek.
TS
Nahlásiť chybu v článku