Dejiny 20. storočia sa v Európe niesli v podobe dvoch obrovských masakrov, ktoré priamo i nepriamo zasiahli i do života na Slovensku. Reč je o nacistickom holokauste a sovietskom plánovanom vyvražďovaní inteligencie a odporcov režimu, ktoré napísali najdesivejšie kapitoly moderných európskych dejín. Snaha nacistov vytvoriť čistú árijskú spoločnosť, ktorá by ovládala celú Európu ovplyvnila i dianie v prvej Slovenskej republike. Málokto dnes vie, že i u nás existovali koncentračné tábory, ktoré boli akousi prestupnou stanicou vlakov smrti. A najhoršie kapitoly sa začali písať presne pred 76 rokmi.
Koncentračné tábory na Slovensku
Koncom 30. rokov bola situácia v Európe poriadne vyhrotená. Mocnosti ustupovali stále divokejším Hitlerovým nápadom, ktoré už vtedy predznamenávali, že sa náš svet zmení na nepoznanie. Všetko začalo 1. septembra 1939 v severnom Poľsku na polostrove Westerplatte, kde padli prvé výstrely. Hitler si zobral poľský prístav Gdansk, ktorý muselo Nemecko pri podpísaní Versailskej zmluvy po prvej svetovej vojne ponechať Poliakom. A tak začala v poradí druhá vojna, do ktorej sa zapojila (takmer) celá planéta.
Okrem ovládnutia Európy a snahy spraviť z Nemecka najväčšiu svetovú veľmoc mal Hitler i ďalší plán a to „konečné riešenie židovskej otázky“. Nacistický holokaust stál život podľa odhadov 12 až 16 miliónov ľudí. Okrem 6 miliónov Židov to boli i Rómovia, Slovania – najmä Poliaci, Bielorusi, Ukrajinci, Rusi, homosexuáli, telesne i duševne postihnutí, komunisti, anarchisti i demokrati. Nacistický plán smrti pritom neobišiel ani Slovensko.
Holokaust a Slovensko
V prvej Slovenskej republike (1939 – 1945), satelite nacistického Nemecka, pod vedením Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na čele s Jozefom Tisom, zavládla politická situácia, ktorá potlačovala akékoľvek demokratické tendencie. 9. septembra 1941 prijala Slovenská republika prísne rasové zákony – židovský kódex, ktorý bol ešte prísnejší ako nacistické Norimberské zákony. Židov „odsudzoval“ na základe národnostného (nie náboženského) pôvodu a týkal sa i „polovičných Židov“, a teda zmiešaných manželstiev.
Na Slovensku nebol nikdy zriadený vyhladzovací koncentračný tábor ako napríklad Auschwitz, Treblinka či Belzec v Poľsku. Zriadených však bolo niekoľko koncentračných táborov, ktoré slúžili ako židovské pracovné a zberné tábory. Slovenským Židom najskôr zobrali majetok, potom občianske práva a nakoniec ich premiestnili do táborov. Deportácie Židov zo Slovenska do „tovární smrti“ začali v marci 1942, kedy musel Slovenský štát nacistickému Nemecku za každú deportovanú osobu dokonca vyplácať 500 mariek. Práve 11. apríla 1942, teda presne pred 76 rokmi začali aj tzv. rodinné transporty. Tie boli brutálnym spôsobom organizované príslušníkmi Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel. Po roku 1942 boli deportácie zastavené, no po vypuknutí Slovenského národného povstania nastala druhá, nekontrolovateľná vlna deportácií pod dohľadom nemeckých okupačných vojsk. Podľa odhadov bolo z územia dnešného Slovenska do vyhladzovacích koncentračných táborov deportovaných až 100-tisíc ľudí.
Koncentračné tábory na Slovensku
Na Slovensku boli počas druhej svetovej vojny zriadené tri pracovné tábory v Seredi, Oremovom Laze a Novákoch. Zriadených bolo i niekoľko zberných táborov vo Vyhniach, Žiline, Nitre, Lábe a v ďalších miestach.
Koncentračný tábor v Seredi
Koncentračný tábor v Seredi zažil dve rozdielne etapy svojho vývoja. Od roku 1941 fungoval ako pracovný tábor najmä v stolárskej výrobe. V roku 1942 sa začal transformovať výlučne na deportovací tábor. Koncentračný tábor v Seredi je v slovenskej histórii významný z dvoch nelichotivých dôvodov. Práve odtiaľto poputovalo do vyhladzovacích táborov Poľsku najviac slovenských Židov a to podľa odhadov až 16-tisíc. Zo Serede vyrážal aj úplne posledný transport zo Slovenska. 31. marca 1945 vyrazil posledný 11. seredský transport so slovenskými občanmi priamo do komôr v Treblinke. Dodnes je koncentračný tábor v Seredi jediným zachovalým táborom na Slovensku a ako národná pamiatka pripomína strašnú históriu Európy.
Koncentračný tábor v Novákoch
Na mieste, kde stál kedysi rozlohou najväčší pracovný a koncentračný tábor na Slovensku, po ňom dnes nenájdete jedinú zmienku. Napriek tomu sa v Novákoch napísalo tisíce strašných príbehov, ktoré obsahujú ponižovanie, násilie, znásilňovanie žien, zabíjanie a deportácie. Práve znásilnené ženy zastávali kvôli strachu dozorcov na deportačných zoznamoch popredné miesta. V Novákoch sa tábor zameriaval najmä na krajčírsku výrobu. Židia potajomky mnohé výrobky cez plot vymieňali s dedinčanmi za potraviny. Počas deportácií v roku 1942 bolo z Novák do vyhladzovacích táborov odvezených asi 5000 ľudí. Druhej – mohutnejšej vlny po vypuknutí SNP sa tábor našťastie nedočkal. Po vypuknutí povstania tábor zanikol a bol zničený.
Koncentračný tábor vo Vyhniach
Tábor vo Vyhniach nemal nikdy spĺňať úlohu pracovného či koncentračného tábora. V miestnych termálnych kúpeľoch bolo ubytovaných 105 Židov spolu so svojimi rodinami a vo Vyhniach vznikol tzv. tábor s názvom Židovská vysťahovalecká skupina. Ľudia tu čakali na víza do Argentíny a Izraela no tie nakoniec nedostal nikto. V roku 1942 bol tábor oficiálne premenovaný na Pracovný tábor Židov. Úlohu dozorcov v prvotnej fáze zohrali nezamestnaní miestni občania, ktorých neskôr vystriedala Hlinkova garda. Bránami Vyhnianskeho tábora prešlo celkom 843 ľudí, z ktorých vojnu neprežila ani štvrtina.
Koncentračný tábor v Žiline
V marci 1942 bol v Žilinských kasárňach zriadený sústreďovací tábor Židov, ktorý sa stal poslednou prestupnou zastávkou pred vyhladzovacími koncentračnými tábormi v Poľsku. Práve cez Žilinu totiž prešiel každý jeden transport zo Slovenska. V Žilinskom koncentračnom tábore s kapacitou 2500 osôb žili ľudia v nehostinných podmienkach ubytovaní v drevených búdach. Nedostatočné hygienické podmienky, slabé zásobovanie a neuveriteľná krutosť dozorcov bol však oproti podmienkam v poľských vyhladzovacích táboroch len akousi predohrou. Napriek tomu patrí koncentračný tábor v Žiline k najkrutejším táborom Slovenska. Zo 75 dozorcov musel veliteľ strediska pre brutálne zaobchádzanie so Židmi postupne prepustiť až 66 svojich zamestnancov.
Desivá história holokaustu teda neobišla ani Slovensko. Z územia dnešného Slovenska (teda i z územia v tom čase okupovaného Maďarskom) počas druhej svetovej vojny deportovali podľa odhadov až 100-tisíc ľudí. Celkovo bolo zorganizovaných 57 transportov, z ktorých 19 skončilo v neslávne známom Osvienčime. Ďalšie transporty končili v Terezíne, Treblinke a koncentračných táboroch na území Nemecka. Z vyhladzovacích táborov sa vrátilo len 348 Slovákov.
wikipedia.org, style.hnonline.sk, annefrankguide.net, muzeumpd.sk, sme.sk, teraz.sk, tikzilina.eu, zilina-gallery.sk
Nahlásiť chybu v článku