Strach je prirodzenou emóciou, ktorá človeka sprevádza už od nepamäti. Pôvodne mal obrannú funkciu, predchodcu moderného človeka, kedysi ohrozeného druhu v živočíšnej ríši, vystríhal pred nástrahami každodenného života. Dnes má strach oveľa viac podôb ako kedysi. Pestrý svet vytvoril aj pestrú paletu strachu. A niekedy na to stačí i pár viet, ktoré v nás tento mrazivý pocit vyvolajú.
O tom, že človeka dokážu vystrašiť aj dve hrôzostrašné vety sme vás už v minulosti presvedčili. Dnes to vyskúšame s rozsahom, ktorý ponúka sociálna sieť Twitter. Hollywoodska scenáristka Jessica Ellis svojich followerov požiadala, aby sa s ňou prostredníctvom sociálnej siete podelili o ich najstrašnejšiu nočnú moru. Twiiter im pritom dovoľuje využiť len 280 znakov. To je podstatne menej, ako má tento odstavec. Pozrite sa na to, ako to dopadlo.
Bol som reportér, ktorý robil rozhovor s niekým veľmi nebezpečným v miestnosti, kde pravdepodobne zomriem. Podarilo sa mi z nej uniknúť a pred týmto človekom som utekal cez nemocnicu a letisko prezlečený za doktora. Keď som sa zobudil, mal som najvyšší tep vo svojom živote.
Bola som donútená vybrať niekoľko z mojej rodiny, kto bude pred mojimi očami upálený zaživa. Následne ma čakal rovnaký osud.
Bolo to v mrakodrape, ktorý prepadla skupina zlých ľudí. Okrem nich bol na ulici aj desivý zabijacký medveď. Tí zlí ľudia sa oveľa viac venovali kradnutiu a ubližovaniu rukojemníkov, ako tomu obrovskému medveďovi, ktorý sa mal každú chvíľu prebúrať cez stenu.
Nie moja najstrašidelnejšia, ale jedna z najpamätnejších. V sne som bola donútená jesť svoje vlastné mäso, priamo zo svojho tela. Chutilo podobne ako tuniak…Prebudila som sa uprostred zvracania.
Keď som bol ešte dieťa, mal som takýto strašný sen. Zobudil som sa, vbehol som do maminej izby a zobudil som ju. Keď sa na mňa otočila, bola vlastne len kostrou a strašne kričala. Potom som sa znovu zobudil, tentokrát naozaj.
Po prvom dni v škôlke sa mi snívalo, že som sa z triedy zrazu ocitla v púšti v opustenom aute. Zrazu som zbadala hovnivála, ktorý sa pomaly približoval, tlačiac pred sebou bobuľu hrozna. Čo je na tom tak desivé? Nemohla som sa pohnúť ani zavrieť okno, a tak mi to hrozno vtlačil až do nosa. Prebudila som sa s plačom.
Snívalo sa mi, že ma roztrhali obrovské šváby s hlavami vlkov. Vtedy som mal 5 rokov.
Snívalo sa mi, že som bola donútená mať deti. Išla som rodiť a deti zo mňa vychádzali každú sekundu. Pozrela som sa dolu a stále som bola tehotná.
Opatrne som kráčala po lane, ktoré bolo natiahnuté ponad celý Grand kaňon. Na polceste som sa otočila a všimla som si, že sa na mňa po lane valí obrovské polystyrénové avokádo. Zhodilo ma z lana a ja som s krikom padala do kaňonu.
Zažila som spánkovú paralýzu v kombinácii so svojou najhoršou nočnou morou. Nemohla som sa pohnúť ani otvoriť oči, no počula som Siri zo svojho telefónu vedľa postele ako dookola opakuje „vo vašej izbe je niekto cudzí“. Bolo to desivé.
Kým som spala, celý svet postihla apokalypsa. Keď som vstala z postele, všade bola tma a ticho a ja som zistila, že som jediný živý človek na celej planéte.
Mala som osem, keď sa mi snívalo, že náš dvojposchodový dom bol zatopený zvratkami. Moja rodina ležala bez života na posteli pred domom. Vysoký desivý muž mi povedal, že jediný spôsob ako ich môžem zachrániť je, ak z cintorína donesiem množstvo krvi. Nemohla som sa však hýbať a ani kričať.
Jedna z mojich prvých nočných môr, asi niekedy z obdobia keď som mala 5 rokov. V sne ma vysoká tmavá postava vliekla cez vyprázdnený dom, v ktorom sme vtedy žili. Desivá postava z filmu Insidious vyzerá presne ako tá, ktorú si zo svojho sna pamätám.
Snívalo sa mi, že som zavraždila svoje deti.
V mojej nočnej more som pred tajomnými zlými ľuďmi utekala zo svojho bytu dolu schodmi. Bývam na štvrtom poschodí, no schodisko nikde nekončilo. Utekala som pred nimi, až kým som sa vystrašená nezobudila.
indy100.com
Nahlásiť chybu v článku