Krajina, ktorá bola v roku 2016 označená za najšťastnejšiu krajinu na svete, má aj druhú tvár, o ktorej sa toľko nehovorí. Predražené potraviny a ceny v reštauráciách sa rovnajú tým, ako v Kalifornii či New Yorku. Za bežný nákup vajíčok, cereálií a mlieka necháš v potravinách v Kostarike aj 10 €. Čím to je? Odpoveď je zložitá no na jej konci je jedno slovo –  zisk.

Zatiaľ, čo miera chudoby v Kostarike klesla z 22,4% na 21,7% v minulých rokoch, miera extrémnej chudoby narástla z 5,8% na 7,2%, čo je najvyššie číslo za posledných 60 rokov. Aj keď ekonomika Kostariky rastie najmä vďaka turizmu, platy v priemere nestúpajú. Nestabilitu v ekonomike krajiny pozorovať najmä na cenách potravín. Prečo ale v Kostarike minieš toľko, čo v USA?

Odpoveďou je vláda. Vďaka vysokým daniam na jedlo z dovozu, má podľa OSN, Kostarika tretiu najdrahšiu ryžu na svete. Prezident, Luis Guillermo Solis tomu hovorí potravinová suverenita. Zaujímavé je, že výrobky a potraviny z Kostariky sú lacnejšie v okolitých krajinách, než v Kostarike. Prečo? Zisky miestnych potravinových firiem sú vysoké, čo im umožňuje vyvážať do zahraničia, kde môžu predávať s konkurenčnými cenami. Preto výrobky z Kostariky nájdeš v zahraničí lacnejšie, než v Kostarike samotnej.

Cena za mlieko z dovozu sa zvyšuje o 65% a kura až 150%. Takzvaná „import tax“ je dôvodom, prečo sú potraviny z dovozu v Kostarike tak drahé. A háčik je v tom, že z dovozu je takmer všetko, okrem ovocia a kávy. Ak chceš ušetriť, musíš jedlo kupovať od lokálnych farmárov a nie z potravín. Vysoká daň na jedlo z dovozu dáva lokálnym potravinovým spoločnostiam možnosť zbytočne navýšiť ceny potravín. Ak liter mlieka z dovozu stojí v prepočte 2,50 € (áno, toľko stojí mlieko v Kostarike), miestna firma môže pokojne lokálne mlieko predávať za 2 €. Tým pádom má vysoké zisky z vlastnej krajiny a financie na export, kde môže konkurovať v zahraničí. Domáce mlieko, ktoré v Kostarike firma predáva za 2 €, môže v zahraničí predávať za 1 €, čím konkuruje a má vysoký zisk aj tam.

Obyvatelia Kostariky teda nemajú na výber. Jedlo z dovozu je drahé a komerčné reťazce sú drahé tiež, aby mohli vyvážať do zahraničia. Je to kolobeh na úkor miestnych obyvateľov. Veľa z nich sa teda živí predajom drog a je úplne bežné, že ťa na ulici osloví viacero „týpkov“ naraz, kde predávajú všetky možné drogy.

Pozri aj: Za krátku cestu zaplatia takmer milión a stále sa im to vyplatí. Panama vďaka svojmu prieplavu medzi oceánmi bohatne každým jedným dňom