Bol typický sychravý pondelok, možno navlas rovnaký, ako sme zažili včera. 30. október 1978 sa však nakoniec zapísal do histórie našej krajiny a to veľmi nelichotivo. Čierny deň Košíc, ako sa zvykne nazývať, bol najväčšou dopravnou tragédiou v mestskej hromadnej doprave na Slovensku, v Československu a azda i v celej strednej Európe.
Pondelok ráno. Zhon, stres, školské a pracovné povinnosti. Našťastie sa blíži sviatok. Dušičky však zrejme nikdy v Košiciach neboli zahalené takým smútkom ako v roku 1978. Vodička MHD Marta Lileková začína svoju službu skoro ráno, ešte pred východom slnka. Pred siedmou je už v metropole východu dopravná špička. Na linke číslo 6. sa dva električkové vagóny naplnia do posledného miesta. Marta Lileková práve do práce, školy, nemocnice či do obchodu vezie približne 200 ľudí.
Plne naložená električka prechádza Triedou SNP smerom k amfiteátru. Na tejto zastávke však už nikdy nezastaví. Dolu z kopca po Triede SNP naberá plne naložená električka nebezpečnú a nezvyklú rýchlosť – podľa odhadov až 80 km/h. V pravotočivej zákrute križovatky sa električka vykoľajila. Najskôr prvý vagón, potom druhý. Dve Tatry T3 zastavil až strom pri ceste.
Bilancia najdesivejšej havárie v histórii verejnej dopravy na Slovensku bola hrozivá. Nehodu neprežila vodička Marta Lileková a 8 pasažierov. Najmladšia obeť mala pritom len 14 rokov. Asi 80 ľudí utrpelo pri havárii ľahké zranenia, desať ľudí ostalo ťažko ranených. „Pri amfiteátri bol masaker, na ktorý sa ani po rokoch nedá zabudnúť…“ povedal pre Korzár neskôr vtedajší zástupca primára na oddelení úrazovej chirurgie.
V policajnej správe verejnej bezpečnosti po vyšetrovaní havárie stálo, že masakru sa dalo zabrániť. Vodička električky údajne neskoro reagovala na vzniknutú situáciu. Bolo dokázané, že v čase nehody fungovali minimálne dve z troch bŕzd. Za smrť 8 ľudí tak bola za vinnú vyhlásená Marta Lileková. Keďže však na následky zranení deň po nehode umrela, trestné stíhanie bolo zastavené. Oficiálne závery vyšetrovania však boli za posledné desaťročia niekoľkokrát označené za úmyselne zmanipulované. Podozrivé svetlo na celý prípad vrhá aj zákaz fotografovania na mieste činu. Jediných pár záberov z miesta nehody stihol pred upozornením od polície urobiť len Róbert Berenhaut.
30. október 1978 sa tak navždy tragicky zapísal do histórie verejnej dopravy Slovenska. Na túto hrozivú udalosť si dodnes určite pamätajú mnohí Košičania. V parčíku na Festivalovom námestí haváriu od roku 2008 pripomína symbolický pamätník obetiam jednej z najväčších tragédií v dejinách mesta.
Korzár
Nahlásiť chybu v článku