foto: Dorota Holubová

Napriek nekončiacej zime sa na počesť novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej opäť konala udalosť.

Opäť, pretože ich pamiatku si ľudia pripomínali už v piatok 2. marca, kedy sa uskutočnili pochody v nejednom slovenskom meste a dokonca aj za hranicami našej krajiny. Tentokrát to bola udalosť z iného súdka, z hudobného. Organizátormi boli totiž Michal Kaščák a ľudia, ktorí majú na starosti festival Pohodu. Tento nápad im vnukla Matia Lenická a. k. a. B-Complex. Koncert sa konal na bratislavskom Hlavnom námestí, v nedeľu, 4. marca  o 17-tej hodine.

Článok pokračuje pod videom ↓

Na koncerte na počesť Jána a Martiny si zahralo trinásť hudobných zoskupení. Nehrali dlho, väčšina len po dve piesne, koncert bol svižný a pestrý. Každý z nich mal čo povedať. Všetky príhovory niesli tri emócie – smútok, solidaritu a hnev. Interpreti neboli vybraní náhodne. Každý z nich sa počas svojho hudobného pôsobenia nebál vyjadriť názor, postaviť sa proti systému, pokiaľ s ním nesúhlasil, či brániť slabších. V tomto duchu sa niesol aj celý koncert.

foto: Dorota Holubová

Ján Lupták so svojimi spoluhráčmi zahrali časť skladby Quatro Movimenti od Mariana Vargu. Po nich sa predstavili Korben Dallas. Nebolo to prvé vystúpenie Juraja Benetina na počesť Jána a Martiny. Zaspieval totižto aj v piatok na pochode v Bratislave – slovenskú hymnu. Korben Dallas dnes zahrali pieseň o roku 1995, ktorá je z ich nového albumu. Benetin nešťastne skonštatoval, že práve táto skladba sa k tejto udalosti hodí.

Niektorí interpreti sa do koncertov snažili vniesť trochu života, povzbudiť a aj roztancovať ľudí. Niektorí do vystúpenia vložili naopak smútok spojený so silnou poéziou. Takýmto vystúpením bolo aj to, čo predviedli Modré Hory. Bene bol síce nešťastný z toho, že sa musí organizovať takáto akcia, no napriek tomu užasnutý z množstva ľudí, ktorí sa na nej zišli. Modré hory zahrali pieseň Teta Viki.

foto: Dorota Holubová

Jedným z najsilnejších vystúpení bola pieseň „A to je všetko?“ od Longitalu, ktorá sa začala len spojením spevu, klavíru a gitary. Shina odspievala dychberúce sólo. Nálada tejto smutnej piesne bola presne tým balzamom na dušu, ktorú všetci zúčastnení potrebovali. Rozlúčila sa rebelským pozdravom: „Majte sa ako si zaslúžite!“

Podporiť akciu prišli aj českí hudobníci. Výnimočným bolo spojenie Karpatských Chrbátov s tvárou Nežnej revolúcie v roku 1989, Michaelom Kocábom z Pražského výběru. Svojim úžasným hlasom spolu s Braňom Jobusom zaspieval dve piesne, jedna z nich sa volá „Prachy“. Tie nám, podľa jeho slov, ničili životy už tisícročia a zdá sa, že to stále pokračuje. Braňo Jobus sa na margo posledných udalostí vyjadril, že to, čo sa deje v našej spoločnosti „… bolo už dávno cez čiaru, no teraz to už pretieklo.“

Ďalší známy Čech, ktorý sa zúčastnil spomienkového koncertu, bol David Koller z Lucie. Sprevádzali ho vynikajúci Vladislav Šarišský a Marek Minárik. Pieseň od Karla Kryla prezentoval spolu s Viki Olejárovou, ktorej písal len ráno v deň koncertu. Viki následne otočila auto na smer Bratislava a prišla. Krylova „Píseň neznámého vojína“ kritizuje politikov, ktorí posielajú ľudí na vojnu a po smrti im na hroby nosia vence.

foto: Dorota Holubová

Trochu úsmevu sa do koncertu pokúsil vniesť Vec. Druhú pieseň odohral so speváčkou Zuzanou Mikulcovou. V druhej polovici jeho vystúpenie dostalo úplne iný rozmer, keď sa priznal, že pri tejto príležitosti napísal nový text a rozhodol sa, že ho predvetie pred publikom po prvýkrát a bez beatu. Text explicitne vyjadruje, čo všetkých prítomných hnevá.

Živé Kvety vystúpili s „Odvahou“, Billy Barman s „Mladým chýba vojna“, Bez ladu a skladu s organizátorom Michalom Kaščákom a skladbou „Postavme sa na váhu“, ľudová hudba – Muzička do piesne doplnila aj mená dvoch zosnulých a Para priniesla energiu, akú snáď iba ona dokáže. Predposledným vystúpením bola B-Complexka. Matia svoj názor vyjadrila slovami Jána Wericha, ktoré má zakomponované v piesni.

Akcia bola zakončená skladbou „Musica Slovaca“ od Iliju Zelienku. Ján s Martinou mali radi klasickú hudbu. Bohužiaľ, už sa dá povedať len to, že mali. Koncert, ktorý sa uskutočnil, bol slabou náplasťou pre pozostalých, ktorí po mladých ľuďoch zostali. Prináša však veľkú nádej nám ostatným a dodáva nám silu do boja proti systému, ktorý dopustil, aby sa niečo takéto stalo.

Všetky fotografie nájdete v galérii

Uložiť článok

Najnovšie články