Veríme mu napriek tomu, že nie sme vzdelaní vedci a nerobili sme na tú či onú tému výskum. Taký názor jednoducho zapadá do nášho systému presvedčení a veriť mu je pohodlné. Môžeme teda povedať, že konšpiráciám do istej miery veríme všetci. Čo však spôsobuje, že niekto im verí viac, iní sú zas skeptickejší?
Do istej miery veríme konšpiráciám všetci
Nie je ľahké priznať si, že náš názor nie je pravdivý. Podľa sociológa Asbjørna Dyrendala však konšpiráciám veríme tak trochu všetci, píše portál Science Alert. Podľa neho každý z nás verí najmenej jednej teórii, ktorá nie je podložená žiadnou vedeckou štúdiou. Nemusí to však byť vždy na škodu. Podľa odborníkov je to celkom normálne.
Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Personality and Individual Differences, konšpiračné teórie a ľudí, ktorí im veria, neraz odsudzujeme. Je to však spôsob, akým sa človek vyrovnáva s neistotou, so strachom a situáciami, v ktorých máme viac otázok ako odpovedí. Kým v detstve nám pomáha magické myslenie, v dospelosti sa na konšpirácie spoliehame najmä vtedy, keď sú naše emócie vybičované a v ohrození sa ocitá naša vlastná identita.
Samozrejme, existuje niekoľko úrovní konšpiračného myslenia a niektoré z nich môžu byť poriadne nebezpečné, píše portál Norwegian SciTech News. Preto je dôležité pochopiť, prečo niektorí ľudia veria konšpiráciám viac, iní zase menej. Nórski vedci ešte v roku 2016 vykonali štúdiu, v rámci ktorej sa 883 študentov pýtali na názory týkajúce sa rôznych tém, od paranormálnych javov až po pravicové autoritárstvo.
Je viac konšpirátorov medzi mužmi alebo medzi ženami?
Ukázalo sa, že neexistuje konkrétna črta, ktorá by spoľahlivo ukázala, či z niekoho bude nebezpečný konšpirátor alebo nie. Na tomto jave sa skôr podieľa množstvo drobných zmien dejúcich sa v čase. Vedcov napríklad zaujímala schizotypová črta osobnosti, ktorá zahŕňa paranoju, sociálnu úzkosť a zvláštne myslenie a správanie.
Ukázalo sa, že zo skúmaných čŕt je práve táto pomerne silným prediktorom a možno predpokladať, že človek s touto črtou bude veriť konšpiračným teóriám. Nemusí to však znamenať, že každý s touto črtou má sklon konšpiráciám veriť.
Ďalšou podobnou črtou je orientácia na sociálnu dominanciu. Ak človek verí, že spoločnosť musí mať pevné usporiadanie, pričom niektoré skupiny ľudí majú v rukách viac moci ako iné, je pravdepodobnejšie, že bude veriť konšpiráciám ako človek, ktorý verí, že všetky skupiny ľudí v spoločnosti by mali byť rovnocenné. U mužov je pri tejto črte pravdepodobnosť vyššia ako u žien.
Nemusia mať nižšie vzdelanie ani byť zo slabšej ekonomickej skupiny
Ľudia, ktorým sa rovnocennosť nepozdáva, si radi myslia, že práve ich skupina je nadradená nad inými a ľahko uveria konšpiračným teóriám o „podradených“ skupinách. Vedci však v štúdií dodávajú, že časté názory panujúce o konšpirátoroch neraz nie sú pravdivé. Napríklad, nie je možné potvrdiť, či vo všeobecnosti konšpiračným teóriám častejšie veria muži alebo ženy. Tí, ktorí veria konšpiráciám, nemusia byť chudobní, nemusia mať nižšie vzdelanie.
Najsilnejším prediktorom je podľa vedcov samotná mentalita, v rámci ktorej človek verí v existenciu konšpirácií. Napríklad, ak človek verí tomu, že ľudstvo je ovládané supermocným a extrémne bohatým človekom, resp. skupinou ľudí, ktorá má všetko a všetkých pod palcom, je pravdepodobné, že uverí konšpiračným teóriám aj v iných oblastiach. Ľahšie napríklad uverí, že v očkovacích látkach sú mikročipy, za ktoré je zodpovedný Bill Gates.
Nahlásiť chybu v článku