V spomienkový večer na počesť 20. výročia úmrtia Deža Ursinyho, vzdalo česť hudobnému velikánovi niekoľko výnimočných muzikantov zo Slovenska a z Čiech.

26. novembra Stará tržnica dýchala rodinnou atmosférou. Podľa úvodných slov Ladislava Snopka sa počas tohto večera stretla jedna „veľká rodina“. Rodina priaznivcov a fanúšikov Deža a jeho hudbu, ktorá už dávno presiahla hranice dvoch generácií. Producentka celého podujatia, Jana Vachová, k úvodu ešte vyzdvihla výnimočnosť doprovodnej koncertnej skupiny Martina Gašpara, na čele s ústnym harmonikárom a blízkym priateľom Deža, Ondřejom Konrádom a Lekcia Ursiny mohla začať.

Na úvod odzneli skladby z muzikálu Peter a Lucia v podaní slovenskej kapely Talent Transport. Podľa ich frontmana Vladislava “Slnka” Šarišského, bola pre nich veľká výzva začínať spomienkový večer, no úlohu kapela zvládla bravúrne. Svedčilo o tom aj živé nadšenie z publika. Pre samotného hudobníka je podľa “Slnka” česť dokázať prijať Dežovu dušu a môcť ju precítiť. Sám obdivoval na ňom najviac jeho odhodlanie a silu stáť si za svojimi názormi a postojmi.

Počas večera sa nespomínalo len hudbou, ale aj slovom. Citlivými a zároveň vtipnými slovami večer dopĺňal Dežov dvorný textár a jediný stáli nehrajúci člen jeho kapely Provisorium, Ivan Štrpka. Vo svojich spomienkach sa vracal k úsmevným spoločným príhodám z Prahy či z Bratislavy.

Hudobníci si vyberali Dežové skladby podľa ich vlastných pocitov či preferencií. Keďže sa na pódiu vystriedali milovníci Deža pochádzajúci až z troch generácii, aj spectrum týchto skladieb bolo veľmi rozmanité.

Katarzia si zvolila pieseň Harakiri. Skladbu, ktorej text si umelec napísal sám a k-von! reflektuje jeho vtedajšie ťažké životné obdobie. Mladá talentovaná speváčka síce s úsmevom, no aj napriek tomu podotkla, že ona sama si prežíva momentálne niečo podobné. V reinterpretáciách Dežových skladieb sa často menila z dieťaťa na mladú ženu a dámu, a bolo zaujímavé pozorovať jej rôzne výrazové polohy .

V rámci večera vystúpil aj slovenský jazzman Peter Lipa. Pred jeho vystúpením si diváci mohli pozrieť, krátky film, ktorý bol prierezom hudobným archívom Deža. Lipa naň vo svojich slovách nadviazal a “vytiahol”, tentoraz už naživo, na pódium tri skladby Tvár v zrkadle, I wish I were a Strom šiel domov.

Speváčka Jana Kirschner sa natoľko nechala strhnúť atmosférou večera, že sa jej podarilo z pôvodne plánovaných troch skladieb zaspievať len dve. Nik z divákov jej to však nemal za zlé. Profesionálne prevedenie jednej z najznámejších Dežových skladieb, pieseň Pod hladinou si vyslúžila zaslúžený potlesk.

Český spevák a hudobník David Koller odspieval skladbu Modrý vrch 2 vo svojom rodnom jazyku. Podľa jeho vlastných slov by nedokázal tento výnimočný text v slovenčine dostatočne precítiť. Povolenie na preklad textu do češtiny mu dal Dežov dvorný textár, Ivan Štrpka.

Počas večera vystúpila aj česká kapela BUTY s výberom svojich troch skladieb Momentky (Čierna skrinka), Diamant pred okom a Tisíc izieb.

Posledným hudobným vystupujúcim bol slovenský spevák a skladateľ Miro Žbirka. Vo svojom spomienkovom predslove sa vrátil k obdobiu, keď sa ho Dežo pokúšal obsadiť ako postavu do jedného z jeho filmov, na ktorých spolupracoval. S úsmevom hovoril o spoločných zážitkoch pri filme Narkomani a tiež o tom, že film sa neskôr premenoval na Jarmok márnosti. Scénu, v ktorej hral, z filmu vystrihli. Nakoniec, na Dežov popud dostal svoju filmovú príležitosť vo filme Neberte nám princeznú. A práve skladba Dvaja z tohto filmu odznela počas spomienkového večera.

Dežove piesne sú o precítení jeho duše. Ivan Štrpka v závere na pódiu prečítal jednu spomienkovú báseň ospravedlňujúc sa za svoj zachrípnutý hlas. Hlas mu zachrípol pri známych skladbách, no nebolo už treba veľkých slov. Pocit z potlesku hovoril za všetko. Ďakujeme Dežo.