Dánsko rozhodlo o zatvorení kožušinových fariem a utratení až niekoľko miliónov norkov. Stalo sa tak v dôsledku toho, že koronavírus sa preniesol z človeka na tieto zvieratá a následne sa na ľudí prenášala jeho zmutovaná verzia. Prípady koronavírusu na norkových farmách sa objavili aj v ďalších krajinách. Aj Slovensko sa môže nepyšne pochváliť jednou, ktorá môže predstavovať potenciálne nebezpečenstvo. Martin z Humánneho pokroku nám priblížil situáciu na kožušinovej farme v Príbovciach a na stanovisko k žiadosti o jej urýchlené zatvorenie, sme sa opýtali aj Ministerstva pôdohospodástva a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Iba pred niekoľkými dňami informovala TASR o kontroverznom prípade, ktorý sa udial v Dánsku. Zmutovaným koronavírusom sa na norkových farmách nakazilo 214 ľudí. Kodaň varovala, že táto mutácia môže boj s koronavírusom značne skomplikovať, pretože by znemožnila účinnosť akejkoľvek vakcíny. V dôsledku toho Dánsko uzavrelo regióny, v ktorých sa norkové farmy nachádzajú. Aj napriek tomu, že patrí medzi najväčšieho producenta norkových kožušín na svete, rozhodlo sa pristúpiť k likvidácii norkov vo veľkom rozsahu, keďže sa tu nachádza odhadom až 17 miliónov týchto zvierat, a zamedziť tak ďalšiemu šíreniu zmutovaného vírusu.
Jednu takúto kožušinovú norkovú farme máme aj na Slovensku pri Martine v obci Príbovce. Na margo toho vyzývajú slovenské ochranárske organizácie Humánny pokrok, Sloboda zvierat a Zvierací ombudsman Ministerstvo pôdohospodárstva a Štátnu veterinárnu a potravinovú správu o jej urýchlené zatvorenie. Farma v Príbovciach čelila škandálu už počas minulého roka, kedy ochranári z Humánneho pokroku zverejnili brutálne zábery norkov s hnisavými ranami, žijúcich v zlých podmienkach a zabíjaných v plynových komorách. Skúste si teraz predstaviť, aké peklo by vypuklo v tejto, už aj tak kritickej, situácii na Slovensku, keby koronavírus na tejto farme zmutuje a rozšíri sa medzi obyvateľov.
Dánsko totiž nie je jedinou krajinou, kde sa zmutovaný vírus objavil. Podľa informácií TASR jeho prítomnosť na norkových farmách hlási aj Holandsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko alebo USA. Na tento zoznam sa pravdepodobne pridá aj Grécko, čakáme však na oficiálne potvrdenie. Martina Smreka z Humánneho pokroku sme sa opýtali, ako teda vyzerá situácia na Slovensku, na kožušinovej norkovej farme v Príbovciach.
Zatvorené v špinavých klietkach nakoniec inklinujú ku kanibalizmu
Martin v úvode opisuje, že na tejto kožušinovej farme v Príbovciach môžeme vidieť to, čo je bežné aj na ostatných kožušinových farmách všade na svete. „Zvieratá, ktorých teritórium by v prírode bolo veľké aj niekoľko kilometrov, sú tu pozatvárané v malých špinavých klietkach bez podstielky. Chôdza po pletivovej podlahe je pre ne bolestivá a chodidlá sa im v ňom zasekávajú. Norkovia, ktorí sú samotárskymi zvieratami, sú v týchto malých klietkach natlačení bežne aj v trojiciach. Zvieratá v takýchto žalostných podmienkach nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité,“ vysvetľuje. Ako hovorí, v dôsledku toho im stúpa hladina stresu, dochádza ku konfliktom, k zraneniam, ktoré, samozrejme, nikto neošetrí až napokon vyústi do kanibalizmu.
„Zvieratá sa v takých krajne nevyhovujúcich podmienkach doslova zbláznia. Život v tejto nočnej more pre ne končí v lepšom prípade zadusením v plynovej komore. V tom horšom prípade ich v komore len omráčia a následne sú sťahované z kože zaživa. Aj preto je kožušinový priemysel považovaný za jeden z najkrutejších vôbec.“
Tu nastáva otázka – je toto utrpenie naozaj opodstatnené alebo ide iba o hlúpy ľudský rozmar? Odpoveď je veľmi jednoduchá, keďže sa to všetko deje iba kvôli nezmyselným módnym doplnkom, ako kožušinové límce na kabátoch, brmbolce na čiapkach, prívesky na telefón alebo dokonca umelé mihalnice.
Kožušinové farmy ako prívetivé prostredie pre šírenie vírusov
Podľa Martina sú priemyselné veľkochovy z epidemiologického hľadiska celkovo problémom, avšak kožušinové farmy posúvajú tento problém ešte o stupienok vyššie.
„Problém sa tu dá rozdeliť do troch rovín. Prvou z nich je genetická podobnosť zvierat vo veľkochovoch. Tie sú vo veľkochovoch šľachtené a priemyselne množené s cieľom zabezpečiť čo najvyššie výnosy pre farmárov. Výsledkom je, že na jednej farme sa nachádzajú tisícky a bežne desaťtisíce až státisíce zvierat, ktoré sú si geneticky veľmi podobné – ich telá majú veľmi podobné vlastnosti, majú podobne vybavený imunitný systém a majú podobné zraniteľné stránky,“ vysvetľuje Martin. Preto je pre akékoľvek ochorenie v takomto prostredí veľmi jednoduché sa šíriť, a to navyše bleskovou rýchlosťou.
„V druhom rade sú problémom podmienky vo veľkochovoch. Zvieratá sú vystavené spravidla nevyhovujúcim podmienkam, v ktorých trpia a strádajú. To pre ne znamená život v neustálom strese. A rovnako ako pri ľuďoch, tak aj pri zvieratách znamená chronický stres oslabenie imunitného systému. Tu teda platí, že v čím horších podmienkach zvieratá žijú, tým ľahšie sa tam šíria ochorenia. A kožušinové farmy sú notoricky známe jednými z najhorších podmienok pre zvieratá vôbec. Nuž a do tretice je problémom fakt, že na kožušinových farmách sa chovajú divožijúce zvieratá. Nie sú teda domestikované a ich imunitné systémy tak neboli po tisícročia vystavené ľudským patogénom a ani ľudia neboli vystavené patogénom týchto zvierat. Vzniká teda väčší priestor na výmenu nových ochorení a ich následné mutácie, než je tomu pri domestikovaných zvieratách,“ vysvetľuje smutnú pravdu ochranca zvierat.
Martin hovorí, že problém ešte zhoršuje fakt, že kožušinové farmy nedokážu zabezpečiť, aby im zvieratá neunikali z fariem do voľnej prírody. „Toto otvára nové riziká zanesenia ochorení medzi divožijúce zvieratá a v prírode tak môžu vznikať nové rezervoáre rôznych patogénov, ktoré sa následne budú prenášať medzi farmami ako aj mimo nich,“ dodáva.
A ako sa koronavírusom môžu tieto zvieratá nakaziť? Znepokojivou odpoveďou je, že veľmi jednoducho. „Podľa zistení z Dánska a z iných krajín, je najpravdepodobnejším scenárom, že sa niekto z ľudí pracujúcich na farme nakazí niekde doma COVID-19 a toto ochorenie zavlečie na farmu. Následne sa od neho nakazia zvieratá na farme a vírus sa začne šíriť medzi nimi. Tu platí, že rovnako ako pri ľuďoch, aj pri zvieratách je väčšina nakazených bez príznakov ochorenia, takže si šírenie vôbec nemusíme všimnúť. Všimneme si ho zrejme až keď začnú zvieratá podozrivo rýchlo umierať.“ Podľa Martina už ale v tomto čase bude neskoro začať problém riešiť.
„Je to, ako keby sme začali zavádzať prvé opatrenia proti pandémii v čase, keď už máme plné nemocnice a zomierajú prví ľudia. Dnes už totiž vieme, že prví mŕtvi znamenajú tisícky nakazených ľudí v populácii. Nuž a vzhľadom na to, že pre kožušinových farmárov nie je finančne zaujímavé starať sa o zdravie zvierat, je veľmi pravdepodobné, že si takýto problém nevšimnú skôr, ako začnú zvieratá zomierať. Medzičasom už mal ale vírus možnosť šíriť sa na tisícky zvierat a ak by medzičasom došlo k mutácii, ktorá dokáže preskočiť naspäť na človeka, tak ako sa to stalo v Dánsku, mali by sme veľký problém,“ pokračuje vo vysvetľovaní Martin.
Zvieratá môžu z farmy utiecť a infekciu rozniesť
Ak sa vám môže zdať, že zmutovaný vírus je nebezpečný primárne pre zamestnancov farmy, nie je to úplne pravda. „Novú mutáciu by totiž mohli naspäť do ľudskej populácie zaniesť nielen zamestnanci farmy, ale aj norkovia, ktorý z farmy utiekli, či iné divožijúce zvieratá, ktoré prichádzajú so zvieratami na farme do kontaktu. Týmto spôsobom sa totiž predpokladá aj šírenie vírusu medzi jednotlivými farmami. Ak by nastala takáto situácia, museli by sme pristúpiť k drastickým opatreniam a pokúšať sa o to, o čo sa pokúšala Čina vo Wuhane. A to je v našich podmienkach nepredstaviteľné.“
Kožušinová farma v Príbovciach teda môže prestavovať značné nebezpečenstvo pre všetkých z nás, ktorý by nevyriešila ani vakcína, na ktorú množstvo z nás netrpezlivo čaká, aby sme sa čím skôr mohli vrátiť do bežného fungovania života. Práve preto sa Humánny pokrok, Sloboda zvierat a Zvierací ombudsman rozhodli zakročiť a adresovali svoju žiadosť agrorezortu a ŠVPS.
„Necieli priamo na farmárov, takže s farmou nie sme v kontakte. Z pokusov novinárov a novinárok o kontakt je však zjavné, že farmár o kontakt nestojí a dúfa, že problém pominie sám. Pri riešení koronavírusu sme už však mali možnosť vidieť, aké výsledky táto stratégia prináša a vieme, že nefunguje,“ hovorí.
Ochranári žiadajú o urýchlené zatvorenie poslednej kožušinovej farmy na Slovensku
Martin práve to udáva ako dôvod, prečo sa okamžite obrátili priamo na vedenie zodpovedných úradov a žiadali, aby bezodkladne zasiahlo a farmu zatvorilo skôr, ako vznikne problém, ktorý už nebudeme vedieť tak ľahko vyriešiť.
„Ministerstvo a ŠVPS oznámili sadu opatrení, ktoré však ale považujeme za nedostatočné. Ohlásené pretestovanie zvierat na farme je však určite správnym krokom. Je však potrebné, aby sa testovanie dialo pravidelne a nespoliehalo sa na to, že farmy budú samé dobrovoľne hlásiť podozrivé príznaky zvierat, alebo že budú svoje zvieratá dobrovoľne testovať. Na to nemajú žiadnu motiváciu, pretože vedia, že pokiaľ sa ochorenie na ich farme potvrdí, bude to pre nich znamenať kompletnú stratu ziskov,“ vysvetľuje Martin.
Dá sa teda predpokladať, že aj keď sa problém na farme objaví, farma spraví všetko pre to, aby sa o tom ŠVPS nedozvedela. Je to totiž úplne logické z vyššie uvedeného. „Aj preto je jediným spoľahlivým riešením, ako sa s rizikom vzniku novej pandémie z kožušinových fariem vysporiadať, je tieto farmy okamžite zavrieť a ponechať ich zatvorené minimálne do konca pandémie. V Dánsku totiž tiež zo začiatku skúšali vyriešiť problém čiastkovými riešeniami a zatvorením len niektorých priamo zasiahnutých fariem. Výsledkom je, že dnes čelia mnohonásobne väčšiemu problému a situáciu sami označujú za extrémne závažnú. Preto požadujeme, aby agrorezort a ŠVPS začali chrániť zdravie a životy obyvateľov a farmu bezodkladne zatvorili až do skončenia pandémie.“
Spolieha sa na to, že farma podozrivé príznaky nahlási
Ako na túto požiadavku reagovali úrady? Na stanovisko sme sa opýtali priamo Ministerstvo pôdohospodárstva a ŠVPS. „Situácia s výskytom COVID-19 je absolútne rozdielna napr. v Dánsku, Holandsku, Francúzsku, Španielsku v porovnaní so Slovenskom. Výskyt nákazy u kožušinových zvierat sa eviduje už od prvej vlny pandémie menovaných štátov s tým, že na Slovensku je jediná farma a v spomínaných štátoch sú ich stovky,“ vysvetľuje MP. V Dánsku je podľa nich doteraz infikovaných 207 fariem a momentálne je v tejto krajine ohrozených 12 000 000 kožušinových zvierat, ktoré bude treba utratiť.
„Na Slovensku je jediná farma noriek v okrese Martin a táto farma je pod prísnou veterinárnou kontrolou. Pripravujeme program, kde takisto zvieratá chované na farme podstúpia test na COVID-19. Doposiaľ neboli na rozdiel napr. od dánskych a holandských fariem hlásené žiadne klinické príznaky choroby (zápaly pľúc, hnačky, potraty u gravidných zvierat a úhyny). V prípade, keď by sa pri diagnostickom šetrení zvierat chovaných na farme začali objavovať klinické príznaky poukazujúce na infekciu COVID-19, pristúpime k opatreniam končiacimi utrácaním zvierat,“ dodali na záver vo vyhlásení.
Ministerstvo pôdohospodárstva aj Štátna veterinárna a potravinová správa na situáciu reagovali, či sa však nevyplní hrozivý scenár, o ktorom nás informoval Martin a podľa ktorého by mohla farma zatajovať tieto podstatné informácie, je však otázne. Ak sa tak totiž stane, Slovensko sa dostane do ešte komplikovanejšej situácie, než ktorej čelí v súčasnosti a nebude sa môcť spoliehať ani na vakcínu, ktorá by mohla byť už v blízkej budúcnosti.
Martin nás informoval aj o tom, že prevádzkovateľ kožušinovej farmy v Príbovciach medzičasom pre TA3 uviedol, že zatvorenie farmy pre neho pripadá v úvahu, avšak za to požaduje odškodné.
Koncom minulého roka Národná rada schválila zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Je to veľmi pozitívny krok, ktorý by sa určite nepodaril napríklad bez ochranárov z Humánneho pokroku. Získava však platnosť až v roku 2025 a to znamená, že norková farma v Príbovciach dostala zelenú na ďalších päť rokov vykorisťovania týchto zvierat kvôli zbytočným ľudským manierom. V súčasnej situácii so šíriacim sa koronavírusom však musí byť táto posledná kožušinová farma na Slovensku pod ešte ostrejším dohľadom než kedykoľvek predtým.
Nahlásiť chybu v článku